Esej
Nebanujem, že som bol v roku 1951 v Budmericiach
ĽUBOMÍR FELDEK: ...po nociach sme popíjali a počúvali Vila Turčányho, ktorý vedel spamäti hŕbu Novomeského básní.
Vzostup žien v sociálno-ekologickom zápase
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Dnes sa už takmer nedá spochybniť, že bez kladenia dôrazu na ženské práva sa nebudú dať uskutočniť žiadne pozitívne sociálne zmeny.
Dekolonizácia či zmena fasády?
PAVEL BRANKO: Niekdajšie koloniálne veľmoci už neovládajú bývalé kolónie silou, ale spojenectvom s úplatným establišmentom ich mocenského aparátu.
Theo H. Florin a jeho úcta k ľudskému životu
ĽUBOMÍR FELDEK: V marci sme si pripomenuli 45. výročie smrti a 10. apríla aj 110. výročie narodenia Thea H. Florina.
Smútok a nádej Brazílie
Ôsmeho apríla sa Brazília opäť dostala do pozornosti Európy. Bývalý prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa po mesiacoch odporu vydal bezpečnostným zložkám.
Sme trpaslíci, ktorí stoja na pleciach obrov
Spisovateľ Rudolf Sloboda by 16. apríla oslávil osemdesiat rokov. Tento text si nenárokuje byť literárnym exkurzom, skôr spomienkou na Rudolfa Slobodu.
Exodus do slobody
KAROL MORAVČÍK: Premýšľam o tragických i nádejných udalostiach ostatných týždňov na prahu Veľkej noci.
Japonológ Antonín Líman: Portrétista čara šerosvitu
JURAJ MOJŽIŠ: Minulý rok vyšla v pražskom vydavateľstve DharmaGaia knižka Antonína Límana Tři země, tři domovy s podtitulkom Eseje a rozhovory českého japonológa.
Zo sluhu hrdina
ANNA BLAHOVÁ ŠIKULOVÁ: Vyrastá nám generácia jazykových liberálov, podporovaná zo všetkých strán. Tu sa naša spoločnosť rozdeľuje.
Obliehaná citadela
RADOVAN GEIST: Načo potrebujeme médiá? Načo všetkých tých novinárskych nafúkancov, ktorí sa tvária, že „vedia lepšie“, no pritom si len pohodlne hovejú v teplučku „bratislavskej kaviarne“?
Príčiny a dôsledky antipolitiky
MICHAL HORSKÝ: Všeobecne prijímaný názor, že demokratická politika je v kríze, nadobúda čoraz hrozivejšie kontúry.
Čo povieme o človeku?
JURAJ MOJŽIŠ: Sugestívny skeptik Michel Houellebecq tvrdí provokatívne, že človek by mal predovšetkým trpieť.
150 rokov štúdia kapitálu
PETER TAKÁČ: Podľa niektorých teoretikov netreba kapitál kriticky skúmať. Stotožňujú ho totiž s prirodzeným svetom a pripisujú mu vlastnosti prírody.
Laholov príbeh s tajomstvom
JELENA PAŠTÉKOVÁ: Život spisovateľa Leopolda Laholu mal pôdorys dobre zrežírovaného príbehu s tajomstvom. Nechýbalo v ňom ohrozenie, zrada priateľov ani tri manželky.
Ťažké prebúdzanie Rusínov v novom štáte – v nezávislej Ukrajine
IVAN POP: Po troch úmrtiach najvyšších predstaviteľov štátu za sebou sa v polovici 80. rokov minulého storočia Sovietsky zväz ocitol na rázcestí.
Odmocniny sú mocné, mlčať nie je zlato!
VERONIKA ŠIKULOVÁ: Európsky literárny priestor dobylo barokové monumentálne dielo Pétera Esterházyho.
Jozef Bžoch. Príbeh nadideologického humanistu
RUDOLF CHMEL: Odchádza generácia, ktorá udržiavala pamäť 20. storočia, jeho kontinuitu aj diskontinuitu.
Ako si Západ udržuje dominanciu vo svete
TOMÁŠ PROFANT: Akokoľvek sa nám môžu, ale aj nemusia, zdať konšpiračné teórie nezmyselné, jedno je zrejmé: vo svete prebiehajú boje o moc na tej najvyššej úrovni.
Štvrťstoročie kultúry nerovností
MIROSLAV TÍŽIK: Na najnovšie dejiny Slovenska, v období jeho samostatnosti, sa nedá pozerať len od roku 1993, respektíve od leta 1992.
Návrat k niektorým faktom 25 rokov po
PETER WEISS: Na potvrdenie originality národných republík a obnovu federácie z ich vlastného slobodného rozhodnutia podľa štátoprávneho programu VPN nebola politická vôľa.
Účet za rozdelenie ČSFR
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: V prvých rokoch SR neplatila iba za rozdelenie federácie, no i za rozpad dominantných väzieb na štáty Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.
Prečo sme sa rozdelili?
VÁCLAV ŽÁK: Pohŕdanie ústavou, ktorú Václav Klaus a jeho koaliční partneri - najmä ODA - dali do vienka Českej republike, zanechalo stopy.
Nájsť hviezdu
Keď povieme: Sú Vianoce, tým myslíme, že Boh povedal svetu svoje posledné, najhlbšie a najkrajšie slovo vo vtelenom Slove.
Môj bi-lingvizmus a môj Tri-anon
ĽUBOMÍR NAVRÁTIL: V pojmoch história, historická veda, pamäť jednotlivca, pamäť národa, rodová, kmeňová a národná identita a mýty narážame na množstvo rozporov.
Systém je nespravodlivý už pri koreni
KAROL MORAVČÍK: Kým v západnej Európe sa kresťania angažujú za rovnosť medzi ľuďmi a ochranu prírody, v našich končinách stále kraľuje bezohľadný individualizmus.
