Keď pred pár rokmi výrobcovia lietadiel oznamovali, koľko dát produkuje ich lietadlo, stálo to ešte za novinovú správu.
V r. 1912 v meste Spokane, v horách štátu Washington editori tzv. Malého červeného spevníka do textu zahrnuli jednu nespievanú básničku, príležitosť na tiché uvažovanie.
V bratislavskom V-klube sme si (ja a hudobná skupina Kafeband) začiatkom februára pripomenuli 180. výročie smrti A. S. Puškina.
Sú procedúry, ktorým sa z času na čas podrobujeme s vedomím, že sú z hľadiska bezpečnosti potrebné, no vyvolávajú v nás nepríjemné pocity zásahu do intímnej sféry.
13. januára spáchal samovraždu Mark Fisher, britský ľavicový filozof a teoretik kultúry.
Galéria Cypriána Majerníka bola na poschodí na rohu naproti veľkému Baťovi v pôvabnej kombinácii s kníhkupectvom Mladé letá.
Novinárskym hitom minulého týždňa bola slovenská veda.
Triezvo musím staré časy oplakať, a triezvo o budúcom šťastí pochybovať.
Je pol desiatej večer, fičíme stodvadsiatkou a za nami je vysvietené mesto. Krájame čiernu diaľnicu reflektormi.
Výraz, akým som tieto riadky nadpísal, mi ponúkol vynikajúci, žiaľ, už nebohý britský historik a esejista Tony Judt.
Tak sa nám „annus horribilis“ 2016 chýli ku koncu a dejiny, ktoré mali skončiť pred niekoľkými desaťročiami, nám uštedrili niekoľko lekcií.
Budovanie "smart cities” je obľúbeným hitom súčasnosti. Hoci je tento pojem dosť voľný, zahŕňa využitie moderných technológií na zefektívnenie „fungovania mesta“.
V čase, keď v amerických prezidentských voľbách porazil jednu silnú ženu známy šovinista, pesničkár Daniel Kahn zverejnil nahrávku Arbeter frojen – Pracujúce ženy.
ĽUBOMÍR DOBROVODA: Pozerám na sýkorku za oknom, motýľovo poletuje medzi padajúcimi listami, ktoré vyzerajú ako mandarínky.
Keď Sergej Jesenin (1895 – 1925) písal v roku 1924 svoje Pismo materi, akoby už tušil, že ho onedlho zavraždí – a potom jeho samovraždu zinscenuje – sovietska tajná polícia.
Tých dobrých, priaznivých a radostných správ prichádza zo sveta čoraz menej. Úplnou vzácnosťou sú správy o rozhodnutiach, v ktorých sa rozvaha spája s odvahou.
Vedma je vraj to isté ako čarodejnica. Akurát! Podľa mňa tak vedmám nadávali chlapi, ktorí nielenže mali pred dámami rešpekt, ale sa ich hlavne báli.
Klaunov s nutkaním zastrašovať nájdeme dnes nielen v uliciach ako bizarnú, no zanedbateľnú súčasť spoločnosti, ale už aj na hlavnej politickej scéne každej krajiny.
Hodnotíme lekárov, nemocnice, reštaurácie, hotely, taxíky, nákupné portály, politikov. Je to však dvojsečná zbraň. Treba vec dobre premyslieť.
Na celom kontinente silnie nostalgia po národnej čistote, silnej autorite (a tvrdej ruke).
So záujmom si obzerám knihu Bojovné ženy, tritisíc rokov odvahy a hrdinstva od spisovateľky Rosalind Milesovej a vojenského historika Robina Crossa. Vykresľuje portréty žien od predkresťanského obdobia až po súčasnosť.
Zdá sa, že olympiádu politických absurdít tohto leta s veľkým odstupom vyhrajú Francúzi. Ťaženie proti burkinám svojou absurditou predbehlo všetkých konkurentov.
„Poďme spát, poďme bohu duši dát, to chlupaté na chlupaté a to holé dnuká dát“ – dával moravskou slovenčinou deckám pred spaním hádanku starý otec.
Tohto roku to bolo šesťdesiatpäť rokov, čo zomrela vynikajúca slovenská poetka Ľudmila Podjavorinská. Mal som vtedy už štrnásť, a tak si to dobre pamätám.
Ústredným motívom verejných debát sa v poslednom roku stala myšlienka, že žijeme v postfaktuálnej ére. Prestávame veriť odborníkom, a exaktným vedám.