Foto: Archív Michala Dutka
Trdelník sa dostal vďaka dvom šikovným mužom až do Soulu, hlavného mesta Kórejskej republiky (Južná Kórea, pozn. red.). Tridsaťročný Slovák Michal Dutko a jeho o rok mladší kamarát z Českej republiky Jiří Podhirna sa stretli spolu v Južnej Kórei, kde dostali štipendium na štúdium. Neskôr sa v krajine chytili aj v biznise. Od mája začali spolu pre Kórejčanov vyrábať tradičnú sladkú pochúťku, ktorá sa doma medzi Slovákmi a Čechmi teší veľkej obľube. Cez trdelníky sa môžu teraz ich kórejskí zákazníci dozvedieť aj viac o oboch krajinách.
„I keď Kórejčania Slovensko nepoznajú, trdelník poznali z Prahy pod názvom trdlo. Praha totiž u Kórejčanov patrí k top destináciám na medové týždne. Tak sme sa rozhodli pre názov našej reštaurácie TRDLO. Jednak Kórejčana zaskočí krkolomná výslovnosť, keďže kórejský jazyk nepozná dve spoluhlásky za sebou, nieto ešte štyri, a takisto keď si to slovo dajú do naveru (kórejský google, pozn. red.), tak im vyskočí množstvo blogov, po ktorých sa Kórejčanom zbiehajú slinky,“ hovorí Michal Dutko.
Kórejčania objavujú sladké chute
Kórejčania si pri orechových, čokoládových či vanilkových trdelníkoch zvykajú na úplne nové chute. Typické kórejské jedlo totiž pozostáva z misky ryže, často varenej s inými obilninami alebo so strukovinami, a z misky polievky. Toto je doplnené miskami s mäsom, hydinou, rybami, so zeleninou, strukovinami, s vajíčkami a takmer so všetkým, čo sa dá jesť. Okrem sladkostí. Spoločnou všeobecnou črtou stravy je ostrá korenitosť.
„Prvé pokusy, ako preraziť s českými a so slovenskými výrobkami v Kórei, boli už počas školských festivalov, kde sme mali možnosť navariť domácim študentom v rámci univerzity guláš či bryndzové halušky. Bolo to, samozrejme, bez oficiálnych povolení, iba ako školská aktivita. Neskôr sme si povedali, prečo neskúšať ďalej, a tak sme začali taktiež na festivaloch a výstavách ponúkať sviečky z včelieho vosku a ručne vyrábané sklo, ktoré sme si dali poslať z domu poštou. Tu sme získali počiatočný kapitál a sebavedomie, aby sme skúsili niečo stálejšie,“ povedal Jiří Podhirna.
Foto: Archív Michala Dutka
S konceptom predaja trdelníka prišli Jiří a Michal pred rokom. „Po večeroch na internáte sme začali skladať mozaiku, akým smerom sa budeme formovať. Začali sme tým, že sme si letecky dali poslať prvý stroj na trdelníky priamo zo Záhoria, konkrétne z Kopčian neďaleko Skalice, kde som sa pri návšteve Slovenska dohodol so skúseným konštruktérom strojov na trdelníky na jeho dodaní. Recept sme mali priamo zo Skalice, preto už ostávalo iba naučiť sa piecť a reálne začať testovať záujem,“ spomína Michal.
Ťažké podnikateľské začiatky
Kórejsky trh je „chránený“ vládou, a to tak, že pre cudzinca je veľmi ťažké presadiť sa s podnikateľským zámerom bez veľkých počiatočných investícií. Sú potrebné rôzne povolenia a pravidlá sa menia počas hry, najmä v záujme ochrany domácich produktov a kórejských podnikateľov. Napríklad ak chce Kórejčan otvoriť svoj vlastný biznis, stačí mu na to zopár pracovných dní a zhruba 500 dolárov na potrebné povolenia.
Cudzinec potrebuje počiatočnú investíciu vo výške 100-tisíc dolárov zložiť na bankový účet, len aby mohol začať rozmýšľať o nejakom projekte. „Je tiež veľmi ťažké vybudovať si na domácom trhu dôveru, keďže domáci primárne veria domácim produktom a ľuďom,“ vysvetľuje Michal.
Trikrát vyššie zisky ako na Slovensku
Nakoľko peňazí nemali na rozdávanie, museli sa Michal a Jiří dostať „pod krídla“ Kórejčana, ktorý sa za nich zaručil a poskytol im biznis licenciu. „V januári tohto roka sme založili v Hongkongu Czechoslovakia made ltd. a s kórejským známym sme urobili join-venture. Po zisku biznis licencie nasledovali dlhé týždne hľadania vhodného miesta za vhodné peniaze,“ opisuje Jiří.
V Kórei funguje systém platenia záloh a odstupného za každú nehnuteľnosť. „V našom prípade bola záloha na 24 m2 cukráreň 20-tisíc dolárov a odstupné 10-tisíc dolárov, ktoré je nevratné. Je to taký poplatok predošlému majiteľovi za jeho bývalých zákazníkov. Je úplne jedno, či tam predtým bolo hračkárstvo, alebo mäsiar. Takže za zálohu 30-tisíc dolárov a mesačný nájom 2,2 tisíca dolárov sme mali naše miesto, ktoré sme prerobili,“ dodal Michal.
Foto: Archív Michala Dutka
Slávnostnú pásku na prevádzke prišli začiatkom mája do Soulu prestrihnúť aj slovenský veľvyslanec v Soule Milan Lajčiak a český veľvyslanec Tomáš Husák. „Komunita Slovákov a Čechov nás plne podporuje a propaguje aj v rámci svojho okolia,“ poznamenal Jiří.
Ich biznis od mája výrazne napreduje, podnikatelia preto uvažujú aj o otvorení ďalších prevádzok v krajine. „Výhľad do budúcnosti je v priebehu tohto roka otvoriť ďalšiu pobočku a postupne sa rozrastať. Záujem aj potenciál sú tu veľké. Náklady sú tu síce oproti Slovensku 3– až 4-krát vyššie, ale takisto aj ceny a následný zisk je aj tak veľmi slušný,“ doplnil Michal.
Kórejský biznis má striktné pravidlá
Michal a Jiří sa pri rozbiehaní biznisu presvedčili, že Kórejčania kladú veľký dôraz na pestovaný zovňajšok. Zvyklosti manažérov sú ešte vždy veľmi konzervatívne, aj keď sa v poslednom čase vplyvom ich mladších kolegov trocha zmiernili. Prvý dojem sa v Kórei veľmi ráta. Keďže obchodné vzťahy sa vo veľkej miere zakladajú na dôvere, Kórejčania chcú nových obchodných partnerov spoznať čo možno najpresnejšie a vytvoriť si k nim osobný vzťah.
Obchodné rokovania sa tak preto väčšinou začínajú „small talkom“, v ktorom padajú aj otázky veľmi osobnej, až intímnej povahy. Jednoducho, Kórejčania chcú vedieť, s kým majú do činenia. Kladú zväčša otázky týkajúce sa súkromia, veku, príjmov, vzdelania, náboženstva alebo rodinného života. Z týchto údajov im totiž v súlade s hierarchickým myslením vyplynie, akú úroveň zdvorilosti a stupeň formálnosti by mali používať, keď budú s obchodnými partnermi hovoriť.
Vítanými témami konverzácie sú napríklad kórejské kultúrne dedičstvo, ekonomické výsledky Kórejskej republiky, jej medzinárodné úspechy, šport, kórejský futbal, záujem o blaho rodiny partnera či osobné záľuby. Vyhýbať sa treba témam, ako sú politika alebo kórejská vojna. Kórejčania sú veľmi hrdí na svoju vlasť a veľmi citlivo vnímajú jej históriu. Je dôležité, aby si cudzinci nezmýlili kórejské dejiny a kultúru s ostatnými ázijskými krajinami, osobitne s Japonskom. Viacerí starší Kórejčania, ktorí vyrástli počas japonskej okupácie, neznášajú porovnávanie Kórey s Japonskom.
Život v Kórei je utváraný konfuciánskymi tradíciami a úcte k starším a priam fanatickom lipnutí na dodržiavaní hierarchie. Kórejčania sú spravidla bezprostrední, priateľskí, no na rozdiel od susedných národov oveľa impulzívnejší. Voči cudzincom sú však pomerne uzavretí.
„Kórejčania majú veľa zdvorilostných pravidiel, ktoré treba dokonale dostať do krvi, pokiaľ chcete, aby vás brali aspoň trošku vážne. Staršiemu človeku sa odpovedá zdvorilostnou formou, mladší v rozhovore so starším neargumentuje, aj keď má pravdu. Počas spoločného posedenia je dôležité, aby najmladší člen rozdal príbor starším, nalial im alkohol a nakoniec sám nastavil pohárik, aby mu bolo naliate. To všetko sa musí vykonávať obojručne ako prejav pokory,“ vysvetlil Michal.
Život je plný križovatiek. Vedú až do Kórey
Začať podnikať v zahraničí je vo všeobecnosti veľmi náročné. Kórejská republika je ešte k tomu špecifická svojimi prísnymi pravidlami či uprednostňovaním a zvýhodňovaním domácich podnikateľov tamojšou vládou. Slovák Michal Dutko sa preto v začiatkoch spojil s kórejským obchodným partnerom, ktorým navyše bola jeho bývalá kórejská priateľka.
Foto: Archív Michala Dutka
„Keď som mal chuť začať podnikať, nebolo ťažké rozhodnúť sa, na koho sa obrátiť,“ hovorí s úsmevom Michal Dutko. S bývalou priateľkou sa Michal zoznámil ku koncu svojho pobytu v Číne. Pre vzdialenosť a časovú vyťaženosť sa z nich nakoniec stali najlepší kamaráti.
„Keď som v rámci predprípravy na zisk kórejského štipendia v roku 2010 navštívil na semester Kóreu, brat bývalej priateľky mi ponúkol, že môžem u nich bývať. Tak som sa naučil veľa z kórejskej kultúry, jazyka i bežného života Kórejčanov. Bývalá priateľka medzitým navštevovala v Soule kurzy čínskeho jazyka, aby nemusela späť do rodného mesta, ktoré je 300 kilometrov južne od hlavného mesta Soulu. Časom dostala od rodičov ponuku, teda skôr príkaz, vrátiť sa do rodného mesta a prevziať rodinný biznis,“ spomína Michal.
„Naučil som sa tam, aké je to makať v kórejskej továrni, obsluhovať stroje, vysokozdvižné vozíky a podobne. Firma je považovaná za menšiu strednú firmu s ročným obratom asi 8 miliónov eur, preto mala prostriedky na to, aby aj nás podporila,“ doplnil Michal.
Foto: Archív Michala Dutka
Michal si cestu nielen ku kórejskej priateľke, ale aj k tamojším kamarátom hľadal ťažšie. Dôvodom bol jazyk. „Jazyk je pre našinca veľmi náročný, keďže rovnako ako japončina má oproti slovenčine úplne opačný slovosled. Začiatky sú vždy ťažké,“ spomína Michal.
K štúdiu kórejského jazyka sa dostal prostredníctvom štúdia sinológie (čínsky jazyk, pozn. red.) na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. „Počas môjho, v poradí druhého ročného študijného pobytu v Číne v meste Qingdao, som sa kvôli geografickej blízkosti ku Kórey dostával do kontaktu s kórejskou kultúrou a ľuďmi. Vtedy, v roku 2009, som začal rozmýšľať o možnosti štúdia práve tu. Kórejská vláda ponúkala trojročný magisterský program pre štipendistov, a tak som sa po úspešnom výberovom konaní ocitol na Soongsil University v Soule, kde som sa rozhodol študovať komparatistiku kórejčina-čínština,“ opisuje Michal.
Na univerzite stretol hneď v prvý deň českého študenta Jirka Podhirnu, ktorý v tom čase práve dokončil štúdium MBA v Thajsku. Práve tu sa začala ich spoločná študentská a neskôr aj podnikateľská cesta s pečením trdelníkov v Soule.