Ivan to nemal v živote ľahké. Narodil sa dvadsať dní pred vyhlásením hesla Začnite s vysťahovaním, ktoré znamenalo začiatok ozbrojeného vystúpenia slovenskej armády proti okupačným vojskám nacistického Nemecka a ľudáckemu režimu.
Heslo v Banskej Bystrici vyhlásil Ján Golian. Ani on to vtedy nemal ľahké. S manželkou Jarmilou žili spolu už desať rokov a veľmi túžili po dieťati. Stalo sa tak práve krátko pred vypuknutím Povstania. Mal pred sebou dilemu. Rozhodol sa, že prevezme mimoriadne veľkú zodpovednosť napriek tomu, že vedel, ako tým ohrozuje svoju ženu a malého syna.
Inak, Ivan dostal meno podľa ruského zajatca, ktorého si jeho otec obľúbil, keď pôsobil v rámci slovenskej armády na východnom fronte. Práve tu sa upevnilo jeho protifašistické presvedčenie. Golian po potlačení Povstania padol spolu s Rudolfom Viestom do nemeckého zajatia, vypočúvali ich v Bratislave a Berlíne a na konci vojny pravdepodobne popravili v koncentračnom tábore vo Flossenburgu.
Jarmila sa po vojne aj so synom vrátila do Banskej Bystrice, kde našla vyplienený a vykradnutý byt. Márne však čakala na manžela. Naposledy sa videli v polovici októbra 1944, keď s Ivankom na rukách odlietala krátko pred obsadením Bystrice do sovietskeho azylu. Vtedy nemohla tušiť, že sa už viac nestretnú. Nemohla tušiť ani to, že nový režim po februári 1948 z nej urobí vo vykonštruovanom súdnom procese špiónku a nepriateľský živel. V januári 1951 ju uväznili na štyri roky.
Ivan sa v škole dozvedal, že je synom kriminálničky a zradcu národa. Je možné sa čudovať, že to na ňom zanechalo nezmazateľné stopy? Celý život niesol na svojich pleciach osud svojho otca a matky. Štát, ktorý mal vdove a synovi povstaleckého generála vytvoriť podmienky na dôstojný život, urobil opak.
Situácia sa len mierne zmenila v roku 1968 a ani rok 1989 v zásade nič nenapravil. Žil a pracoval v Prahe ako technik laboratórnych prístrojov, ku koncu v Národnom pamätníku na pražskom Vítkove.
Vzdajme hlbokú úctu Jánovi, Jarmile a Ivanovi Golianovcom.