Dovolenky sa odkladajú na jar či jeseň. Lacné letenky, zvýšená mobilita strednej triedy krajín, kde si doteraz cestovanie nemohli dovoliť, spôsobili, že symbolom leta už nie sú dobrodružné výpravy a objavy, ale davy turistov zotrvačne potácajúcich sa rozpálenými mestami, presúvajúcich sa vlakmi so skolabovanými klimatizáciami, nervózni obyvatelia vychytených turistických destinácií, ktorí by chceli svoj životný priestor späť.
Pred piatimi rokmi prichádzali prvé signály o neudržateľnosti turistickej invázie z miest ako Barcelona, kde postupom času dochádzalo k útokom miestnych na turistické autobusy. Dnes už proti záplave návštevníkov protestujú Benátky, Amsterdam, Island, Berlín, ale aj Praha či Budapešť. Preplnené nie sú len metropoly, regulácie zavádzajú i regióny. O neudržateľnosti nárastu turistov sa hovorí napríklad aj u našich susedov v Českom Krumlove či v Adršpašských skalách. Na Slovensku je nárast turizmu pozorovateľný síce menej, no neprehliadnuteľné signály vidno i u nás. To, čo kedysi predstavovalo lákavú oblasť podnikania a rozvoja krajiny či regiónov, sa stáva predmetom obmedzovania a odmietania, zdrojom znižovania kvality života domácich obyvateľov. Výpovedne tu pôsobí nedostupnosť bývania.
Zdá sa, že prežívame fázu, ktorou sa končí jedna éra a uvedená neudržateľnosť turizmu je len jedným príznakom. Vo Švédsku, odkiaľ pochádza aj environmentálna aktivistka Greta Thunbergová, mohutnie hnutie odmietajúce lietadlovú dopravu. Dokonca si na to našli aj nový pojem. Obdobné hlasy zaznievajú aj v akademickej sfére. Hovoria o tom, že konferenčná „turistika“ zanecháva ekologickú stopu a výsledky takýchto výjazdov nie sú v priamej úmere k dosiahnutým výskumným výsledkom.
Prekračovanie hraníc, cestovanie boli pred tridsiatimi rokmi znakom novonadobudnutej slobody. Dnes, vo svojej skonvencionalizovanej a degradovanej podobe, v časoch nízkonákladových letov, sa stáva rutinou, kde sa priestor pre dobrodružstvo scvrkáva. Všetky vaše tajné cestovateľské sny dostanete na počkanie v katalógovom spracovaní.
Je to len jeden z príznakov zmien kultúrnych rámcov, ktorých sme svedkami. Sme nútení sa zamýšľať, či veci, ktoré sme považovali za všednú súčasť našich životov – jazdenie autom, jedenie mäsa, postreky proti komárom, používanie plastov, vatových tyčiniek, sú vôbec udržateľné. Citlivo reagujeme na každý vyrúbaný strom – je jedno či v meste alebo v lese. Ako ukázali aj eurovoľby, ekologické otázky sa z okraja politickej agendy dostali do hlavného prúdu aj v stredoeurópskom priestore, kde sa doteraz považovali za podozrivý rozmar.
Čoraz zreteľnejšie sa ukazuje, že množiace sa problémy sveta sužovaného ekologickou krízou a následkami konzumu sa musia vyriešiť iba dobrovoľnou askézou, uskromnením sa. Azda aj tento moment ovplyvní naše letá a o pár rokov sa horúčkovité presúvanie do vzdialených destinácií za pominuteľnými zážitkami bude zdať ako nezmyselný vrtoch.