Jej autor – v umení dokonale rozhľadený profesor JUDr. Pavel Holländer – nám ich otvára jednoduchým spôsobom: predvádza nám fungovanie právnych noriem na všeobecne známych príkladoch z umenia. Na Sofoklovej Antigone aj Michelangelovom Dávidovi, Na Shakespearových aj Dürrenmattových hrách. Na Exupéryho Malom princovi aj na Čapkových poviedkach. A jeho výklad pochopí aj ten, kto tie diela pozná len sprostredkovane.
Osobitnú úlohu v tejto knihe hrajú diela, ktoré sú nielen artefaktmi, ale aj faktmi historickými. Medzi nimi najmä americký film Stanleyho Kramera Norimberský proces. Vďaka analýze tohto filmu si oživíme vedomosť, že norimberský proces navždy vzal zvráteným zločincom šancu oháňať sa zásadou "nullum crimen sine lege“, pretože aj v čase, keď si fašizmus svoje domáce zákony prispôsoboval na svoj obraz, boli skutky fašistov považované za zločiny platným medzinárodným právom. Ak by ich niektoré zákonodarstvo za zločiny nepovažovalo, definuje ho norimberský tribunál ako zákonodarstvo necivilizovaného štátu.
Nijaký štát nestratil šancu zaradiť sa znova medzi civilizované štáty, no musel urobiť nevyhnutné rozhodnutie: nikdy sa o revíziu norimberských rozsudkov nepokúšať.
Nemecko toto rozhodnutie dodržuje – platné medzinárodné právo však znova porušujú a aj o revíziu dávnych zločinov sa usilujú iné krajiny. Poukazovať na ne si Pavel Holländer vo svojej knihe nedal za úlohu – no nebolo to ani treba. Každý, kto si jeho vynikajúce eseje prečíta, príde na to sám.
Je pre mňa cťou, že medzi básne, ktoré autor tejto knihy cituje, sa dostala aj moja Óda na ódu:
Puškin mal práve osemnásť,
keď Voľnosť napísal – tú ódu,
v ktorej sa usiloval nájsť
definíciu pre slobodu.
Bolo to v osemnástom,
keď Napoleonov pád bol istý,
ešte len rástli dekabristi,
a Puškin písal vety viet:
„… Strasť národov, tá neťaží
iba tam panovnícke šije,
kde Zákon stojí na stráži
a Sloboda s ním v zväzku žije,
kde chráni každého ich štít,
kde každý občan rovnako má
dlaň na ich meči, nimi dvoma
smie bez výnimky krivdu biť,
kde každý trestuhodný čin
trestajú spravodlivo zhora
a podplatiť ich nieto čím,
strach s mamonom ich nepokoria.
Králi! Vám Zákon dal ten trón
aj veniec – nie je od prírody,
Zákon vás dvíha nad národy –
no podliehate pod zákon.
Tam plemenu sa nedarí,
kde Zákon spí! Vždy tam je po ňom,
kde národy či vladári
si, čo chcú, robia so zákonom!…“
Žasnem, keď prekladám to dnes!
Demokracia vzorec má tu –
ale aj súčasnému štátu
dal do tela ten mládenec…