Moja odpoveď sa vždy začína tým, že im prezrádzam základné tajomstvo vhodnej básne. Na Hviezdoslavovom Kubíne vždy zabodovali básne, ktoré umožnili recitátorom zahrať viacej postáv. Taká je už erbová báseň HK – Hviezdoslavova Zuzanka Hraškovie. A vďaka rovnakej vlastnosti bývala na HK úspešná aj moja báseň Nová rozprávka o repe. Prečo teda neskúsiť šťastie aj s jednou z najkrajších maďarských básní? Tú Petőfiho báseň poznáme už vo viacerých starších slovenských verziách, a ja vám ponúkam tohto roku novú, v mojom slovenskom prebásnení.
Ak sa niekto pre ňu rozhodne, neobanuje. V Petőfiho žilách kolovala aj slovenská krv. Jeho otec sa podpisoval Štefan Petrovič a jeho mamička sa za slobodna volala Mária Hrúzová. V detstve chodil Sándor Petőfi do slovenskej školy a jeho spolužiakom bol Andrej Sládkovič. No, čo na to poviete? Budúci veľký maďarský básnik a budúci veľký slovenský básnik, keď boli sopliaci, sedeli možno občas aj v jednej školskej lavici. Preto je táto báseň aj na maďarský spôsob ohnivá, aj na slovenský dojímavá. V živote som hádam neprebásňoval krajšiu.
Nuž veľa šťastia v Novom roku s tou básňou!
A ak sa rozhodnete pre inú? Veľa šťastia v Novom roku aj s tou inou!
Za dedinou krčma nízka
Sándor Petöfi
prebásnil Ľubomír Feldek
Za dedinou krčma nízka
potok Samoš vidí zblízka.
Rada sa doň cez deň díva
noc zrkadlo pred ňou skrýva.
Letia sny na krídlach vánku,
potešujú ľudí v spánku.
Stojí kompa, prácu nemá,
na nej tma, jej družka nemá.
Do noci len krčma hučí,
cimbalista cimbal mučí,
mládenci – hlas proti hlasu
ručia, až sa okná trasú.
„Krčmáročka, kvietok zlatý,
nám najlepšie víno daj ty!
Staršie nech je ako starký
ohnivejšie od krčmárky.
Ťahaj, Cigán, ťahaj slákom,
kým som ešte v stave takom,
že čo mám, to pretancujem,
dušu z tela vytancujem.“
Vtom búchanie spoza dverí:
„Nerevte tak ako zvery!
Veď je noc a panstvo zúri,
oka pre vás nezažmúri.“
„Diabol tvoje panstvo zober
a ty tiež sa za ním pober!
Spusti, Cigán, preveselú,
čo aj prídem o košeľu!“
Znova niekto búchať prišiel:
„Mohli by ste trošku tichšie?
Boh vám za to žehnaj zhora!
Moja mamička je chorá.“
Pol slovka nik neutrúsi,
všetci víno dopijú si,
kývnu hudbe, nech sa lúči,
domov idú chlapci rúči.