Mladá, pekná, mimoriadne šikovná a už v mladom veku aj úspešná. Študentka s exotickým menom Dajana Rodriguez z Partizánskeho si teraz plní svoj sen. Ručne šije kabelky, ktoré už pozná celý svet. Naposledy ich posielala do Južnej Ameriky či Austrálie. Adresy klientov sú aj z Nového Zélandu, Kanady, Švédska či Dánska. Každá kabelka je iná, nenájdete dve úplne rovnaké. Vyšíva na ne motívy, dopĺňa rôzne pracky, ozdoby, iniciály mien podľa objednávky klientov. Biznis dnes už zamestnáva celú jej rodinu – otca, mamu aj brata.
Nápad s kabelkami prišiel úplne jednoducho – potrebovala novú kabelku. "Moja rodina mala šijaciu dielňu na kožené výrobky, v 90. rokoch minulého storočia tatino vyrábal kožené bundy, no skončil s tým,“ povedala Dajana. Dielňa však zostala, našli sa tam aj materiály a boli aj skúsenosti. Tak sa Dajana pustila do práce. "V dielni boli rôzne staršie kože, a tak som z nich vyskladala svoju prvú kabelku, ktorú mám dodnes,“ tvrdí mladá žena, ktorá mala v tom čase len osemnásť rokov. Potom chcela kabelku aj mama a tak to išlo ďalej.
Foto: ARCHÍV D. RODRIGUEZ
Dajana v tom čase končila gymnázium. Kabelky si objednávali aj kamarátky nielen pre seba, ale pre mamy ako darčeky. Spočiatku to bolo podľa nej dosť ťažké. "Ľudia akoby neverili buď mne, alebo mojej značke, až neskôr, keď zistili, že sú naozaj dobré, potom to už bolo lepšie,“ smeje sa. Sama má len päť kabeliek, no má klientky, ktoré ich už majú aj 15. "Sama sebe si ich nešijem, nemám na to čas, a potom, radšej ich dám do sveta, ako by som si ich nechala,“ povedala s tým, že nemá žiadne extravagantné. Obľubuje klasické štýly. Doma má napríklad čiernu, bielu, sivú, modrú, jednu večernú, na zimu aj na leto. "Nemám rada teplé farby, to asi preto, že mám rada zimu, sneh a studené farby sa hodia ku každému oblečeniu,“ hovorí s tým, že toto je podľa nej úplne postačujúce.
Písanie so zákazníkmi ako psychohygiena
Prvú kabelku do zahraničia predala asi pred tromi rokmi. Cez internet sa prihlásila na portál, ktorý ponúkal ručne vyrobené výrobky, takzvané hand made. Tento portál využíva dodnes. Okrem toho majú už aj vlastnú webovú stránku a v Partizánskom aj kamennú predajňu. "Veľmi mi vyhovuje internet, pretože takto môžete osloviť ľudí na celom svete, kým kamenná predajňa má obmedzené možnosti, príde tam len zopár ľudí,“ povedala Dajana. Na sklad nevyrábajú nič, všetky kabelky prakticky hneď aj predajú.
Robia aj na objednávky, do kabeliek pretavia aj požiadavky klientov a tie bývajú rôzne. "Niekedy ľudia chcú naozaj neuveriteľné veci, stalo sa, že nám klientka zo zahraničia poslala hadiu kožu, ktorú chcela do kabelky zakomponovať,“ smeje sa mladá podnikateľka. Toto bola ešte tá splniteľná požiadavka. Sú však aj rôzni poľovníci, ktorí nosia rôzne neopracované kože, ktoré chcú dostať na kabelky pre manželky.
Bežne však vyšíva rôzne mená, iniciály, ornamenty. Pani z Kanady si podľa nej každý rok objednáva kozmetické taštičky a vždy tam chce iné meno. Dáva ich ako darčeky svojim kamarátkam. "Vlastne skoro každý mesiac vyšívam iné meno, včera som vyšívala Amélia,“ hovorí s úsmevom. Aj takto vychádzajú klientom v ústrety.
Foto: ARCHÍV D. RODRIGUEZ
S mnohými má dôverný vzťah. Pozná ich súkromie, čo sa deje v ich rodine, hoci sa spolu nikdy nestretli. Dajana hovorí, že keď si žena objednáva kabelku, vymenia si aj niekoľko mailov. Niekedy má pocit, že sa potrebuje aj vyrozprávať a také písanie s nezainteresovaným človekom slúži ako dobrá psychohygiena.
Medzi klientmi má aj mnoho mužov, nie je to len čisto ženská záležitosť. Kupujú kabelky svojim manželkám či priateľkám. Videli ich v počítači, keď si ich prezerali, prípadne nechali otvorenú stránku s kabelkami. Niektorí sa zvyknú aj radiť, aká kabelka by sa jeho priateľke hodila.
S klientmi komunikuje španielsky aj anglicky. „S týmito jazykmi si vystačím, v Južnej Amerike prevláda práve španielčina, inde je to angličtina, doteraz som nemala komunikačný problém,“ hovorí s tým, že s angličtinou jej trocha pomáha priateľ.
Vo svete letí hand made
Výroba jednej bežnej a najjednoduchšej kabelky trvá približne hodinu-dve. Keď však ide na ňu výšivka alebo nejaký ornament, je to dlhšie. Dnes už majú úlohy rozdelené a pomáha celá rodina. Otec vyrezáva, mamina robí administratívu, brat marketing. "Výroba už nie je na jednom človeku, ja teraz robím iba dizajn, kontrolujem každú hotovú kabelku a komunikujem so zákazníkmi,“ hovorí Dajana. Výroba kabeliek podľa nej už vlastne živí celú rodinu. "Nie sme milionári, ale už pracujeme na budovaní značky spoločne, a keď skončím školu, budem sa tomu môcť venovať naplno,“ tvrdí s tým, že väčšiu časť zárobkov investujú do nových strojov. Verí, že sa im to v budúcnosti určite vráti.
Foto: ARCHÍV D. RODRIGUEZ
Za úspechom v zahraničí podľa nej stojí fakt, že dnes si ľudia opäť začínajú vážiť ručnú prácu. „Momentálne je svet nastavený tak, že všetko, čo je hand made, veľmi to beží, ľudia chcú poznať príbeh výrobku, za ktorým stojí konkrétny človek, a nerobia to napríklad deti v Číne v nejakej fabrike,“ myslí si mladá návrhárka. Ľudia dnes podľa nej jednoducho ocenia kvalitu aj to, že vedia, kto stojí za tým výrobkom, odkiaľ to pochádza.
„Všetko, čo navrhne, je originálne a jedinečné. Každý nový dizajn kabelky je iný ako ten predtým a každému venujem maximálnu starostlivosť a pozornosť,“ dodáva.
Napríklad Američania podľa nej majú radi produkty z Európy, je to pre nich vzácne. „Stačí, ak na moje výrobky napíšem Made in Europe,“ dodáva s tým, že aj Európania oceňujú, že sú produkty vyrobené na ich kontinente. Veľa zákazníkov má v severských krajinách, hlavne vo Švédsku a v Dánsku. Najnovšie módne trendy vo svete veľmi nesleduje. Nie je tá, čo by študovala módne editoriály. Pozerá sa hlavne na to, čo ženy práve nosia na ulici, aké kabelky majú napríklad vo filmoch.
Najobľúbenejším motívom sú kone, ktoré miluje
Koľko kabeliek predajú za mesiac? "Nemáme takú štatistiku, je to veľmi individuálne, mesačne je to vyše sto kusov, napríklad v júli to bolo 160,“ hovorí. Jedna kabelka vyjde priemerne 100–110 eur. Dajana dnes ešte študuje učiteľstvo výtvarnej výchovy na Univerzite Komenského v Bratislave. Prvé tri roky po bakalára to bola aj španielčina, ale potom ju to viac ťahalo k umeniu.
Momentálne sa na dráhu učiteľky nechystá, ale človek nikdy nevie, čo sa stane. Učiteľstvo ju inak veľmi baví, navyše k výtvarnej výchove má blízko už odmala. Od šiestich rokov chodila do umeleckej školy, v puberte mala obdobie, keď sa venovala aj navrhovaniu oblečenia a sem-tam si niečo ušila. Hovorí, že tak možno o desať rokov by sa rada venovala aj navrhovaniu spoločenských šiat, ale je to podľa nej ešte hudba budúcnosti.
Foto: ARCHÍV D. RODRIGUEZ
Za jej exotické meno môže jej otec, ktorý pochádza z Kuby. Na Slovensko prišiel ako 18-ročný v rámci socialistickej spolupráce a už tu žije vyše 30 rokov. Pracovať začal v textilnom závode v Ružomberku, potom prešiel do Partizánskeho, kde sa zoznámil s jej mamou. Rýchlo sa naučil po slovensky a v továrni pracoval aj ako tlmočník. Dajana sa paradoxne naučila po španielsky až na vysokej škole. "Tatino sa s nami nemal kedy rozprávať,“ smeje sa. Otcovu krajinu už raz navštívila a ešte sa tam chystá, má tam celú rodinu.
Dajana tvrdí, že inšpiráciou je všetko okolo nej. "Nápady nosím v hlave, ak mi tam nejaký skrsne, hneď to musím aj zrealizovať, a je jedno, koľko je hodín,“ dodáva s tým, že preto jej vyhovuje vlastné podnikanie. Je to podľa nej kreatívna robota, kde je sama sebe paňou.
Nápady čerpá v prírode, umení. Najobľúbenejším motívom sú kone, ktoré miluje. Vo voľnom čase rada jazdí na koni, dobre si tak vyvetrá hlavu. Okrem toho aj rada číta, občas si pozrie film. Vo výrobe kabeliek vidí svoju budúcnosť, žena ich podľa nej nikdy nemá dosť.