Asýrčanovi Malakovi Hadžarovi, ktorý nás víta v kamennom dome, už pri podaní ruky vhŕknu slzy do očí a hneď spustí lavínu slov. Sú to síce už dva roky, čo ušiel aj so ženou a s troma deťmi zo Sýrie, ale to, čo tam prežil, stále bolí. Je to trauma, o ktorej potrebuje hovoriť. „Uniesli mi dvoch synov. Jedného si nechali,“ vyhŕkne zo seba Malak ešte predtým, ako nás zavedie do izby so skromným „nábytkom“ – teda s kobercom a niekoľkými matracmi poukladanými pri stene spolu s dekami.
V prítmí izby nás predstavuje svojej žene Adai, ktorá starostlivo zakrýva malé dieťa. Za kamennými múrmi je večer chladno. Keď utekali zo Sýrie, dievčatko bolo ešte batoľa.
Foto: Martin Baláž
Malakov najstarší syn Sargon mal osemnásť rokov, keď ho uniesli banditi z Islamského štátu. Únosy ľudí sú spolu s ropou a predajom ulúpených pamiatok jedným z hlavných príjmov, ktorými je živený Islamský štát. Aj od Malaka chceli, aby za syna zaplatil 25-tisíc dolárov.
„Dvadsaťpäťtisíc dolárov! Predstavte si tú sumu! Kde by som na to mohol vziať?“ hovorí šedivejúci päťdesiatnik Malak. Kedysi za mladi nejaké peniaze zarobil v Nemecku a potom sa vrátil do Sýrie, kde sa oženil a založil si rodinu. O 25-tisíc dolároch však teraz nemohol ani snívať…
Onedlho prišiel aj o druhého, pätnásťročného syna Iliasa. V jeho prípade, našťastie, len dočasne. „Šiel zo školy. Chcel si niečo kúpiť v obchode neďaleko domu, kde bývame. Keď kráčal po chodníku, zastavila pri ňom dodávka, schmatli ho a uniesli,“ rozpráva Malak.
Ilias na to, čo zažil, nerád spomína. Keď sa neskôr objaví v izbe, zvážnie, usadí sa a oči zabodne na jedno miesto na zemi. „Zaviezli ma do nejakej dediny. Tam ma zavreli do nejakého domu a pýtali sa na mená otca a mamy. Nevedel som prečo,“ povie napokon.
Mená si pýtali, aby vedeli, od koho žiadať výkupné. Ani za Iliasa nemali rodičia ako zaplatiť. Ilias mal na rozdiel od svojho brata jediné šťastie v tom, že nebol bojaschopný. Sargona si banditi nechali. Malak a jeho žena netušia, či ho ešte niekedy uvidia, a čo s ním je, si ani nechcú predstavovať.
Foto: Martin Baláž
Sargon mal tiež v istom zmysle šťastie. Keď ho zverbovali do radov Islamského štátu, nemal pri sebe občiansky preukaz. V Sýrii sa totiž v občianskom preukaze uvádza vierovyznanie. A Malak je kresťan. Aj preto nevie, či jeho syn vôbec ešte žije. Na otázku, čo by si skôr prial, či život svojho syna v radoch Islamského štátu a nádej na jeho návrat, alebo to, že syn potvrdí ich vieru a odmietne tú druhú, odpovedá tichom. Mlčanie a nutkanie na plač. Zapálená sviečka na zemi osvetľuje zamyslenú tvár matky i prepusteného syna, otca, ktorému krúti tvár do plaču, a ďalšieho syna, ktorý si zatiaľ kreslí a reči dospelých si nevšíma. „Iba dúfam, že nie je prinútený zabíjať svojich spoluveriacich,“ povie napokon Malak.
S moslimami nikdy nemali problém. Dokonca ani v bežnej reči nerozlišujú, či je človek kresťan, alebo moslim. Aj o Islamskom štáte nehovoria ako o štáte moslimov, ale ako o tlupách idiotov a vrahov. Aj Malak, keď hovorí o únose syna, nehovorí, že ho uniesli moslimovia. „Nikdy sme s moslimami nemali problémy. Aj v Sýrii sme boli kamaráti, pomáhali sme si, keď bola príležitosť, jedli sme za spoločným stolom,“ preberie sa zo smútku otec.
Spôsob, akým sa v Európe hovorí o tomto konflikte, teda o prenasledovaní kresťanov moslimami na Blízkom východe, ho rozhorčuje. Podstatne viac ako nefungujúca elektrina. „Prosím, odkáž v Európe, že to nie je tak,“ naliehavo zdôrazňuje.
Tu sa rozohní aj Gabriel, ktorý prekladá Malakove slová z aramejčiny. Jazyka, ktorým hovoril Ježiš. Asýrčania, ktorí sa považujú za potomkov Babylončanov, ju používajú doteraz. „To sú choré hlavy z ISIS-u, diabli, ktorí ani nepoznajú Korán. Jediné, čo vedia, je to, že keď zabijú pohana, tak dostanú v nebi 77 žien. A diabli môžu byť aj medzi kresťanmi, ktorí tiež nepoznajú, čo je napísané v Biblii,“ spustí oduševnene Gabriel. Moslimov na ulici priateľsky zdraví Salam Alejkum. A najsilnejším prejavom jeho viery je argument: „Vieš, ak miluješ svojho nepriateľa, už nemáš nepriateľa.“
Gabrielovi rodičia emigrovali v 60. rokoch z Midyatu do Austrálie. Gabriel sa teraz vrátil do mesta, aby v týchto časoch pomohol kamarátom s emigráciou do Austrálie – kontaktuje úrady na všetky strany, pomáha vypĺňať množstvo formulárov. Rozpráva príbehy ľudí, ktorí utekajú pred peklom. Napríklad Rani. Staral sa o starnúcich rodičov, kým jeho súrodencom sa podarilo dostať do Európy. Starí ľudia nechcú opúšťať miesta, kde sa narodili, prežili svoj život, vychovali deti, starajú sa o svoje políčka a pôdu. Jedného dňa, po čoraz častejších útokoch a únosoch bojaschopných mužov v dedine, sa Rani už definitívne rozhodol a vybral sa do mesta vybaviť pasy. Keď sa šťastný vrátil, na dvore našiel svojich rodičov. Zavraždených.
V Sýrii trpia kresťania i moslimovia. Podľa Malaka svet sa im zrútil v občianskej vojne, keď „choré hlavy“ z Islamského štátu získali kontrolu nad rozsiahlymi časťami Sýrie. Prezident Bašar Asad podľa neho predtým zaručoval bezpečný život. „Keď mal Asad krajinu pod kontrolou, bolo dobre. Fungovala polícia. Chránila nás všetkých. Mali sme prácu a pokoj,“ hovorí Malak. Keď sa rozmohol Islamský štát, tamojší obyvatelia sa ocitli ako medzi mlynskými kameňmi. Rodina, a je jedno, či kresťanská, alebo moslimská, nemá veľmi na výber. Dopyt po bojaschopných mužoch i chlapcoch je veľký. Verbuje ich armáda aj ISIS. A na rodiny útočia obe strany. Keď sú synovia zverbovaní do armády, idú proti nim tí z ISIS, keď naopak, útočí armáda. Únikom je tak útek.
Foto: Martin Baláž
V utečeneckom tábore na predmestí Midyatu boli niekoľko mesiacov. Len deň pred naším stretnutím sa im podarilo presťahovať sa do domu, kde im poskytol útočisko jeden zo vzdialených príbuzných. „Tu sa cítime bezpečne,“ vraví Malak. Či tam zostane, ešte nevie. Jeho sestra je v Nemecku a Malak by tam chcel požiadať o azyl. Nebude sa však pokúšať dostať sa do Európy na lodi. Veď aj v Midyate nedávno pochovávali dvoch bratov, ktorí utekali zo Sýrie. V tureckom Marmarise zaplatili štyrom priekupníkom, ktorí ich mali dopraviť na loďke pre šiestich ľudí na grécky Rodos. V loďke ich bolo napokon 20. Neprežil nikto – ani moslimovia, ani kresťania.
Najradšej by sa však vrátil do rodnej Sýrie. „Doma sa mi deti hrali pred očami na dvore. Chodili do školy, mal som prácu, bol som tesár. Nezarobil som milióny, ale uživili sme sa. Mal som šťastný život,“ spomína. Nesníva o konzume, ale o tom, aby deti – ich najväčšie bohatstvo – mohli vyrastať v bezpečí, chodiť do školy, aby mali čo jesť.
Sviečka dohára. Ilias nepohnuto sedí a neprítomne hľadí na jedno miesto. Ozve sa, len keď dostane otázku. Na čo myslí, o čom sníva on? Čím by chcel byť? „Lekárom,“ povie ticho. Prečo? „Chcem pomáhať ľuďom.“
Kto mu dá šancu?
Najhoršia utečenecká kríza od vojny
- OSN označuje sýrsku utečeneckú krízu za najhoršiu od 2. svetovej vojny, dnes je po vyše štyroch rokoch konfliktu mimo územia Sýrie vyše 4 milióna utečencov.
- Najviac sýrskych utečencov je v Turecku – vyše 1,77 milióna, v Libanone je najviac utečencov na počet obyvateľov na svete – zo Sýrie je tam 1,2 milióna ľudí, viac ako 628-tisíc sýrskych utečencov je v Jordánsku, ďalšie desaťtisíce sú v Iraku a Egypte.
- Vyše 142-tisíc sýrskych detí sa narodilo v exile, hrozí im, že zostanú bez štátnej príslušnosti, trištvrte milióna sýrskych detí nechodí do školy.
- V Turecku žije približne štvrť milióna sýrskych utečencov v 23 táboroch zriadených vládou, v Libanone polovica prežíva v stanoch a táboroch, kde žijú pod hranicou chudoby, v Jordánsku žije pod hranicou chudoby drvivá väčšina utečencov v mestských oblastiach.
- Keďže štáty, ktoré utečencov zo Sýrie prijímajú, už dávno prekročili svoje kapacity, utečenci sa snažia dostať ďalej z regiónu – väčšinou cez Stredozemné more do Európy.
- Vlani poskytla OSN potravinovú pomoc pre 1,7 milióna sýrskych utečencov, 350-tisíc deťom zabezpečila školské vyučovanie, stany a prikrývky dostalo vyše 400-tisíc ľudí, financie aj na túto pomoc dochádzajú.
(Zdroj: UNHCR)
Islamský štát
- Ovláda prevažne púštne územie na severe a východe Sýrie a na severe a západe Iraku s rozlohou šesťnásobne väčšou, ako má Slovensko, ozbrojenci však operujú aj vo východnej Líbyi, na egyptskom Sinajskom polostrove, v ďalších častiach Blízkeho východu a na severe Nigérie.
- Radikálna sunnitská organizácia vznikla ako iracká odnož teroristickej siete Al-Kajdá, pred rokom na dobytých častiach Iraku a Sýrie vyhlásila kalifát pod názvom Islamský štát, na čelo sa postavil Abú Bakr Bagdádí, hlavné sídlo má v sýrskom meste Rakka.
- Radikáli viedli záškodnícke a teroristické operácie proti americkým a spojeneckým silám v Iraku, cez občiansku vojnu v Sýrii, ktorá sa začala v roku 2011, sa hnutie rozrástlo.
- Pred rokom získal kontrolu nad viacerými významnými miestami v Sýrii, koncom leta ovládal asi tretinu sýrskeho územia, neskôr začal veľkú ofenzívu na severe Sýrie. Dobyl kurdské mesto Kobani na hraniciach s Tureckom, po štyroch mesiacoch ho kurdské jednotky vytlačili, nedávno na mesto znova zaútočil.
- V máji dobyl púštne mesto Palmýra, zaradené na zoznam ohrozených pamiatok UNESCO, má pod kontrolou viac ako polovicu územia Sýrie, najmä riedko obývané oblasti.
- Podľa OSN „systematicky a do očí bijúco“ porušuje medzinárodné právo, popravuje civilistov, pácha sexuálne útoky na ženy a dievčatá, unáša ľudí, cielene útočí na politických a náboženských predstaviteľov, zabíja deti, zároveň ničí starobylé kultúrne pamiatky.
- Odhaduje sa, že v jeho radoch sú desaťtisíce ozbrojencov, najvyššie odhady hovoria až o 200-tisíc, predpokladá sa tiež, že je financovaný zo ziskov z predaja ropy, z výkupného z únosov a predaja pamiatok.
(Zdroj: ČTK)