Fax zo Sarajeva: Samo nek ne puca

"Keď napíšem, že situácia je katastrofálna, nevystihuje to realitu. Je to omnoho horšie.” Napísal v roku 1992 vo faxe svojim priateľom bosniansky vydavateľ komiksov Ervin Rustemagić, ktorý s rodinou uviazol v obliehanom Sarajeve. Adresátom jeho správ bol aj Joe Kubert, americký tvorca komiksov, ktorý na základe faxov vytvoril obrázkový príbeh, z ktorého aj dvadsať rokov po skončení blokády mrazí. Kniha Fax zo Sarajeva vychádza prvýkrát v českom preklade vo vydavateľstve Crew. Po jej prečítaní človek lepšie chápe, prečo sú dnes budovy Sarajeva posprejované textom "samo nek ne puca”, teda po slovensky - kým sa nestrieľa.

web-sarajevo-A
Letné Sarajevo dvadsať rokov po skončení obliehania pôsobí na prvý pohľad harmonicky...
Autor: ,

"Čo je pre Sarajevo typické dvadsať rokov po obliehaní? Asi, že ľudia tohto mesta sú v takom psychologickom rozpoložení, že dokážu tolerovať takmer hocičo… kým sa nestrieľa,” vysvetľuje Ervin Tokic, turistický sprievodca vyhľadávanej prehliadky po stopách vojnového Sarajeva. Obliehanie zažil ako sedemročný chlapec, no patril k tým šťastnejším, keďže už po dvoch mesiacoch sa jeho rodine podarilo utiecť najskôr do Chorvátska a neskôr do Španielska. Čerstvý tridsiatnik však v sebe nezaprie cynizmus generácie sarajevských vojnových detí.

Z kopca nad mestom Ervin prstom ukazuje najdôležitejšie budovy v centre. Trhovisko Baščaršija, staré ako mesto samo. Novozrekonštruovanú budovu knižnice Vijećnica, kedysi pýchu Rakúsko-Uhorska, naprojektovanú českým architektom Karlom Paříkom, v 90. rokoch minulého storočia vypálenú. Potom sprievodca bez zmeny tónu hlasu lakonicky oznámi, že stojíme vlastne na mieste obľúbeného stanoviska srbských ostreľovačov. Pri archívnej fotke futbalového štadióna rozkopaného jamami, ktorého plocha sa počas vojny premenila na cintorín, komentuje, že takto sa v 90. rokoch v Sarajeve trénoval priamy kop…

Drsné? Nemiestne? Ťažko súdiť, keďže… Podľa údajov UNICEF zažilo obliehanie Sarajeva až 80-tisíc detí. Štyridsať percent z nich sa aspoň raz dostalo pod paľbu ostreľovačov, polovica detí videla na vlastné oči smrť cudzieho človeka, 39 percent dokonca úmrtie člena vlastnej rodiny. Tri zo štyroch detí zažilo bombardovanie ich domu a deväť z desiatich detí žilo aspoň nejaký čas v podzemných krytoch. Ku generácii sarajevských vojnových detí patria aj Maja a Edvin Rustemagićovci. Práve komiksový príbeh Fax zo Sarajeva o ich najväčšom hrdinovi – otcovi Ervinovi Rustemagićovi – pridáva k štatistikám aj pocit.

...avšak pár kilometrov za mestom nájdeme aj takýto
výjav- ruiny štvorhviezdičkového hotela pre ZOH 1984.
...avšak pár kilometrov za mestom nájdeme aj takýto výjav- ruiny štvorhviezdičkového hotela pre ZOH 1984.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Milan Čupka, Pravda

Skutočný hrdina

Americký komiksový autor Joe Kubert pre legendárne vydavateľstvo DC Comics v 40. rokoch minulého storočia zdokonalil postavu akčného superhrdinu Jastrabieho muža a stvoril ďalších, ako Tor či Princ Vikingov, pracoval aj s postavou Tarzana. Patril k uznávaným tvorcom komiksov, založil dokonca vlastnú školu pre budúcich ilustrátorov obrázkových príbehov. Keď v 80. rokoch začal spolupracovať s talentovaným vydavateľom kdesi z juhovýchodnej Európy, určite netušil, že o niekoľko rokov bude práve on jeho najskutočnejším akčným hrdinom. Rustemagićov príbeh poskladal najmä z faxov, ktoré si vymieňali.

"Milý Joe, už 12 dní nás mučí bombardovanie a skaza, ktorú so sebou táto špinavá vojna nesie. Nedokážete si predstaviť, čo to pre nás znamená, že sa nám faxom denne ozývate,” znela jedna z prvých správ. Kubert v knihe, ktorá prvýkrát vyšla už pred dvadsiatimi rokmi, kombinuje autentické faxy s komiksovým príbehom rodiny, ktorá sa snaží dostať von z pekla. Príbeh má ozajstného akčného hrdinu. Rustemagić urputne bojuje, aby svoju rodinu dostal zo Sarajeva, no popritom riskuje svoj život, keď pomáha raneným, či keď provizórnej nemocnici prepožičiava vlastný automobil, aby ho mohla využívať ako sanitku.

Tento príbeh hlavne nie je vymyslený. Okrem faxov Kubert ako podklad príbehu použil aj výpoveď Rustemagića, s ktorým sa stretol krátko po tom, čo sa mu v roku 1993 podarilo zo Sarajeva konečne dostať seba aj rodinu. Okrem osobného príbehu hrdinu Kubert dianie rámcuje aj útržkami z celkového diania z vojny v Bosne a Hercegovine, napríklad ničením starobylého mostu v Mostare či zdokumentovanými zverstvami. Knihu dopĺňajú snímky z ulíc obliehaného Sarajeva fotografa Karima Zaimovića, ktorého (ako 24-ročného) v auguste 1995 zabil v meste granát. Knihu Kubert venoval práve jemu.

Ukážka z komiksu Fax zo Sarajeva, ktorý vyšiel v českom
preklade vo vydavateľstve Crew.
Ukážka z komiksu Fax zo Sarajeva, ktorý vyšiel v českom preklade vo vydavateľstve Crew.
Autor: Joe Kubert

Vplyv nepomohol

Sila knihy je v tom, že dokáže príťažlivo sprostredkovať nielen skutočnú atmosféru obliehaného mesta, ale aj bezmocnosť ľudí v mašinérii vojny. Niečo, na čo sa dnes, v čase mieru, ľahko zabúda. Rustemagić pritom nebol žiaden človek milión. V roku 1992 bol už dlho svetovo známym vydavateľom komiksov. Ešte ako 19-ročný mladík založil v Sarajeve komiksový časopis Strip Art, z ktorého behom desaťročia spravil najlepší komiksový magazín na svete (v roku 1984 získal ocenenie Yellow Kid). Jeho vydavateľstvo Strip Art Features (SAF) spolupracovalo so zvučnými menami z brandže z celej zemegule.

Prostredníctvom faxov preto môžeme sledovať, ako sa vydavateľ snaží využívať svoje kontakty po celom svete. Priatelia z Európy mu pomáhajú stretávať sa s európskymi diplomatmi, cez Kuberta zase prosí o pomoc židovskú obec. Po tom, čo je ďalší život v časti Sarajeva Dobrinja prakticky nemožný, dokáže vybaviť pre seba a rodinu izbu v hoteli Holiday Inn, kde sú ubytovaní zahraniční novinári. Hoci mu rôzni diplomati a v jednom prípade dokonca sám francúzsky minister sľubujú skorý odvoz, týždne a mesiace plynú bez nádeje. Mesto je pritom v neustálom obkľúčení ťažkým delostrelectvom a ostreľovačmi.

Paľba nikdy neustáva, denne na Sarajevo dopadá v priemere 329 delostreleckých granátov, maximum zaznamenáva 22. júla 1993 – 3 777 zásahov. V tom čase je Rustemagićova rodina stále v meste, v ktorom je všetkého nedostatok. Situáciu čiastočne mení až vystavanie podzemného tunela, ktorý vedie popod letisko (ktoré je zakázanou zónou v správe OSN) a ktorý smeruje do jedinej úzkej zóny mimo mesta, ktorá nie je v rukách Srbov. To už však Ervin, Edina, Maja a Edvin nachádzajú útočisko v Slovinsku, ktoré Rustemagićovi udeľuje občianstvo (čím ich vyslobodzuje) a kde vydavateľ pôsobí dodnes.

Čítajte viac:

Protestom už neveria

Fax zo Sarajeva je dnes veľmi aktuálnou knihou v tom, že ukazuje príbeh rodiny uväznenej v bombardovanom meste počas vojny, do ktorej medzinárodné spoločenstvo dlhodobo nevie zasiahnuť adekvátne a rázne, aby zabránilo ďalšiemu umieraniu civilistov. Obliehanie Sarajeva sa začalo v apríli 1992 a prvý deň, keď v meste nik nezahynul, bol až 12. február 1994! Ďalšie obete pribúdali aj po uzavretí mieru Daytonskou zmluvou v decembri 1995, a tak sa obliehanie mesta oficiálne skončilo až na konci februára 1996. Len v Sarajeve si pritom vojna vyžiadala životy viac ako 5 400 civilistov.

"Aj preto dnes ľudia u nás v Sarajeve neveria, že protesty dokážu niečo zmeniť. Veď aj pred začiatkom obliehania mesta tu boli masové mierové protesty, no vojne to nezabránilo,” pokračuje turistický sprievodca Ervin Tokic. Jeho menovec z knihy Fax zo Sarajeva Ervin Rustemagić v komikse hovorí, že si nevie predstaviť, že znepriatelené strany ešte niekedy budú môcť v tomto meste normálne fungovať bok po boku. Sprievodca Ervin hovorí, že občas má na prehliadke mesta aj Srbov. "Mám pocit, že prichádzajú takí, ktorí vedia akceptovať fakty. Na druhej strane, aj ja sa snažím vystupovať neutrálne,” dodáva.

"Jeden aspekt tejto vojny je, že v skutočnosti nežijete vlastný život, aj keď starnete rýchlejšie. O tejto vojne by som mohol napísať knihu, ale neurobím to,” písal Rustemagić vo faxe v jednom z najhorších momentov počas obliehania. Našťastie, tú knihu napísal jeho americký priateľ Kubert. Fax zo Sarajeva získal hneď v roku svojho vydania titul komiksovej knihy roka podľa novín Washington Times a viacero cien v USA či vo Francúzsku. Obliehanie Sarajeva inšpirovalo aj viacero iných komiksových autorov – môžete si o ňom prečítať aj v knihe Joa Sacca – The Fixer či Hermanna Huppena – Sarajevo Tango.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Bubble tea, čaj

Kauza 'praskajúceho čaju': Pozor na farbivá a obsah cukru

21.03.2017 07:00

O "bubble tea", čiže o fenoméne tzv. bublinkového čaju, som niekoľkokrát počula od svojej takmer 15-ročnej dcéry. Tomuto nápoju holdujú mladšie ročníky.

pamäť, mozog, memory

Zabudli mená, slová, čas. No nezabudli, čo je to šťastie

20.03.2017 14:00

Kým vo Veľkej Británii investujú milióny do terapeutov a pripravujú starnúcu spoločnosť na budúcnosť, na Slovensku ani nevieme, koľko ľudí s Alzheimerom máme.

cvernovka, koncert, kapela

Prihlási sa Bratislava k živej kultúre? Bodaj BA!!

16.03.2017 07:00

Nová kniha z dielne Atrakt Artu s krátkym názvom BA!! je prehľadom nadšeneckých kultúrnych projektov, ktoré v Bratislave vznikli a zanikli za posledné viac ako štvrťstoročie.

Tibor Gašpar,

Obvinili starostu Kalinkova, pýtal úplatok 20-tisíc eur

23.03.2017 13:14

Starostu obce Kalinkovo (okr. Senec) Štefana B. obvinila polícia za to, že si pýtal úplatok. Informoval o tom policajný prezident Tibor Gašpar.

parlament, Lucia Žitňanská

Parlamentný výbor je za skrátené konanie o novele ústavy

23.03.2017 13:09

Ustavnoprávny výbor odporúča NR SR o vládnych návrhoch novely Ústavy SR a novely zákona o organizácii Ústavného súdu SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Lucia Kurilovská

Bašternáka neobvinili z daňového podvodu pre medzeru v Trestnom zákone

23.03.2017 13:01

Podnikateľa Bašternáka mohli obviniť len z trestného činu neodvedenia dane a poistného, pretože v roku 2012 ešte nebol zakotvený trestný čin daňového podvodu.

František Imrecze

Daniari výrazne zvýšili efektivitu výberu DPH

23.03.2017 13:01

Efektivita výberu dane z pridanej hodnoty na Slovensku stúpla vlani na 15,2 %. V roku 2012 bola nižšia ako 12 percent.