Foto: SITA/AP, Wilfredo Lee
V Oválnej pracovni zostane buď republikán Donald Trump, alebo ho 20. januára 2021 nahradí demokrat Joe Biden.
Pohľad na USA
"Bez ohľadu na to, kto vyhrá, Spojené štáty zostanú strategickým partnerom Slovenska. Či budú mať USA prezidenta Trumpa, alebo prezidenta Bidena, ak to dokáže. V prvom rade môžeme po takmer štyroch rokoch súčasnej americkej vlády hovoriť o novej rovnováhe v transatlantických vzťahoch. Najmä v oblastiach, ako sú obrana a bezpečnosť. Toto sa deje. A v tom spočíva prínos Trumpa. Na mnoho vecí, ktoré urobil v súvislosti so vzťahmi s Európskou úniou, sa dá pozerať kriticky. Jasne však ukázal všetkým spojencom, že nemôžu pokračovať v spôsoboch, akými sa podieľali, či lepšie povedané nepodieľali na kolektívnej obrane,“ povedal Korčok na nedávnom Tatra Summite GLOBSEC-u k tomu, čo sa naučil o Amerike takmer za štyri roky pôsobenia Trumpa v Bielom dome.
V rámci NATO stále viac krajín zvyšuje investície do obrany na úroveň dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP). K tomu smeruje aj Slovensko. Aliancia si to však sľúbila už na summite vo Walese v roku 2014, teda pred Trumpom. Jej členovia sa majú k dvojpercentným výdavkom dostať do roku 2024.
Amerického prezidenta, samozrejme, budú voliť občania USA. Ale nenadarmo sa vládcovi Oválnej pracovne hovorí najmocnejší muž sveta. Diplomatická, ekonomická a vojenská moc Spojených štátov je nepopierateľná. Šéf Bieleho domu má rozsiahle právomoci, na základe ktorých môže robiť mnohé kroky v zahraničnopolitickej oblasti len na základe vlastných preferencií. S trochou zveličenia sa dá povedať, že vládca Oválnej pracovne má väčšiu šancu ovplyvniť dianie na Slovensku ako v Texase.
Foto: SITA/AP
Podľa prieskumu organizácie Gallup, ktorého výsledky zverejnili v júli, sa popularita líderstva USA vo svete pohybuje na úrovni 33 percent. Ide o medián vypočítaný na základe údajov zo 135 krajín. Takéto nepopulárne boli Spojené štáty naposledy v roku 2008 po dvoch volebných obdobiach Georgea Busha, ktorý začal irackú vojnu.
Najhoršie Amerika pod vedením Trumpa dopadla v Európe, ktorá je jej najbližším strategickým partnerom. Iba 24 percent európskych respondentov schvaľuje líderstvo USA, až 61 percent opýtaných ho vníma kriticky. V roku 2016, keď bol v Bielom dom ešte demokrat Barack Obama, bol tento pomer 44 ku 37 percent v prospech Spojených štátov.
Amerika na prvom mieste
Pôsobenie Trumpa má jednoznačný vplyv na to, ako sa nemalá časť sveta pozerá na USA. Republikán sa do Bieleho domu dostal s heslom Amerika na prvom mieste. Naplnil ho očividnou nechuťou k spolupráci v medzinárodných organizáciách či odstúpením od zmluvy o iránskom jadrovom programe alebo od Parížskej klimatickej dohody.
"Trump pokladá zahraničnú politiku za užitočnú alebo jej venuje pozornosť len vtedy, keď má pocit, že by z nej mohol niečo získať pre seba. Napríklad Nobelovu cenu za mier. Alebo keby mu poslúžila v domácej politike, či keď prezident cíti, že by sa cez ňu mohli otvoriť finančné príležitosti pre jeho firmy. Trump má problém oddeliť dlhodobé americké záujmy od svojich osobných cieľov. Viedlo ho to k chybnému a mimoriadne personalizovanému štýlu zahraničnej politiky,“ uviedol pre Pravdu Jack Goldstone, expert na medzinárodné vzťahy z Univerzity Georgea Masona vo Virgínii.
Odborník očakáva, že ďalšie víťazstvo Trumpa ešte zhorší vzťahy Spojených štátov s viacerými spojencami. "Prezident bude pokračovať v politike pod heslom Amerika na prvom mieste. Hlavné vojenské spojenectvá bude posudzovať na základe toho, koľko USA stoja. Trump to vníma tak, že Spojené štáty predsa sú dostatočne silné, aby sa vedeli brániť aj samotné, takže nie je dôvod investovať do toho, aby nám niekto pomáhal. Očakávam napäté vzťahy USA s NATO či s Južnou Kóreou,“ predpokladá Goldstone.
"V prípade, že Trump voľby vyhrá, jeho vzťah s Európskou úniou bude naďalej pragmaticko-obchodnícky. Znamená to veľmi tvrdý prístup k rokovaniam o obchodných dohodách či clách,“ povedal pre Pravdu Jozef Bátora, profesor na Katedre politológie na Univerzite Komenského. "USA sa však naďalej budú výrazne angažovať pri obrane východného krídla NATO. Po anexii Krymu v roku 2014 Spojené štáty jednoznačne posilnili svoju prítomnosť v Poľsku či pobaltských krajinách. Myslím si, že to bude aj naďalej priorita USA. Z tohto hľadiska sa pre strednú Európu nič nezmení,“ tvrdí Bátora. Podľa neho je potrebné brať s rezervou tvrdenia, že by Trump mohol vystúpiť z NATO. "USA aj predtým tlačili, aby európski spojenci dávali viac peňazí na obranu. Trump to len povedal hulvátskym spôsobom: Buď zaplatíte, alebo odídeme.“
Foto: SITA/AP, Andrew Harnik
Čo urobí Biden?
Expert vyhlásil, že angažovanosť Ameriky na východnom krídle bude pokračovať aj vtedy, ak sa víťazom volieb stane Biden. "Mohol by sa však zmeniť vzťah USA a únie. Mohli by sa posunúť k širšej spolupráci v otázkach, ako sú klimatické zmeny či k podpore multilaterálnych riešení, povedzme pri rokovaniach s Iránom,“ skonštatoval Bátora.
Podobne to vidí taliansky analytik medzinárodných vzťahov Lorenzo Nannetti. "Jedno je potrebné si pripomenúť. Bidenova výhra nebude znamenať, že USA zrazu zmenia svoje pozície. Niektoré záležitosti, ako je debata o výdavkoch na obranu v NATO, majú korene hlboko v minulosti. Dá sa však očakávať, že USA a EÚ budú otvorene viac hovoriť, ako spolupracujú, nie, že si konkurujú. Amerika bude zdôrazňovať potrebu budovania dôvery a koalícií. Do istej miery to však môže byť reklamný slogan, nie skutočná zmena zahraničnopolitického smerovania. Celkovo viaceré americké stratégie budú pokračovať, napríklad proti Číne,“ uviedol pre Pravdu Nannetti.