Číňania môžu mať viac detí. Pomôže to režimu?

Zápis v Guinnessovej knihe rekordov však nie je až taký dôležitý. Vládu v Pekingu skôr trápi, že jej ubúdajú pracovné sily, čo bude mať vplyv na ekonomický rast a vytvára to tlak na penzijný systém. Budú však chcieť Číňania viac detí, keď dostali povolenie od komunistického režimu?

Od politiky jedného dieťaťa, ktorú zrušili iba v roku 2015, sa Peking prepracoval k tomu, že zosobášené páry budú môcť mať troch potomkov. Zmeny vláda oznámila tento týždeň. Prišli len krátko po tom, čo štatistiky ukázali, že krajina naďalej pomerne rýchlo starne. Napríklad vlani sa v Číne narodilo 12 miliónov detí, čo je o 2,65 milióna menej ako v roku 2019. Celkový počet obyvateľov je 1,41178 miliardy.

Menej detí

"Komunistická strana sa opäť rozhodla zmeniť svoju politiku na základe posledného sčítania ľudu. Z neho bolo jasné, že keď vláda nič neurobí, Čína bude v najbližšom desaťročí prichádzať o obyvateľov. To by zároveň viedlo k pomalšiemu hospodárskemu rastu, čo by mohlo negatívne ovplyvniť schopnosť strany zostať pri moci. Preto došlo k tejto zmene,“ povedal pre Pravdu profesor a riaditeľ SOAS Inštitútu Číny na Londýnskej univerzite Steve Tsang.

Ako sa zrodila politika jedného dieťaťa, ktorá má dlhodobý vplyv na demografiu krajiny?

"Koncom roku 1978 začala Čína zavádzať do praxe plánovanú rodinnú politiku. Vtedajšieho lídra Teng Siao-pchinga a jeho spolupracovníkov poháňala panika. Jeden z najvýznamnejších raketových vedcov Sung Ťien a ďalší ľudia hovorili vedeniu, že ak nepristúpi k dramatickým opatreniam, krajina bude čeliť obrovským problémom s nedostatkom potravín, ktoré by mohli ohroziť politickú moc strany,“ pripomenul pre Pravdu Clayton Dube, šéf Americko-čínskeho inštitútu na Juhokalifornskej univerzite.

Podľa experta sa však ukázalo, že predpovede boli prehnane alarmistické. "Počet narodených detí v Číne koncom 70. rokov už klesal po predchádzajúcom veľkom náraste po hladomore v súvislosti s politikou Veľkého skoku vpred. Je pravdepodobné, že tento trend by pokračoval. Môžeme ho vidieť všade na svete na miestach, na ktorých sa zvyšuje urbanizácia a ženy majú lepší prístup k vzdelaniu a môžu pracovať mimo domu,“ uviedol Dube.

"Na druhej strane však nikto nemohol predpovedať, aký zásadný ekonomický pokrok krajinu čaká. Takže by som nevinil vtedajších lídrov, že si nevedeli predstaviť hospodárske a sociálne zmeny, ktoré by aj tak viedli k tomu, že rodiny by mali menej detí. No už v 90. rokoch a začiatkom tohto storočia bol tento trend jasný. Číňania mali menej detí nie preto, že im to prikazovali, ale preto, že sa sústredili na pracovné kariéry a odrádzali ich náklady spojené s výchovou potomkov. Vláda sa tomu prispôsobovala len pomaly a až v roku 2015 úplne uvoľnila politiku jedného dieťaťa,“ vysvetlil Dube.

V súvislosti s pravidlami o počte potomkov sa v Číne presadil aj tragický fenomén uprednostňovania chlapcov. Ten má v krajine dlhodobú tradíciu a milióny žien sa v krajine za posledné desaťročia rozhodli pre potrat, keď zistili, že čakajú dievčatko.

"Populačná politika a vidiecke sociálne predsudky viedli k favorizovaniu chlapcov. Vytvorila sa veľká spoločenská nerovnováha. Desiatky miliónov slabšie finančne zabezpečených Číňanov budú mať pravdepodobne problém nájsť si nevestu,“ skonštatoval Dube.

Čo na to Číňania?

"Mnoho žien okolo mňa viac-menej odmieta myšlienku, že by mali mať deti. Takže ani nehovorme o tom, že by mali tri,“ povedala v Pekingu pre agentúru AFP 22-ročná študentka Jen Ťia-čchi.

Jang Šeng-i je v čínskom hlavnom meste otcom dvoch detí, ale na tretie sa s manželkou nechystajú. "Nemáme dostatok peňazí ani miesta. Nevidím dôvod, aby sme mali tretie dieťa. Keď sa nám narodilo druhé, zostala nám zo všetkého len polovica. Predtým sme mohli dať jednému dieťaťu 100 percent, teraz len 50 percent,“ zdôveril sa AFP Jang.

"Náklady na školy a bývanie s deťmi sa pre ľudí v mestách zvyšujú. Stále viac žien si vyberá možnosť nevstupovať do manželstva a nemať deti. Súvisí to s prístupom k vzdelaniu a rastúcou ekonomikou. Okrem toho si už ľudia vytvorili rodinnú kultúru jedného dieťaťa, s ktorým môžu rodičia tráviť viac času,“ reagoval pre Pravdu expert na Čínu David Goodman z Sydneyskej univerzity.

Jeho kolega Colin Mackerras si myslí, že zmena rodinnej politiky by v strednodobom a dlhodobom horizonte mohla viesť k rovnovážnej spoločnosti. "Bude to však pomalý proces. Keď sa začala politika dvoch detí, mnohé páry sa odhodlali mať druhého potomka. Dovtedy ich odrádzali reštrikcie. Ale po čase počet rodín s dvoma deťmi začal klesať. Je možné, že sa to zopakuje aj pri politike troch detí,“ povedal pre Pravdu Mackerras.

Čítajte viac Čína má problémy s deťmi, nepribúda ich toľko, ako by chcela

Odborník však pripomína, že vláda v Pekingu musí niečo robiť. "Pri poslednom sčítaní ľudu bol počet obyvateľov vo veku 15 až 59 rokov 63,35 percenta. Toto sú ľudia, pri ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že budú mať nejakú formálnu prácu. Oproti sčítaniu z roku 2010 sa táto skupina zmenšila o 6,79 percenta. Z ekonomického hľadiska nie je dobré, keď ubúda pracovná sila. Okrem toho stredná dĺžka dožitia bola Číne v roku 2019 76,9 roka. Pred štyrmi desaťročiami to bolo len 66,8 roka. A všetko to má aj politickú dimenziu. Vláda musí manažovať spokojnosť ľudí. Spoločenské a ekonomické dosahy demografických zmien sú vždy politickou záležitosťou a je pravdepodobné, že okolo nich sa ešte rozpúta boj,“ predpovedá Mackerras.

Politológ Lawrence Reardon z univerzity v New Hampshire si myslí, že potom nastúpi aj propaganda. "Súčasný čínsky líder Si Ťin-pching rád napodobňuje Mao Ce-tunga. Bezpochyby bude presadzovať myšlienku, že rodiny si musia splniť svoju vlasteneckú povinnosť a vychovať viac detí, aby krajina mohla pokračovať v ceste k svetovej hospodárskej a politickej hegemónii,“ reagoval pre Pravdu Reardon.