Ako sa vám vyberali víťazné obrázky?
Tento rok bolo z obrázkov zo škôl cítiť viac dobrého vplyvu pedagógov, ktorý deti podporí a inšpiruje, a menej tých ničivých vplyvov, menej ligotavých pozlátok. Silná bola kolekcia snehuliakov aj kolekcia rodiny a Svätej rodiny, krajiniek aj športu. Obrázky sme zaradili podľa veku a témy a z každej kolekcie sme vybrali favoritov. Viaceré obrázky boli rovnocenné a bolo naozaj ťažké určiť tých najlepších a z nich ešte prvé ceny, ale zdá sa mi, že sa nám to podarilo. Tí najmenší kreslili úprimne a spontánne, čistou detskou kresbou bez zásahu komercie. Víťazi majú sedem či štyri roky, krásny vek! Má to šťavu, má to posolstvo a objavili sa aj celkom nové nápady, napríklad klavírna kompozícia. Deti nakreslili šťastné, biele, požehnané Vianoce!
Pamatáte sa ešte, čo ste kreslili vy, keď ste boli vo veku našich detských ilustrátorov?
Samozrejme sa pamätám, a veľmi presne. Bol som vyznávač Karla Maya a jeho Winnetoua, zbieral som hlinené figúrky Indiánov a kovbojov, ktorí spolu bojovali, a vždy museli vyhrať dobrí Indiáni. Indiánov som aj kreslil, ako pádlujú na kanoe, cválajú na koni, ako si sušia ryby na veľkých drevených stojanoch. Postupne som na obrázky pridával zvieratká – bizóny a koníky. Tam sa zrodila moja veľká téma: kone a rytieri. Ako vačší som potom kreslil Cervantesovho Dona Quijota a Sancha Panzu, vďaka našej susedke, ktorá mi požičala túto skvelú knihu. Mojimi hrdinsko-rytierskymi inšpiráciami som napáchol ešte v detstve.
Kreslia dnešné deti inak ako ich rodičia? Sú vôbec deti, ktoré kresliť nevedia?
Keď chytí dieťa do ruky ceruzku, je to nespútané, suverénne, nádherné. Každé dieťa kreslí rado, lebo rado pracuje rukami. Najprv kreslia vďaka svojej fantázii, ale keď trocha vyrastú, chcú kresliť realisticky, a keď sa im nedarí, príde zlom. Mnohí vtedy skončia, a to je škoda. Kreslenie si vyžaduje trpezlivosť, a počítač im dáva okamžité uspokojenie, rýchla akcia, rýchly výsledok. Obrázok si treba vysedieť. Hovorím to aj deťom, keď spolu kreslíme na besedách – to zvieratko si ešte pekne vyfarbi alebo k tej postavičke ešte niečo pridaj, tak, aby sa ti to páčilo. Keď ich to chytí a pokračujú, začnú nadobúdať potrebné zručnosti. Len potrebujú správne vedenie, nenásilné, ale jasné. Ani pri kreslení by deti nemali ostať samy. Nikto ešte nevie, ktorým smerom sa dieťa vyberie, ale škola by im mala okrem základých vedomostí dať vnímanie sveta cez rodinu, priateľstvá, etiku, ekológiu.
Doteraz vlastnoručne kreslíte novoročné priania, nie je to dnes trocha luxus, venovať toľko času a energie maličným péefkám?
Moja mama hovorila, že vždy bola nejaká doba a aj za vojny sa rodili deti. PF sú dlhá tradícia. Pamatám si, keď sme si posielali svoje PF s Albínom Brunovským, Petrom Kľúčikom a ďalšími kolegami. Všetci sme tie svoje posielali aj rodine a kamarátom, ale pre výtvarníka je to zároveň kolegiálna záležitosť, prijať a poslať kolegovi péefku bola vec stavovskej hrdosti. Čím som starší, tým viac sa na to teším. Už myslím na ľudí, ktorým pozdrav pošlem, nenechávam si to na poslednú chvíľu. Mám to rád, lebo pri tom cítim závan nových prísľubov, pohodu, človečinu. Novoročný pozdrav je ako pohár vína s priateľmi alebo kapustnica doma s rodinou.Snažím sa, aby sa motívy neopakovali, aj keď každý má svoje obľúbené. Niekedy robím kresby, niekedy ich kolorujem, použijem ceruzky alebo akvarel, a niekedy je to prekvapivé, a keď to všetko to spolu hrá, mám z toho radosť. A nie je pravda, že péefky sú maličké, niektoré som zväčšil na celý veľký obraz, aby som niekoho potešil.