Piati mladí Slováci plnia sny deťom aj sebe

Pätica mladých kamarátov si plní svoj sen. Dali sa na unikátne podnikanie. Vo voľnom čase po práci či štúdiu sa stretávajú a vymýšľajú jedinečný detský nábytok.

03.05.2014 09:00
umelci, nábytok, koberec Foto: ,
Z koberca možno poskladať detský nábytok. Autormi sú úspešní podnikatelia (zľava): Mirka Kubaská, Števo Starinský, Zuzka Krnáčová, Soňa Otiepková a Andrej Coplák.
debata

Svoj skladací koberec, z ktorého možno zložiť kreslo, úložný priestor či pohovku, si dali patentovať. Vytvorili tiež drevenú veľrybu, na ktorej sa deti môžu šmýkať, používať ju ako malý stolík či ukladať si v jej útrobách hračky. O ich výrobky je na Slovensku záujem a začínajúci podnikatelia na produkciu nábytku hľadajú zručných majstrov po celom Slovensku. Z výrobkov ľudí, z ktorých ani jeden ešte nedovŕšil 30 rokov, srší kreativita a kvalita.

Vyhotovenie sa nedá porovnať napríklad s výrobkami z ďalekej Číny. Prejavuje sa to však na vyššej cene nábytku. Podnikatelia si zatiaľ vytvárajú meno na Slovensku, no so svojím nábytkom chcú najnovšie uspieť vo Veľkej Británii, v škandinávskych krajinách či Nemecku.

Na detský nábytok majú patent

Jedným z ich unikátov je špeciálne navrhnutý koberec pre deti, ktorý síce nelieta, no dá sa poskladať do akýchkoľvek tvarov. Ten vymyslela dizajnérka Soňa Otiepková. Nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe ide o unikát, ktorý si dala aj patentovať. „Inšpirovala som sa slovenskou ľudovou tvorbou. Strávila som hodiny študovaním kníh ÚĽUV-u (Ústredie ľudovej umeleckej výroby, pozn. red.), aby som nakoniec objavila čaro jednoduchej háčkovanej retiazky. S tým, že jednotlivé očká nie sú z jednej nite, ale rozpojila som ich,“ začína svoje rozprávanie Soňa.

„Najprv som si to len kreslila, potom som to skladala z papiera. Vymyslieť celý výplet mi trvalo približne štyri mesiace,“ dodáva Soňa. Špeciálna technológia skladania častíc dokopy vytvára z Pána Koberca dizajnové dielo. Na spájanie nie je použité žiadne lepidlo ani spojovací materiál. Pán Koberec drží v želanom tvare len vďaka skladaniu. Posledný kúsok je spojený len rozopínateľným úchytom.

Ich firma Villo vyrába aj ďalšie originálne nábytkárske kúsky. Pomenovanie Villo dostala po ich spoločnom psíkovi jazvečíkovi, ktorý je aj maskotom spoločnosti. Obľúbeným nábytkárskym kúskom je veľryba Vilma, ktorá stála na začiatku ich podnikania. „Dávnejšie som doma vyrobila drevenú veľrybu ako darček pre kamarátku. Priniesla som ju ukázať, a ľuďom sa zapáčila,“ povedala Mirka Kubaská, ktorá aktuálne pracuje na výbere materiálov pre ďalšie kreatívne kúsky nábytku pre deti.

Za úspechom stojí tím

Aktuálne sa pätica mladých ľudí stretáva spoločne v bratislavskej Cvernovke, ktorá je akousi mekkou mladých umelcov v hlavnom meste. Tu vznikajú aj všetky ich nápady. Prostredie, kde okrem nich tvoria aj maliari, módni návrhári, fotografi či dokonca aj keramikári, im na to dáva všetky predpoklady. Mirka sa venuje materiálom na výrobu, dvaja dizajnéri Števo a Soňa sa venujú dizajnu produktov, Andrej vyhľadáva dodávateľov, vybavuje prototypy produktov a Zuzka sa venuje propagácii značky smerom k verejnosti.

Ich startupová firma dokonca vlani vyhrala aj cenu Cenu primátora Bratislavy za Podnikateľský nápad roka. „Nikto z nás by sa sám nepresadil. Ako tím žneme úspechy, lebo sa skvelo dopĺňame. Je to ako náš Pán Koberec. Všetky reťaze do seba pekne zapadajú,“ konštatuje Soňa.

Takto vznikajú nápady na nový detský nábytok na... Foto: Robert Hüttner, Pravda
umelci, nábytok Takto vznikajú nápady na nový detský nábytok na jednej z každodenných porád.

Testované na deťoch 

Svoje produkty si pätica mladých podnikateľov „testuje“ na deťoch svojich príbuzných a kamarátov. Dokonca ich produkty skúšajú pred uvedením na trh aj deti vo dvoch bratislavských materských školách. Keďže ide o pomerne mladý tím podnikateľov, k vlastným deťom sa ani jeden z nich zatiaľ nedopracoval. Všetci sa však ešte stále cítia niekde hlboko v duši tými malými deťmi, ktoré si žijú svoj rozprávkový bezstarostný život.

„Všetci sme vo vnútri ešte deťmi, máme radi hravé veci. Táto práca nás preto nesmierne napĺňa,“ tvrdí Soňa ukazujúc na svoje ďalšie návrhy zvieratiek, ktoré si kreslila v ten deň na papier. „Stále niečo kreslím, vyrábam, hrám sa s materiálom. Predstavujem si, ako si náš nábytok užívajú deti, akú z toho majú radosť. Peniaze ten pocit vyvážiť nevedia,“ povedala Soňa s blaženým povzdychom. 

Každý kúsok nábytku je unikát

Ich cieľoví zákazníci sú mladí ľudia vo veku od 20 do 35 rokov, ktorí majú deti a chcú mať detské izby zariadené pekne a dizajnovo. Okrem kusa nábytku chcú aj niečo zaujímavé, čo môžu deti využívať ako hračku. „Napríklad vtáčik Gabo je určený pre rôzne polohy sedenia či hojdanie, navyše deti udržiavaním rovnováhy precvičujú motorické schopnosti. V polohe "ležmo“ do seba zapadajú dva kusy a vzniká tak ucelený tvar taburetky v príjemnej farebnosti," opisuje jednu z hračiek architekt Števo Starinský.

Samotné návrhy hračiek však nevyrábajú sami, dávajú si ich zhotovovať vo viacerých slovenských dielňach. Na ich výrobu používajú výhradne materiály vhodné pre deti a šetrné k prírode. Už pri samotnom návrhu dbajú na to, aby boli bezpečné v každom detaile. „Počul som aj také, že v rôznych veľkých obchodných domoch s nábytkom dostanete podobný detský nábytok a dokonca veľmi lacno, že v čom je ten náš výnimočný. V tom, že sa dá rôzne využiť a je kvalitný. Robíme ho tak, aby vydržal celé obdobie detstva,“ doplnil Števo. 

Do podnikania vrážajú z vlastného

Na financovanie nákupu nových materiálov, samotnú výrobu a prezentáciu značky idú peniaze z ich vlastného vrecka. Ako mladá začínajúca firma sú doteraz v strate. Počas deviatich mesiacov investovali do naštartovania podnikania zhruba 10-tisíc eur. Všetci z nich sú riadne zamestnaní, niektorí dokonca ešte študujú.

To je aj prípad 25-ročnej Zuzky Krnáčovej, ktorá má vo firme na starosti marketing. Momentálne je študentkou posledného ročníka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Keď nie je v práci alebo nerieši marketingovú komunikáciu, dokončuje svoju diplomovku. Okrem toho je riadne zamestnaná v IT firme.

„Momentálne nemám voľný ani víkend, nakoľko chodíme ako firma na výstavy, prezentácie. Dolaďujem vtedy aj kreatívne a marketingové veci, ktoré cez týždeň nestíham kvôli práci,“ priznáva Zuzka. Trošku podpichneme, či má pri takomto nabitom programe čas aj na svoj súkromný život. „Keď začínate s podnikaním, ide všetko bokom. Vážim si však, že si v našej firme všetci veľmi dobre ľudsky rozumieme, takže nemám len kolegov, ale aj skvelých kamarátov zároveň,“ priznáva Zuzka. „Povedz, že je to náš životný štýl,“ kričí z druhého konca miestnosti Andrej Coplák, ktorý práve vybavoval zákazku s jedným z dodávateľov.

Za kvalitu sa pripláca

Pätica mladých ľudí sa zatiaľ na objednávky sťažovať nemôže, no už teraz pomýšľajú nad tým, že svoju výrobky budú ponúkať aj mimo slovenského trhu. Preraziť by chceli vo Veľkej Británii, v Nemecku ale aj škandinávskych krajinách. Dokonca si tam plánujú otvoriť pobočky. V týchto štátoch je totiž solventnejšia klientela ako na Slovensku.

Napríklad Pán Koberec predávajú u nás za baťovskú cenu 949 eur, veľrybu Vilmu zase za 489 eur. Najlacnejšie vyjdú tzv. monsteráci, ktorých predávajú v cene 49 eur za kus. Ide o akési vankúše, naplnené šupkami z prosa, ktoré sa prispôsobia polohe dieťaťa. Deti aj príjemne zahrejú. Stačí ich pred spaním nechať zohriať 1 až 2 minúty v mikrovlnke pri 400 wattoch, prípadne 3–5 minút v rúre pri 100 stupňoch. „Ak ich dáte na chvíľu schladiť, veľmi dobre poslúžia aj starším, ktorí potrebujú ráno obklady na hlavu po prebdenej noci,“ hovorí s úsmevom Zuzka.

Nábytok alebo zvieratko? Dieťa môže spoznať... Foto: Robert Hüttner, Pravda
umelci, nábytok, koberec Nábytok alebo zvieratko? Dieťa môže spoznať veľrybu či vtáčika.

„Uvedomujeme si, že cenovo to nie je na slovenské pomery prijateľné. Keďže si nábytok nechávame vyrábať u slovenských výrobcov, a k tomu dbáme na špičkovú  kvalitu, tak sa to v cene nejako  odraziť musí. Nerátali sme v začiatkoch ani s vysokými maržami pre obchodníkov,“ konštatuje Andrej. 

Na otázku, či sa neboja toho, že v zahraničí s nábytkom možno neuspejú, všetci svorne so stoickým pokojom odpovedajú, že ak človek začína od nuly, najhoršie, čo sa mu môže stať, je to, že skončí tam, kde začal. „Nemáme čo stratiť. Navyše nás to tak baví, že nás prípadné neúspechy neodradia,“ dodala na záver Zuzka.

Vymyslieť a rýchlo uspieť, taký je startup

Pätica mladých Slovákov, ktorí sa ako startupová firma dali na výrobu detského nábytku, by privítala väčšiu podporu štátu. Rezort financií to zvažuje. Nateraz firmy trápi, že musia behať po úradoch a popri tom sa prelúskať biznisom.

Predstavte si firmu, ktorá na začiatku svojho vývoja ešte nevie, kto je jej potenciálny zákazník a aký by mal byť vôbec jej produkt. Nepozná problém a jeho riešenie, nemá vlastnú značku, dodávateľskú sieť, klientov, žiadny priestor pre sídlo firmy, obrat, históriu ani zamestnancov. Presne takto začínajú všetky tzv. startupové firmy. Jediné, čo na začiatku svojho podnikania majú, je istota vlastnej vízie a nadšenia. Cieľom startupu je vytvoriť v čo najkratšom čase taký produkt alebo službu, za ktorú budú zákazníci ochotní zaplatiť.

„Charakteristickou črtou startupov je budovanie firmy v podmienkach extrémnej neistoty, za značného rizika s cieľom globálneho alebo aspoň nadnárodného pôsobenia a so snahou vytvoriť prelomový inovatívný produkt alebo službu,“ povedala Dominika Bizíková z komunikačného oddelenia Slovak Business Agency, ktorá poskytuje začínajúcim firmám informácie o možnostiach uplatnenia sa na trhu.

Najväčším problémom začínajúcich firiem na Slovensku je kapitál, kúpyschopnosť ľudí, ale aj legislatívne podmienky. „Na Slovensku chýba štruktúra podnikateľských anjelov. Inštitúcie zaoberajúce sa podporou startupov sa zameriavajú viac na poskytnutie podporných nástrojov v podobe priestoru na rozvoj startupu ako na pomoc prostredníctvom financovania počiatočným kapitálom,“ dodáva Bizíková.

Podmienky pre nových podnikateľov sa v krajine začali postupne zlepšovať. „Prostredie sa zlepšuje a už aj vláda, univerzity, ako aj investori sa o tieto formy podnikania intenzívne zaujímajú. Slovenské startupy sa však ešte stále musia učiť zdokonaľovať svoje predajné, ako aj prezentačné zručnosti,“ konštatuje Bizíková.

Napríklad začínajúci podnikatelia z firmy Villo sa sťažujú na nedávno vládou zavedené daňové licencie. Ako startupová firma, ktorá podniká len niečo vyše deväť mesiacov a je stále ešte v strate, ide o významnú položku v rozpočte. „Komplikuje nám to podnikanie, nie sme nadšení jednak z administratívnej záťaže, ako aj zmien v daňovej a odvodovej oblasti. Na Slovensku sa nepodniká najjednoduchšie, aj preto hľadáme uplatnenie aj na iných trhoch,“ doplnila Zuzka Krnáčová z firmy Villo.

Aj keď prvý rok majú ako začínajúca firma odpustenú licenciu, podľa jej slov potrebujú na rozbeh minimálne dva – tri roky, kedy predpokladajú, že budú podnikať v účtovnej strate. „Každý z nás má popri podnikaní aj iné aktivity, ktoré nás živia. Uvažovali sme, že si vezmeme aj nejakého zamestnanca, ale keď sme si prerátali, koľko by nás stál, tak sme to hneď zavrhli. Vidím to na niekoľko rokov tvrdej roboty bez interných zamestnancov,“ hovorí Zuzka.

Rado Toth, spoluzakladateľ a obchodný riaditeľ startupovej spoločnosti Streamstar, ktorá začala s podnikaním pred vyše rokom, na druhej strane tvrdí, že z hľadiska administratívy sa nie všetkým podnikateľom vyplatí z tohto dôvodu napríklad presúvať sídlo firmy do susednej Českej republiky alebo Maďarska.

„Je to najľahšie tam, kde ste doma. Keď však hovoríme o veľmi veľkých obratoch firmy, tak tam nastúpi daňová optimalizácia a podnikatelia to riešia tak, že si presúvajú svoje firmy do daňovo výhodnejších krajín. Pre mnohých je to však v rovine, že to stojí viac času a mozgovej kapacity, ako je výsledok celého presunu,“ tvrdí Toth.

S nastavením daňovej licencie však spokojný nie je. „Pre tých, ktorí sú v strate, je to zlé opatrenie. Férové sa mi nezdá to, že firmy, ktoré platia DPH, majú vyššiu daňovú licenciu ako tie, čo nie sú platcami DPH. Mesačný platca DPH je totiž viac kontrolovaný výkazmi. Je viac pod dozorom úradov, mal by platiť menej,“ doplnil Toth.

V súčasnosti sa startup komunita na Slovensku nachádza v porovnaní so zahraničnými krajinami vo fáze počiatočného rozvoja, ale už slávi svoje prvé celosvetové úspechy. Medzi úspešné slovenské startupy patria spoločnosti ako Sygic, ktorá vyvinula GPS navigačný softvér a momentálne dosahuje zisk 2,4 milióna eur ročne, Quality Unit, ktorá vyvinula najpoužívanejší partnerský softvér na svete, či FINVIZ.com ako úspešný burzový portál s návštevnosťou viac ako 800-tisíc návštevníkov za mesiac.

Ďalší startup s veľkým potenciálom je spoločnosť Datamolino. Fond Inovácií a Technológií poskytol finančnú investíciu až do výšky 500-tisíc eur spoločnosti, ktorá vyvíja unikátne softvérové riešenie spracovania faktúr pre malé a stredné firmy.

Poznáte vo svojom okolí úspešných ľudí? Chcete, aby inšpirovali ďalších? Pošlite nám tip. pravda@pravda.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Úspešní Slováci