Ako som správne vytušil, pohľad matematického štatistika môže byť iný než informatika. V rámci odborne zaujímavej, ale i zábavnej prednášky len tak spomenul, že zažívame obdobie vedeckej kontrarevolúcie. Veľakrát som si odvtedy na ten bonmot spomenul. Vždy, keď sa dozviem o nejakom ďalšom spochybnení vedeckých poznatkov či metód.
Nad tými, ktorí tvrdia, že zem je plochá a nie guľatá, mávnem rukou. Horší sú popierači klimatických zmien. Áno, globálne zmeny teploty sa nemerajú jednoducho, tobôž nie pre laika, ale tohtoročný studený máj skutočne nie je dôkazom toho, že oteplenie nenastáva.
Samozrejme, vždy sa nájde štúdia, ktorá vec problematizuje, ale v celom kontexte je skôr ojedinelá. Tým nechcem tvrdiť, že vedecká pravda sa určuje hlasovaním. Ešte zložitejšia debata je o príčinách týchto zmien. Presnejšie, či je za ne zodpovedné ľudstvo. Opäť sa nájdu takí, čo to popierajú (zaujímavé je, ako často je sponzorom ich práce či publicity energetický alebo ropný priemysel). A pritom tu ide o možnú globálnu katastrofu.
O nemenej zlé je to s očkovaním a jeho odmietačmi. Opätovný nárast ochorení už môžeme sledovať v priamom prenose. Pred pár mesiacmi zas stovka nemeckých pľúcnych lekárov kuriózne spochybnila škodlivosť emisií produkovaných automobilmi na ľudské zdravie (len málo médií si všimlo, že ich názor neprešiel žiadnou vedeckou oponentúrou i to, že ďalších 4-tisíc členov príslušnej odbornej lekárskej komory ich nepodporilo).
Mimochodom, u nás v bratislavskom Starom Meste hlasovali všetci lekári poslanci proti prijatiu parkovacej politiky, ktorá má okrem iného obmedzovať najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia, automobilovú dopravu. I keď tu sa možno viac než odborné presvedčenie prejavila stranícka (pravicová) poslušnosť a snaha akože rôznymi „vylepšeniami“ opäť zabrániť regulácii parkovania.
Ale vráťme sa k Big Data. V súčasnosti je hitom na ich spracovávanie strojové učenie a neurónové siete. Skutočne, pomocou týchto technológií sa darí riešiť úlohy, s ktorými sme dlho nevedeli pohnúť. Od hrania Go až po rozpoznávanie ľudských tvárí. Má to ale svoje ale.
Kolegyňa, ktorá sa roky pohybuje v tejto oblasti, si posťažovala, ako sa zmenil charakter vedeckých príspevkov v poslednej dobe. Ak sa voľakedy informatici sústreďovali na exaktné teoretické skúmanie rôznych „výpočtových“ modelov, teraz je väčšina zaslaných výsledkov typu „mali sme takéto dáta, skúsili sme takúto neurónovú sieť a získali sme takéto výsledky“. Skrátka, opis experimentu. To má k vede ďaleko. Skôr k tej kontrarevolúcii, ak by sa takýto postup mal aplikovať na skutočné kritické aplikácie. Lebo už sa vie, že neurónové siete sa dajú pomerne ľahko oklamať.
Či softvér, ktorý víťazí nad majstrom v Go, zrazu prehrá so začiatočníkom, to problém nie je. Horšie by bolo, keby sme podobné technológie začali používať pri riadení lietadiel či elektrární.