Kedysi okolo roku 1954, teda v čase, keď som prišiel do Bratislavy študovať, mi Kultúrny život uverejnil preklad Goetheho básne Mignon.
Všetci máme nejakú odchýlku, ktorá poľudšťuje, slabosť, ktorú najbližší považujú za atrakciu.
„Čo vlastne viem, že rozprávam bez vyzvania? / Poviete si, že som mladý, bez vzdelania...,“ spieval 22-ročný Bob Dylan v roku 1963.
„Prečo dávaš knihám také názvy ako Van Stiphout?“ spýtal sa ma raz priateľ kníhkupec. „A v čom je problém?“ „Ľudia nevedia, ako sa to vyslovuje a hanbia sa to pýtať.“
Ak sa dnes niekto odváži hlásať, že svet, v ktorom žijeme, je lepší, než svet predchádzajúcich čias, okamžite sa vystavuje podozreniu z naivnosti a zo slepého pokrokárstva.
Ak si citlivý na prievan alebo ak ti je zle v aute, nikdy nechoď do Gruzínska.
V súvislosti s tenisovým turnajom, kde Serene Williamsovej rupli nervy a vynadala rozhodcovi sa rozhoreli búrlivé diskusie. Prispela k nim aj karikatúra Marka Knighta.
Slovenčina je malý zázrak – v dramatických dejinách strednej Európy mohla aj zaniknúť – o to, že nezanikla, sa zaslúžil ľud aj vynikajúci jednotlivci.
Ešte sa definitívne nerozhodlo, či ľudové piesne patria zdravému jadru národa, alebo vyhnancom tohto sveta.
Nie každý vie, že „vínny“ prívlastok „neskorý zber“ nehovorí o čase, kedy sa hrozno zbieralo, ale o obsahu cukru v mušte. Vysoké školy tiež zažívajú niečo ako neskorý zber.
Historický kalendár sám osebe nepozná sezónne výkyvy a na každú časť roka prideľuje približne rovnaké množstvo udalostí, ktoré si zaslúžia pripomenutie.
Aby bol klasik dostatočne zrozumiteľný aj súčasníkom, o to sa niekedy musí postarať tzv. vnútroliterárny preklad. Tak v Španielsku Luisa de Góngoru prekladali zo španielčiny do španielčiny.
Tráviť letné horúčavy vo veľkom meste je náročné, a Praha nie je výnimkou. Vyčerpaní turisti blúdia rozpálenými ulicami alebo rezignovane stoja v radoch na pamätihodnosti mesta.
Bol som pred dvoma týždňami na americkom Stredozápade. Šiel som do Detroitského inštitútu umení, kde kedysi zaplatili Diegovi Riverovi, aby vytvoril nástennú maľbu na večnú slávu priemyslu regiónu.
Neveriacky som pred pár rokmi čítal, aké pohoršenie vzbudzuje vo Švajčiarsku ten, kto neseparuje. No pomaly je to i tu.
Tesne pred vyvrcholením ruského šampionátu sa objavila správa, ktorá upozornila na dôležitú, no vo chvíľach masového ošiaľu zákonite prehlušovanú stránku celého futbalového diania.
V roku 1958 vyšlo a hneď aj bolo zastavené aprílové číslo Mladej tvorby, ktoré celé dostala k dispozícii na svoje vystúpenie Trnavská skupina. Bolo to už po tzv. chruščovovskom odmäku...
Na pultoch našich kníhkupectiev sa nedávno objavil český preklad historického románu situovaného do viktoriánskeho Anglicka Nestvůra z Essexu.
Jún na univerzite nie je len mesiacom skúšania, štátnic či obhajob. Pre mnohých z nás je i bojom s AIS-om, Akademickým informačným systémom, do ktorého sa toto všetko zapisuje.
Je polovica júna, a to je za normálnych okolností vo futbalovom prostredí veľmi pokojné obdobie: ligové súťaže sa už skončili, poznáme majstrov, štadióny sa vyprázdnili a ruch okolo nich stíchol.
Uf, je tu dusno. Prišli už horúce dni. A sedíme vo vnútrozemí, bez kvapky slanej vody, čo by nám ochladila spotené čelo.
Denne križujem jedno z najpríjemnejších miest a najväčších hánb Bratislavy, Šancovú ulicu. Mohla by byť živým bulvárom, ale je len smutnou dopravnou tepnou.
Môj preklad Apollinairovho Zvieratníka mal premiéru vlani v Pravde, pri príležitosti 99. výročia básnikovej smrti, nuž jeho čitatelia azda uvítajú aj správu o jeho ďalšom osude.
Požiadavkám, s ktorými študenti niektorých francúzskych univerzít vystupovali počas nedávnych okupačných štrajkov, určite nechýbala razancia.
V máji 1940 opustil Vladimir Nabokov s rodinou vojnou zmietanú Európu a usadil sa v Spojených štátoch.