Mne sa zdá, že jej pomohol i on sám. Tým, že spoluvytváral nefunkčný štát, ktorý nie je schopný zabezpečovať svoje základné funkcie (bezpečnosť, spravodlivosť, zdravotníctvo, vzdelanie atď.). A tým zároveň spoluvytváral nielen „antisystémovú scénu“, ale našťastie aj početnú skupinu ľudí, ktorí zlyhania systému naprávajú. Zvlášť by som tu uviedol rozklad tých inštitúcií, o ktorých sa píše menej než o prokuratúre, polícií či súdnictve.
Konkrétne tú, ktorá svojou „činnosťou“ naštartovala kariéru Zuzany Čaputovej. Áno, keby si štát plnil svoje základné funkcie, nikdy by nevznikla kauza Pezinská skládka.
Uvediem príklad zo zahraničia. Keď nemeckí hygienici namerali zlú kvalitu ovzdušia v centrách veľkých miest, začali biť na poplach a žiadať nápravu. Nútili radnice k prijatiu opatrení. V súčasnosti je najväčším zdrojom znečistenia automobilová doprava, a tak sa zamerali na ňu. Nešlo to ľahko, prebehli súdne spory, ale konečný verdikt znel, že mestá majú právo (a musia) obmedziť vjazd najviac znečisťujúcich vozidiel, ak majú vyhovieť požiadavkám hygienikov. Výsledok poznáme, celosvetový pokles predaja áut s dieselovým motorom i miliardové straty výrobcov. Ale aj postupne sa zlepšujúce ovzdušie. Samozrejme, na pomoc mali hygienici i médiá, ktoré systematicky pripomínajú ekologické témy.
Veci sa však hýbu aj na východ od Nemecka. V Česku začali s meraním a zistili, že zhruba 5 až 10 percent áut, ktoré nie sú technicky v poriadku, spôsobuje 60 až 70 percent znečistenia ovzdušia. Radikálne zlepšenie by teda nebol až taký veľký problém. Ak by bola vôľa. U nás v dôsledku zlej kvality ovzdušia predčasne zomiera 20-krát viac ľudí, ako zahynie pri dopravných nehodách. Odhaduje sa, že pol milióna áut jazdí s nefunkčným filtrom pevných častíc. Nikto to nerieši. Ekológia je okrajová téma. Ak by som mal zoradiť denníky od „najzelenších“, tak na prvom mieste by bol taliansky písaný Buongiorno Slovacchia a na poslednom, ťažko sa mi to píše, tento denník. Jeho motoristickí redaktori by si rovno zaslúžili nejakú ekologickú anticenu. Za útoky na všetko „zelené“ a ódy na to ostatné. No a, samozrejme, u nás totálne zlyhávajú inštitúcie.
Tri roky vediem boj s bratislavským hygienikom (s pomocou Via Iuris, ale už bez Zuzany Čaputovej), ktorý odmieta čo i len zmerať dodržiavanie hygienickým noriem, hoci pripúšťa, že sú prekročené. Zatiaľ ani sťažnosti u ministra (teraz ministerky) zdravotníctva ho neprinútili k činnosti, v tomto prípade zmeraniu hluku spôsobeného dopravou na jednom z najhorších miest, na Šancovej ulici. Po takomto meraní by samozrejme mala nasledovať radikálna požiadavka na magistrát. Tak ako by to mala urobiť fungujúca inštitúcia. To by sme však nemali mať systém, kde si štátne inštitúcie obsadili neohrození politickí nominanti. Áno, taký systém, ktorý stvoril aktivistku Zuzanu Čaputovú a odpor ku ktorému z nej urobil prezidentku.