Mario Sepúlveda pri rozhovore plače. Jeho hlas na stavenisku v čilskej metropole plnej hluku skoro počuť, každú chvíľu ho navyše preruší vzlyk. Muž nedávno oslávil 44. narodeniny a pripomenul si aj štyri roky od chvíle, keď sa po neúnavnej snahe inžinierov a záchranárov, ktorí ho vytiahli zo zavalenej bane, znovu narodil. „Je to pre mňa veľmi emotívne obdobie. Posledné štyri roky boli dosť náročné,“ vysvetľuje svoje rozpoloženie reportérke britského denníka The Daily Telegraph.
Dramatický príbeh baníkov zaujal ľudí po celom svete a zaujíma sa oňho aj Hollywood. Film, v ktorom Sepúlvedu hrá Antonio Banderas, by mal mať premiéru na konci roka. Premiéru však má aj kniha, na ktorej vzniku sa podieľali sami aktéri podzemnej drámy.
Chceli, aby ľudia poznali pravdu
„Často sme mysleli na to, že sa von nikdy nedostaneme. Vyzeralo to byť nemožné. Ale akonáhle sa začalo zdať, že sa to nakoniec podarí, premýšľali sme nad tým, ako náš príbeh čo najlepšie prerozprávať,“ hovorí ďalší zo zachránených baníkov, 56-ročný Juan Illanes. Muži sa rozhodli, že vydajú spoločnú knihu – „jedinú správnu verziu“, ktorú nechajú spísať renomovaným autorom. Na túto úlohu bol vybraný publicista guatemalského pôvodu žijúci v Los Angeles Héctor Tobar. Zisk sa vraj bude rozdeľovať rovným dielom.
Muži v knihe hovoria úplne otvorene – nielen o dlhých týždňoch v podzemí, ale aj o tom, čo nasledovalo. Všetci sa totiž razom ocitli v centre pozornosti médií a spolu s traumatickým zážitkom to mnohých priviedlo k alkoholu alebo do starostlivosti psychiatrov. Napríklad Alex Vega čiastočne stratil pamäť a Edison Peňa, ktorý pod zemou behal, aby sa udržal v kondícii, a po svojom oslobodení sa zúčastnil newyorského maratónu, absolvuje odvykaciu kúru kvôli závislosti.
„Nemali sme najmenšiu predstavu o tom, čo nás čaká,“ tvrdí Illanes, podľa ktorého baníci pochopili, že sa na povrchu odohráva mediálne šialenstvo, až vo chvíli, keď k nim prehovoril minister baníctva. Ani to ich však nepripravilo na to, čo uvideli po svojej záchrane – novovzniknuté improvizované mestečko, kde táborili tisíce ľudí, vrátane televíznych štábov z celého sveta.
Za zavalenie nie je podľa súdu zodpovedný
Baníci ale v poslednej dobe zatrpkli. „Čile je vďaka nám známe na celom svete. A niečo nám dlhuje. Avšak my napriek tomu nemáme pocit, že by sa o nás vláda riadne postarala,“ sťažuje sa Sepúlveda.
Všetci muži síce dostali odškodné vo výške 9-tisíc dolárov a množstvo darov, inak ale veľa sľubov zostalo nesplnených. Hoci všetkých 33 baníkov malo odísť na penziu, splnilo sa to len 14 najstarším. Súd, ktorý sa zaoberal príčinami nešťastia, navyše vlani došiel k záveru, že za zavalenie sa nebudú zodpovedať ani vlastníci bane, ani dohľadové orgány.
„Nechceme od nich žiadne peniaze. Len spravodlivosť. Chceme istotu, že sa to už nebude opakovať,“ tvrdí Sepúlveda. Niektorí baníci totiž od bezpečnosti bane ďalej závisia, pretože sa k baníckej práci vrátili. A dokonca opäť fárajú pod povrch, odkiaľ sa pred rokmi dostali na svetlo len vďaka šťastiu.