O slovách: Cyranov monológ o nose

„… Ste stručný, mladý muž!
Čo všetko navravel by majster slova už
striedajúc pri tom tón. Sto možností je vari.
Štipľavo: „Pane, ja mať taký nádor v tvári,
vyhľadám chirurga bez ďalších prieťahov.“
Priateľsky: „Pite s ním len z veľkých krčahov –
v šálke sa zadusí. Zo šálky nepil by som.“
Popisne: „Mohol by byť bralom. Horou. Mysom.
Ba kdežeby len mys. Polostrov je to priam.“
Zvedavo: „Aký v tom puzdierku máte krám?
Písacie potreby? Nožničky? A či mydlo?“
Angažovane: „Ó, keď také dlhé bidlo
vám rastie z tváre – už vyzdvihnúť mala tlač
váš postoj k prírode. Vy milujete vtač.“
Ľudovo: „Sváčinko, keď z fajky bafnete si
a vypustíte dym tým nosom – nepodesí
to vašich susedov? Neprídu hasiči?“
Výstražne: „Potknúť sa môžete na tyči,
keď sa vám preváži… Pomaly by som stúpal.“
S obavou: „Nech vám ho neznehodnotí úpal!
Slnečník treba vždy nad takým nosom niesť.“
Učene: „Netvora, čo Aristofanes
nazýval žirafoťavistým slonokoňom,
zdobieval taký nos – a vy ho máte po ňom.“
S uznaním: „Na taký vešiak si ešte nik
nevešal klobúk. Ste v dizajne priekopník.“
S pátosom: „Vetra niet, čo dul by silou takou,
že váš nos vyvrátil by – okrem severákov.“
S hrôzou: „Dva krátery sa otvárajú v zemi.“
Nadšene: „Najlepšia reklama na parfumy.“
Básnicky: „Tritón v ňom žil v čase pradávnom.“
Kultúrne: „Navštívme ten stredoveký dóm!“
Úctivo: „Pane, vám netreba chmúriť líce,
keď máte pekný dom s balkónom do ulice.“
Sedliacky: „Čo mi to v poli rásť začína –
trpaslík melón, či obryňa burgyňa?“
Vojensky: „Páľte ním, keď priblíži sa jazda!“
Prakticky: „V tombole váš nos by mohol azda
byť hlavnou prémiou. Lákadlom lákadiel.“
Alebo na spôsob kočovných divadiel:
„Hľa, môj nos! Dostala ním úder božia krása.
A božej krásy vrah – od hanby červená sa.“
Tak by vám jazyk šiel vždy podľa želania –
keby ste mali vtip a štipku vzdelania.
Boh skryl však pred vami aj malú násobilku,
z kráľovskej múdrosti vám nedal ani byľku
a ak ste korunovaný, tak iba vôl.
No stokrát keby váš um nadanejší bol,
nádej si nerobte, že tu, na scéne ducha,
predviesť ho bola by vec pre vás jednoduchá.
Veď ani na jednu z tých duchaplných fráz,
čo som tu vymyslel – vám nedal by som čas.
Ja totiž zo seba si môžem strieľať – ale
neradím to už viac nikomu v tejto sále.“