Youtuber Kovy: Som sám sebe oponentom

Má 23, volá sa Karel Kovář, býva v Prahe a živí sa vymýšľaním a natáčaním videí na YouTube. Už tu sa mnohým z nás objaví na tvári úškrn: youtuber? Tak ako v Česku, ani u nás nie je youtuber stelesnením serióznej profesie. Väčšine z nás pri tomto slove naskočí husia koža a vybavíme si zopár zlých videí, ktoré sme nedávno videli. A nemusia to byť len videá politikov pred voľbami… "Pre väčšinu ľudí je YouTube stále veľká neznáma a človek, ktorý nie je jeho fanúšikom, netuší, že v zahraničí práve na tejto platforme vznikajú úžasné, profesionálne filmy, programy, aj seriály. Je to liaheň talentov a svoj žáner si skutočne vyberie ktokoľvek,“ vysvetľuje mladý muž, ktorý sa pod prezývkou Kovy v tomto priestore vyskytuje už desať rokov.

Bol jedným z prvých československých youtuberov, ktorí vydali vlastnú knihu. Tak, že si ju napísali sami. To nebýva pravidlom. Vo svete to väčšinou za youtuberov robia "ghostwriteri“. Aj druhú knihu, tentoraz rozprávku s názvom iPohádka, písal Karel Kovář sám. "Chcel som si vyskúšať niečo nové a písanie fikcie bola výzva. Vôbec som si nemyslel, že to bude také náročné. Musel som si dávať pozor, aby to celé dávalo zmysel, aby sa mi postavy nestratili. Boli to štyri mesiace veľmi intenzívnej práce. iPohádka nie je určená len deťom. Z reakcií, ktoré dostávam, vidno, že kniha najviac pritiahla čitateľov mojej generácie, teda ľudí okolo dvadsiatky. Myslím, že veľa z nej pochopia aj deti – nemám rád, keď detského čitateľa podceňujeme. A, samozrejme, aj dospelí, ktorí sú otvorení menej konzervatívnemu príbehu,“ hovorí Kovy, ktorému sa hovorí tiež najmúdrejší youtuber v Česku.

Foto: Archív Kovy

KK print-33 Vášňou youtubera je aj cestovanie, pri ktorom si užíva stratený pocit anonymity.

Zadok na večeru

Český youtuber zdedil kreativitu po otcovi. "Keď som bol malý, rozprával mi rôzne uletené príbehy, v ktorých vystupovali plyšáci. Jeden z najlepších bol príbeh o zadlženom plyšovom psovi, ktorý musel predať mäsiarovi časť svojho zadku. V ten istý deň si ho však od mäsiara kúpila jeho žena a uvarila mu z neho na večeru guláš… Tieto otcove príbehy som si nahrával na kazeťák a dookola som si ich púšťal.“ Bolo len otázkou času, kedy si malý Kája začne nahrávať vlastné historky. Prišlo to v piatich rokoch. "Plyšáci v mojich príbehoch uvádzali správy, prežívali temné detektívne dobrodružstvá a súťažili v plyšovej superstar. Celá moja rodina to musela pozerať…“

Okrem otcových príbehov, dedových záznamov rodinných výletov na kameru či budovania obrovských stavieb z lega Kovymu pomohlo invenciu rozvíjať aj vydávanie školského časopisu a krúžok maľovania na základnej škole. "Učiteľka Zina mala plno bláznivých nápadov. Vybrala tému, k nej nám čítala rôzne texty, dodala podklady a my sme mali prísť s niečím vlastným. Dodnes si pamätám, keď nám na jednej hodine oznámila, že budeme stvárňovať Nič…“

Foto: Youtube

Kovy Despacito Paródia na pieseň Despacito vedie s 11,5 milióna zhliadnutí v rebríčku sledovanosti.

Otázka, koľko si ako youtuber zarobí, sprevádza Kovyho takmer všade, kde sa ocitne. Pýtajú sa ho tiež, ako byť kreatívny, ako uspieť. "Pred niekoľkými rokmi som natočil video "Ako uspieť na YouTube“. S odstupom času musím konštatovať, že hoci je stále plné praktických rád, návod na to, ako uspieť, proste neexistuje. V žiadnej profesii. Keby nejaký bol, po svete behajú milióny kópií Meryl Streepovej, Steva Jobsa, Tima Burtona… Ak chcete byť dobrý v tom, čo robíte, treba obetovať čas, občas peniaze, ale často aj osobný život. Na YouTube sú to stovky hodín strávených vymýšľaním, nakrúcaním a editovaním, mnoho odmietnutých večierkov, ale najmä dostatok kreativity. A verte, nikdy nebolo jednoduchšie ukázať ju celému svetu. Vďaka internetu môže preraziť skutočne ktokoľvek. Už nie sú potrebné kontakty v šoubiznise, potĺkanie sa po malých kluboch a divadlách. Nemusíte byť z veľkého mesta, ani sa do neho nemusíte sťahovať. Stačí založiť blog, kanál alebo účet na sociálnej sieti. Internet je vlastne ekvivalentom absolútnej liberalizácie kreativity,“ píše vo svojej knihe s názvom Ovšem.

Zaručený recept na úspech však podľa Kovyho neexistuje. "Poznám veľa ľudí, ktorí majú kvalitnú kameru, pekné nasvietenie, dobre zostrihané videá, no stále v nich niečo chýba. Niečo, čo sa nedá dobre popísať slovami. Schopnosť zaujať diváka a presvedčiť ho – tvoj čas na mojom kanáli má zmysel.“ Za roky, ktoré sa venuje nakrúcaniu videí, sa Kovy naučil, že aj spravodlivé rozhorčenie nad nejakým problémom treba najprv rozdýchať a až potom o ňom urobiť príspevok. "Najlepšie veci na YouTube vznikli práve z toho prvotného nahnevania, z potreby zaujať postoj, ale emócie treba najskôr upokojiť. Napríklad pri behu.“

Pekná tvár rovná sa úspech?

Na kanáli YouTube Kovy začínal po skončení základnej školy, komentoval videohry. Dlho mu však trvalo, než našiel odvahu a uverejnil svoj prvý príspevok, v ktorom sa prihovára fanúšikom nielen jeho hlas, ale aj tvár. Bol totiž v puberte a mal veľký problém s akné. Chvíľu trvalo, než sa s ním naučil žiť. Ale ísť s tým na verejnosť? Natočil niekoľko vlogov, ktoré zo strachu, ako na jeho tvár budú reagovať, nikdy nevydal. "Svoju tvár som proste vnímal ako katastrofu. Tak veľmi som závidel kamarátom, ktorí tento problém nemali… Nemuseli denne tráviť hodiny nanášaním rôznych mastičiek a masiek, aby ich tvár nevyzerala ako mesačný povrch vo farbách Marsu. Presne si pamätám, kedy som vydal svoje prvé video, na ktorom som sa ukázal. V máji 2014. Kámo, vyzeráš príšerne, radšej ostaň pri paródiách. Fúúúj, jebáky. Už nikdy nelez pred kameru! Tieto komentáre úplne podlomili moju sebadôveru. Až tak, že som video stiahol a bol som si istý, že už nikdy žiaden vlog neurobím. Odvtedy sa stále viac presviedčam o jednom zásadnom a smutnom fakte – úspech na sociálnych sieťach je nevyhnutne postavený na vzhľade. Koľko ľudí aj vy sledujete len preto, že sa vám skrátka páči to, ako vyzerajú?“

Našťastie pre budúcich fanúšikov, Kovy v nahrávaní videí pokračoval a keď začal chodiť na vysokú školu, už to bolo aktivita, ktorá ho aj živila. Keďže internet je jeho pracovné prostredie, strávi na ňom päť až šesť hodín denne. Každý deň je iný – tvoria ho stretnutia, prednášky, autogramiády, príprava nového videa, vybavovanie pošty, novej spolupráce. "Baví ma rôznorodosť, to, že človek nespadne do stereotypu. Má to občas nevýhodu – k práci sa musím dokopať a niekedy ani neviem, čo všetko je vlastne moja práca. Je to aj čítanie článkov? Príprava na video? Ťažko sa to oddeľuje…“

Foto: ČT

stardance V súťaži StarDance sa s Veronikou Liškovou pretancovali až do semifinále.

Kovy nemá pri tvorbe svojich vlogov, ktoré vydáva štyrikrát za mesiac, žiadne bariéry, žiadneho dramaturga, ktorý by mu povedal, aby sa do danej témy nepúšťal. Na svojej slobodnej platforme nakrúca to, čo ho práve zaujalo. Je na divákovi, ktorý mu povie, či sa mu to páčilo, alebo ho to nebavilo. Dokedy sa však dá robiť takáto one man show? "Nebol by som schopný pracovať vo dvojici, myslím, že by sme sa po čase navzájom zabili… Keď si zabudnem zapnúť mikrofón, som rád, že môžem byť naštvaný len sám na seba. Keď sa pozerám na zahraničných youtuberov, možno sa to dá takto robiť aj celý život. Ak sa žánrovo prispôsobíte, vyvíjate… Ja už tiež nakrúcam aj iné videá ako na začiatku, keď som mal šestnásť.“

Keď teda dnes do vyhľadávača kanála YouTube napíšete Kovy, objavia sa vám videá o brexite, o spánku, o finančnej gramotnosti, o nerozbitnom obale na telefón, o cestovaní, ale aj paródia na pieseň Despacito, ktorá s počtom zhliadnutí 11,5 milióna vedie v rebríčku sledovanosti. Medzi príspevkami youtubera z Prahy nájdete aj také, v ktorých Kovy hovorí otvorene o svojej homosexualite. Jeho prvý coming out sa však uskutočnil v lietadle medzi Tchajwanom a Hongkongom. Jeden z kamarátov, ktorí s ním cestovali do Číny, sa na rovinu opýtal, či nie je gay. "Jasné, som,“ vypadlo z neho. Kamaráti na neho vyvalili oči, začali sa nervózne smiať a keď sa k nim pridal aj Kovy, nakoniec sa smiali všetci. "Ten pocit bol úžasný. Zrazu som nebol na svete len ja, ale aj ďalšie duše, ktorým som to mohol prezradiť. Postupne som to povedal ďalším spolužiakom a kamarátom, až kým prišla najväčšia výzva – rodičia. Bez mihnutia oka to prijali.“

Youtuber na vozíčku

Ponúk na spoluprácu, ktorá prináša najväčší príjem, chodí českému youtuberovi veľa, môže si vyberať. Tá najkurióznejšia bola na automatickú kosačku. "Bývam v Prahe – v byte, nemám čo kosiť. Pobavilo ma to podobne, ako ponuka na pornosnímku,“ smeje sa Kovy, ktorý je príťažlivý aj pre politikov. Politika je totiž jedna z tém, ktoré vo svojich videách pokrýva. "Pri takých ponukách som veľmi opatrný. Uvedomujem si, že mám veľký vplyv, ale chcem ho využívať skôr na to, aby som ľuďom politické dianie približoval, nie na to, aby som im hovoril, koho majú voliť.“ Pokiaľ chce mať youtuber príjem z reklamy, musí mať dostatok sledovateľov. Obsah reklamy pridanej k svojim videám však ovplyvniť nevie. "Aj preto vzniklo veľa škandálov. Reklama na nože sa napríklad ocitla pri videu s tematikou terorizmu alebo ISIS. Musel sa inak naprogramovať algoritmus, aby pri párovaní reklám k takýmto chybám nedochádzalo.“

Aj Kovy sa inšpiruje ostatnými youtubermi. "Sledujem skôr zahraničných, ktorí sú obsahovo trošku ďalej. Pozerám videá, ktoré mi majú čo dať, z ktorých sa niečo dozviem a naučím. Napríklad Casey Neisted, ktorý začínal ako umývač riadu. Jeho videá sú plné príbehov. Občas ma niečo zaujme na kanáli Vox či Vice. Pred spánkom rád sledujem kanál jednej cukrárky, to ma upokojuje,“ hovorí youtuber, ktorý podľahol foteniu jedla. Aj väčšinu spomienok z cestovania má spojenú práve s miestnou kuchyňou.

Vášňou youtubera sa totiž stalo aj cestovanie, pri ktorom si užíva aj stratený pocit anonymity. Precestoval európske krajiny, Čínu, Japonsko, Kazachstan, USA, Irán, bol na Bali, na Islande aj v USA. Najvtipnejšiu príhodu zažil na letisku v nórskom Osle. Nočná mora, že svoj let nestihne kvôli tomu, že zaspí, sa stala skutočnosťou. Z krásneho sna o medveďoch ho prebudil hlas letušky ukazujúcej na obrazovku s letom do Prahy: Je to váš let, pane? Mal sa poponáhľať, lebo jeho meno už vyvolávali trikrát a čakalo sa len naňho. "Letuška utekala vopred a čakala, že ju budem nasledovať. Mne však stŕpli nohy a z tureckého sedu som sa nevedel postaviť. Keď som jej v panike vysvetlil, že sa nemôžem hýbať, prekvapene sa ma opýtala, či som invalid… O chvíľu tlačila pred sebou invalidný vozík, na ktorý ma s pomocou ďalšieho pána posadili. Bolo to bizarné a hrozne smiešne. Letuška tlačila rozrehotaného youtubera na vozíčku… Do lietadla som už vošiel ako-tak po vlastných, podopieraný letuškou. Pohoršení cestujúci však vďaka môjmu zúfalému smiechu poňali podozrenie, že mám problém s alkoholom alebo psychikou…“

Diktát lajkov?

Číslo Kovyho odberateľov sa dnes tesne blíži k 800-tisíc. "To však nie je také dôležité, ako čísla aktuálnej sledovanosti. Tie sú zaväzujúce a občas zväzujúce. Je to obrovská zodpovednosť. Nad videami oveľa viac premýšľam, sám sebe robím oponenta, uvažujem nad tým, ako budú ľudia na ne reagovať. Príprava na tie náročnejšie mi trvá preto aj dva roky. Začína tým, že sledujem, čo sa okolo mňa deje. A keď čas dozreje a o téme mám dostatok informácií, začnem písať. Po takých štyridsiatich hodinách písania skončím s dvanástimi stránkami scenára. Tie musím stlačiť na šesť strán. Najťažšie je zistiť, čoho je veľa a zároveň nezoškrtať príliš, aby video nekĺzalo po povrchu,“ hovorí influencer, ktorý by rád spracoval témy o životnom prostredí a o migrácii. „Sú to pomerne náročné témy, ktoré budem ešte sledovať, kým si trúfnem nakrútiť video.“