Po besnení v slovenských lesoch príde Po nás potopa

Čo pre vás znamenajú slovenské národné parky?

Sú najvzácnejšou časťou prírody. Predstavujú pre mňa symbol existencie, vyváženosti života v krajine. Vnímam ich ako čosi posvätné a tak by sme sa k nim aj mali správať. Národné parky by mali byť chránené. Ak nie sú, nie je to v poriadku.

Sú v ohrození?

Permanentne! Ochranári uvádzajú štatistiku, že v rámci ťažby dreva sa najviac ťaží v národných parkoch. Veď to je absurdné. Národné parky sú ohrozené, lebo vzťah k prírode je zlý. Je skôr vzťahom k matérii, z ktorej treba čo najviac vyťažiť, čo najviac vystrieľať.

Aktuálne dianie v národných parkoch ilustrujú dve lokality, Studienec a Marková, o ktorých ste nakrútili dokument Po nás potopa. Pre väčšinu ľudí ide o úplne neznáme miesta. Kde sú a prečo by sme sa mali o ne zaujímať?

Nachádzajú sa v Národnom parku Nízke Tatry a žijú tam pralesné relikty. Zachovalo sa tam niečo, čo siaha do veľmi starých dôb. Ľudia z My sme les ma prizvali do tohto projektu a veľmi rád som to prijal. Príroda totiž potrebuje, aby sa zaktivizovala verejná mienka. Aby nabrala silu, ktorú budú musieť brať na zreteľ aj politici, ktorí si dnes robia doslova, čo chcú. Obe lokality sú totiž pre mňa lakmusovým papierikom. Minivzorkou toho vzácneho, čo na Slovensku máme a ako s tým kompetentní zaobchádzajú.

A ako s tým nakladajú?

Macošsky, čiara bola prekročená. Ak sa takéto ničenie odohráva na týchto dvoch relatívne malých lokalitách, môžeme mať istotu, že sa odohráva aj inde… Ak by sa to v Studienci a Markovej ponechalo na prírodu, časom by sa obe lokality mohli stať pralesom. Natoľko vzácne sú tamojšie rastliny, živočíchy. Ale ťažbou sa to všetko likviduje. Vzácne živočíchy sa zabíjajú, rúbe sa hlava-nehlava. Lykožrút tu vraj ohrozoval smreky, ale nakoniec sa vyrúbalo všetko, čo sa dalo. Veľké stromy sa vyberali ako hrozienka z koláča aj mimo územia vyznačenej ťažby. Evidentne ide o drevo. A čo je veľmi absurdné, odhadovaný zisk z vyťaženého dreva je násobne nižší než spôsobené škody!

Čítajte viac Slovensko opäť ťaží v hlucháních lesoch a opäť hrozí astronomická pokuta

Čo dianie v oboch lokalitách prezráda o situácii na Slovensku?

Potvrdzuje to dlhoročný trend. Nebolo to tak dávno, čo bol ministrom životného prostredia najväčší obchodník s drevom (Peter Žiga zo Smeru, pozn. red.). Ministerská stolička je trafikou, predstavuje čisto politickú, a nie odbornú záležitosť. A to sa premieta aj do nižších úrovní. Je to prepchané lobizmom, záujmami o drevo, poľovníctvo. Minulý režim sprevádzala pasívna rezistencia majiteľov lesov, urbárov. Títo ľudia zostarli a novodobí špekulanti, poľovníci a obchodníci to využili. Ovládli to a naozaj si robia, čo chcú. Bez kontroly. Keď k tomu štát zrušil dobrovoľných ochrancov prírody a nastavil pravidlá, aké nastavil, všetky kroky nasmeroval k tomu, aby sa obmedzila kontrola. Ak navyše nahradíte odborníkov „svojimi“ ľuďmi vo vedení národných parkov, v Štátnej ochrane prírody, v inšpekcii životného prostredia, tým všetkým spustíte frontálny útok na prírodu. Na to vzácne, čo sa na Slovensku zachovalo. Posvätnosť národných parkov sa rúca.

Štátne lesy tvrdia, že v oboch lokalitách museli zasahovať kvôli lykožrútovi. Odborníci z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe však potvrdili, že sa rúbali dvestoročné a staršie jedle. A tie lykožrút smrekový nenapáda. Ako to možno vysvetliť?

Lesníci majú verziu, že tam natiahli lanovku. A v priestore lanovky bolo potrebné vyrúbať všetko, čo tam rástlo, aby mohla fungovať. Potom im lanovka údajne spadla, takže to museli posunúť. Ale pravdepodobne to posunuli až o niekoľko metrov ďalej, takže znova museli spíliť všetko, čoho sa dotklo lano. Takto znie ich verzia – nešlo o holorub, bolo to nevyhnutné. A navyše sa tam vraj medzičasom udiala veterná kalamita, takže bolo potrebné zlikvidovať ďalšie stromy, aby neohrozovali ťažiarov… Ale vysvetlenie toho, prečo boli povyberané aj ďalšie a ďalšie stromy, na to oficiálne stanovisko neexistuje.

Foto: Ondrej Kameniar, My sme les

ťažba, napant V Národnom parku Nízke Tatry štátni lesníci rúbali hlava-nehlava s posvätením od štátnych ochranárov.

Lenže ochranári tvrdia, že aj väčšina z vyťažených smrekov nebola lykožrútom napadnutá. Ako je to možné?

Všetko ide na oltár biznisu. Vyberie sa oblasť a nič nie je sväté. Ide o modelový príklad, ako sa to všade robí. Za lykožrútovú kalamitu sa skryje všetko… Neustále sa bijú dve filozofie. Jedna hovorí, že lykožrút ohrozuje drevo. Keď ho chrobák znehodnotí, je po biznise. Proti tomu stojí filozofia, že príroda tu bola pred nami a vždy si poradila.

Ale stále sa zhovárame o území, ktoré je v národnom parku. Nemalo by v ňom byť rešpektovanie prírodných procesov nadradené snahe zachrániť drevo?

Malo by, ale nie je. Vezmite si Tichú a Kôprovú dolinu. Za to, že sa v nich napokon neťažilo, boli trestne stíhaní dvaja neskorší ministri. Neuveriteľné! Mali niesť vinu za to, že nedošlo k ochrane dolín pred lykožrútom, čo by sa však v konečnom dôsledku rovnalo ich vykántreniu, vyplieneniu. Takmer bol z toho trestný čin. Toto je to naše bohabojné Slovensko. Nesprávame sa dobre k prírode, ani k sebe. Sú to spojené nádoby. A ide to z kopca. Bojím sa. Nie som pesimista, ale nie som z toho nadšený.

Ako sa k týmto ťažbám na vlastnom území postavila Správa NAPANT-u?

Oni dokonca ťažbu podporili a tvrdili, že bola nevyhnutná. A mám sprostredkované informácie, že popierajú existenciu kritérií, podľa ktorých by mali byť tieto územia jednoznačne v bezzásahu. Celá táto oblasť bola navrhnutá do najprísnejšej ochrany, do A zóny ešte za predchádzajúceho riaditeľa Mareka Kuchtu. Či sa to nakoniec podarí presadiť, to sa uvidí. Ale to, čo je skántrené, sa už nevráti. Zostali ešte vzácne fragmenty a bolo by dobré, keby aspoň tie prežili.

Foto: Ondrej Kameniar, My sme les

lišajník, napant V Studienci a Markovej žijú vzácne živočíchy, rastú vzácne huby a lišajníky.

Nemal sa však národný park postaviť za tieto územia?

Mali byť prví na barikáde, mali prví držať štandardu. Oni to mali chrániť. A nie je to tak. Sú, naopak, súčinní so záujmami ťažiarov. Vedenie správy národného parku by malo byť znalé pomerov, mali by poznať tieto územia, ale ani tam nevlezú. Rozhodujú od stola a takto to potom dopadne.

Tieto územia preskúmali súdni znalci, vedci, skonštatovali, že sa tu udiala škoda. Aký je rozsah?

Myslím si, že ešte nie je definitívne vyčíslená. V čase, keď som nakrúcal dokument, tak od ochranárky Kataríny Mikulovej zaznelo, že podľa znaleckého posudku došlo len na biotopoch ku škode 260-tisíc eur. Ale do toho ešte neboli započítané vzácne huby, lišajníky, chrobáky, ktoré sa tam našli. Nakoniec pôjde o státisíce eur, o morálnych škodách nehovoriac. A vedľa toho stoja desaťtisícové zisky. Absurdné! To, čo sa zničilo, sa už nevráti, a to je tá najväčšia škoda. Ak to politická moc chce takto raziť aj naďalej, máme sa na čo tešiť.

Podľa lesníka z NAPANT-u však k zničeniu biotopov nedošlo. Ako je možné, že ľudia, ktorí pracujú v národnom parku a mali by chrániť prírodu, škody nevidia?

Môže to súvisieť s tým, že ryba smrdí od hlavy. Keď vám zaprú nos medzi očami, možné je všetko… Nie je však lesník ako lesník. Je lesník, ktorý vidí iba drevo. Ale je aj lesník, ktorý vníma strom ako súčasť prírody, niečoho väčšieho. Prvý lesník škody nevidí, pretože jemu biotop nič nehovorí. A druhý lesník škody vidí, ale dajme tomu, že nie je tým, ktorý to má vyhodnotiť. Možno vo vedení národných parkov ešte ostali nejakí ľudia, ktorým záleží na ochrane prírody, ale sú asi v menšine a nemajú rozhodovaciu právomoc. Ešte dodám, že v oboch prípadoch mal byť pri výrube prítomný aj lesný hospodár, ktorý mal dozerať na to, aby sa vyrúbalo len to, čo sa vyrúbať malo. Lenže zdá sa, že v Studienci si lesný hospodár neurobil svoju robotu. Asi tam nebol a aj tým umožnil eldorádo.

Čítajte viac Vedec: Je to šialené. Aj to málo pralesov, čo nám v Európe zostalo, stále ťažíme

Existuje certifikát FSC, ide o medzinárodnú ochrannú známku, ktorá označuje výrobky z dreva, ktoré pochádzajú zo zodpovedne obhospodarovaných lesov. Jednoducho, keď si kúpim papier so známkou FSC, mal by som mať čisté svedomie, že neprispievam k ničeniu lesov. Ako súvisí tento certifikát s ťažbami v NAPANT-e?

Práve tieto prípady, ktoré som v dokumente spracoval, sú potvrdením opaku. Spochybňujú oprávnenosť lesníkov vlastniť túto licenciu. Ochranári to už napadli priamo v inštitúcii, ktorá vydáva a kontroluje dodržiavanie tejto licencie, pretože došlo k flagrantným porušeniam pravidiel tohto oprávnenia. A to opäť môže súvisieť s biznisom. Je lákavé získať licenciu, pretože potom môžete mať viac – a najmä viac movitejších zákazníkov. Ale pod pokrievkou sa to deje inak.

V poslednom návrhu zonácie zaradil NAPANT lokality Marková a Studienec len do zóny B, čo znamená, že sa tam aj najbližších 30 rokov bude môcť ťažiť. Je vôbec šanca, že sa podarí tieto a ďalšie vzácne lesy ochrániť?

Či je šanca, neviem. Nádej by mohla byť. Šancou by bol návrat odborníkov, ktorí by nahradili politicky dosadené figúrky. Ale čomu môžete dnes veriť? Ochrana prírody je dnes naozaj v zlých rukách. Ak ani ľudia v národnom parku nevidia a nechcú vidieť vzácnosť, tak je to ohrozené.

Foto: Ondrej Kameniar, My sme les

krasoň jedľový Krasoň jedľový je len jednou z mnohých vzácností zničených lokalít.

Čo by mohlo pomôcť?

Jediné, čoho sa boja, je publicita. Asi si nebudú chcieť zopakovať vlaňajšie leto, keď boli výrazné protesty a dostalo sa to cez médiá von. Informácie zvnútra naznačujú, že ich toto neteší. Takže momentálne v týchto lokalitách asi nebudú nič robiť. Ale ak to budú mať aj po nejakom čase stále v rukách a budú mať pociť, že už nie sú pod takou kontrolou, môžu znova páchať škody. Ale akú má mať človek vieru, keď vidí, čo sa deje navôkol? Koľko by ste museli mať rúk, ak by ste jednu chceli dať do ohňa, že sa to už nestane?

Dokument ste ukončili so slovami z názvu – po nás potopa. Čo sa môže stať, keď dopustíme, aby si Slovensko zničilo staré lesy?

My k svojmu životu predsa potrebujeme prírodu. Znalci hovoria, že hubením jednotlivých druhov dochádza k postupnej likvidácii života ako takého. Čo sa môže stať? Po nás potopa, ale obrazne. Zabŕdnem do sci-fi, ale jedlo a voda nebudú také, ako ich poznáme dnes, možno budú len v tabletkách. Pílime si konár pod sebou. Ale či ten pád prežijeme a s akými následkami, to neviem. Súčasné správanie je vražedné. Nie sme tu na tomto svete preto, aby sme z neho vyťažili čo najviac, nech sa deje, čo sa deje. Kompetentní ľudia sú zaslepení biznisom. A buď neveria tomu, že to môže zle dopadnúť, alebo im to je jedno. Alebo si myslia, že si budú môcť vďaka nadobudnutým ziskom zadovážiť lepší život na bezpečnom mieste. Nemám na to racionálnu odpoveď. Neviem.