"Európu ľudia už tradične vnímajú ako kontinent objaviteľov a vynálezcov. Práve toto dedičstvo pomohlo Európe, aby sa prepracovala k dobrej ekonomickej a sociálnej situácii, z ktorej jej obyvatelia dnes ťažia. Vnímam však aj náznaky toho, že Európa svoju tradičnú pozíciu stráca a nie je to len v súvislosti s turbulentnou situáciou, ktorú naštartoval brexit,” napísal vo svojom blogu Wörner, podľa ktorého neistota súvisí so zmenami, ktoré prebiehajú v spoločnosti a ktoré sa v konečnom dôsledku odrážajú aj vo vesmírnom programe. "Ľudia sú si pod vplyvom zmien neistí budúcnosťou,” dodáva.
V oblasti spoznávania vesmíru staré pomery narúšajú najmä súkromníci, ako sú spoločnosti Blue Origin, SpaceX, OneWeb či Rocket Lab, ktoré paralelne vyvíjajú podobné technológie a majú vlastné odvážne ciele ako verejné vesmírne agentúry. Keďže súkromníci sa riadia inými pravidlami, ich produkty sú neraz lacnejšie, čo vedie politikov k spochybňovaniu vývoja vlastných technológií vo verejných agentúrach. Konkrétne ESA takto musela v posledných rokoch čeliť kritike voči vývoju vlastných nosných rakiet. Politici sa pýtali – má to vôbec zmysel, keď Elon Musk má rakety na viac použití a do vesmíru pošle aj športiak?
Foto: ESA
Konkurencia súkromníkov teda neinšpiruje vlády investovať viac, ale práve škrtiť rozpočet. Taký bol príbeh nových nosných rakiet ESA Ariane 6 a Vega C, ktoré sa vyvíjajú od roku 2014. "Na začiatku som medzi hlavnými podmienkami uviedol aj to, aby rakety mali časti, ktoré sa dajú opätovne použiť. Napokon však tlak na splnenie dohodnutých termínov a rozpočtu neumožnili, aby sme vyvinuli takéto rakety,” priznáva Wörner. Súkromníci, ktorí pracovali flexibilnejšie a vedeli posúvať termíny a zvyšovať rozpočty, vyvinuli medzičasom rakety, ktoré sú pred tými európskymi (ešte nedokončenými) v istých smeroch vpredu.
Znamená to, že ESA, ale možno aj iné agentúry sa časom vzdajú v prospech súkromníkov? To neprichádza do úvahy, keďže politici si veľmi dobre uvedomujú strategickú hodnotu vesmírneho programu. V dnešnom digitálnom svete je prístup k vesmíru otázkou národnej bezpečnosti. Spoliehať sa na technológie iných krajín, či spoločenstiev, alebo súkromných spoločností je nemysliteľné. Wörner preto navrhuje podporu revolučných myšlienok – ako za čias starých objaviteľov (podporil ho v tom aj francúzsky prezident Emmanuel Macron). Ale aj – lepší marketing. O Tesle vo vesmíre vie každý, kto vie o úspechoch ESA?
Najlepšia fotka Mliečnej cesty
Pritom len v posledných týždňoch si ESA zaknihovala dva zaujímavé úspechy. Koncom apríla na obežnú dráhu okolo Zeme vyslala už siedmu družicu vesmírneho programu Copernicus, ktorý sa považuje za najmodernejší systém pozorovania Zeme na svete. Je tiež príkladom, ako Európa aktívne hľadá nové talenty, ktoré môžu prísť s revolučnými myšlienkami. Dáta, ktoré zbierajú satelity Copernicusu, sú totiž voľne dostupné zadarmo všetkým, ktorí o ne prejavia záujem, a Európska komisia finančne podporuje start-upy, ktoré na základe týchto dát budujú nové spoločnosti. Štartuje tak vesmírny priemysel.
Ostatná družica Sentinel-3B prináša informácie o zmenách oceánov a pôdy, teda napríklad pomáha reagovať na prírodné katastrofy. Sentinel-3B, ktorý je dvojčaťom Sentinelu-3A, ešte spresní merania, ktoré má tento typ satelitu na starosti. Konkrétne ide o merania pre monitorovanie vodnej biologickej produktivity a znečistenia morí, zmeny morskej hladiny a predpovede stavu vôd pre efektívne a bezpečné navigovanie lodí (čo prináša ušetrenie paliva, teda ekonomický aj ekologický benefit). Poskytuje aj informácie o zmene reliéfu krajiny, vegetácie, o teplotných poliach v mestách a pri sledovaní šírenia veľkých požiarov.
Foto: ESA
Druhou vesmírnou novinkou, ktorá vznikla pod značkou ESA, je aktualizácia vesmírnej 3D mapy. Teleskop Gaia za 22 mesiacov zmapoval takmer 1,7 miliardy hviezd, ponúkol zatiaľ najlepšiu snímku Mliečnej cesty, našej galaxie. Okrem hviezd teleskop určil aj ich polohu, vzdialenosť a pohyb. K tomu pridal merania asteroidov v našej slnečnej sústave. Pre vedcov veľká vec – je to obrovský nový priestor, ktorý môžu skúmať. "Pozorovania získané pomocou teleskopu Gaia redefinujú základy astronómie. Je to vďaka spolupráci ľudí, ktorí vedia spracovať obrovské množstvo dát,” informoval vedecký riaditeľ ESA Günther Hasinger.
Ako to však vníma verejnosť? Zverejnená snímka je fascinujúca, ale v dnešnom pretlaku informácií správa okamžite zapadla prachom. Nepomohla ani marketingovo dobre formulovaná veta, že „pri najjasnejších hviezdach sa podarilo dosiahnuť takú presnosť mapovania, akoby človek na Zemi mohol vidieť eurovú mincu na povrchu Mesiaca“. Oba počiny ESA sú teda vedecky aj spoločensky hodnotné, no chýba im schopnosť dostať sa na titulky. ESA akoby dlhodobo robila čiernu robotu, potrebnú mravčiu prácu, ktorú však vedia oceniť len zasvätení. Zmení sa to niekedy? Chce ESA napríklad na Mars?
Pristátie na kométe
O ľudskej posádke na Mars sa v ESA nehovorí, pred dvomi rokmi však práve Európania rozvírili debatu o návrate na Mesiac. A nie o návšteve, ale o osídlení našej prirodzenej družice. V roku 2016 na sympóziu s názvom Mesiac 2020–2030 – Nová éra koordinovaného ľudského a robotického objavovania to bol práve šéf ESA Wörner, ktorý hovoril o možnosti vzniku medzinárodnej vesmírnej základne, ktorá by mala vzniknúť pod vedením Európanov. Nebolo to prvý raz, čo sa Európskej vesmírnej agentúre podarilo upútať témou, ktorá pritiahla masy (najmä keď správu doplnili vizualizácie základne).
Dva roky predtým, ako ESA začala spomínať základňu na Mesiaci, svet sledoval vyvrcholenie misie jej sondy Rosetta. Tá už roku 2004 vyletela smerom ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko (zaujímavosťou je, že časť sondy vyvíjal aj košický Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied). Po desaťročnom putovaní vesmírom sondu v roku 2014 naviedli na obežnú dráhu okolo kométy a ako prvá v histórii spustila na jej povrch pristávací modul Philae. Hoci pri pristávaní vznikli problémy a modul mal problémy s energiou, uskutočnil 90 percent plánovaných výskumov a očaril svet.
Foto: ESA
V roku 1997 zase z kozmodrómu na myse Canaveral vyštartovala sonda Cassini-Huygens, ktorá bola navedená na obežnú dráhu okolo Saturnu, kam sa dostala roku 2004. Spoločný projekt NASA, talianskej kozmickej agentúry ASI a ESA sa skladal z dvoch častí – materskej sondy Cassini a atmosférickej sondy Huygens, ktorá 14. januára 2005 pristála na mesiaci Titan a 90 minút vysielala vedecké informácie z mimozemského povrchu. Išlo vôbec o prvé pristátie ľudskej sondy na objekte vonkajšej slnečnej sústavy a na mesiaci inom ako našom vlastnom. Práve sonda Huygens bola pritom pod patronátom Európanov.
Treťou známou a ešte stále prebiehajúcou misiou ESA je Mars Express. Ide o planetárnu sondu, ktorá je určená na štúdium planéty Mars z obežnej dráhy okolo nej. Misia získala meno Express, keďže jej príprava bola extrémne rýchla. Sonda, ktorá k červenej planéte dorazila roku 2003, zahŕňala aj pristávací modul Beagle 2. Ten síce na Marse pristál, ale pre poruchu nemohol komunikovať. Stratený modul na Marse vďaka novým snímkam "našli” vedci až roku 2015. Orbiter Mars Express, ktorý je vôbec prvou planetárnou sondou ESA, však funguje spoľahlivo dodnes – jeho misia bola najnovšie predĺžená do roku 2020.
K mesiacom Jupitera
Čo však ESA komunikuje menej úspešne, je jej dlhodobá stratégia nazvaná Cosmic Vision (Kozmická vízia). Pritom zahŕňa naozaj pozoruhodné projekty rozdelené do skupín podľa náročnosti. Je pokračovateľom programu Horizon 2000, ktorý stanovil dlhodobé ciele agentúry roku 1984, a úlohou všetkých jeho projektov má byť zodpovedanie štyroch otázok: 1. Aké sú podmienky pre formovanie planét a vznik života? 2. Ako funguje slnečná sústava? 3. Aké sú základné fyzické zákony vesmíru? 4. Ako vesmír vznikol a z čoho sa skladá? Ak to stále znie príliš akademicky, pozrime si konkrétne projekty.
K veľkým patria misie JUICE – prieskum mesiacov Jupitera (plánovaný štart v roku 2022), ATHENA – röntgenové observatórium (2028) a LISA – laserový projekt určený na meranie gravitačných vĺn (2034). Pre verejnosť je isto najzaujímavejšia práve prvá misia, ktorej cieľom je viacero preletov okolo mesiacov Jupitera Callisto a Europa a pobyt na obežnej dráhe mesiaca Ganymede. S priemerom 5 262 kilometrov ide o najväčší mesiac v slnečnej sústave (je väčší ako planéta Merkúr). Podobne ako na ďalších mesiacoch Jupitera, ktorý bude európska sonda skúmať, sa predpokladá, že obsahuje vodu, možno vnútorné oceány.
Hoci misia odštartuje až v roku 2022 a cesta k Jupiteru potrvá ďalších 7,5 roka, už teraz ESA potvrdila dizajn vesmírnej lode, absolvovali sa aj prvé testy jednotlivých dielcov a momentálne sa dáva dohromady pozemný tím, ktorý bude mať misiu na starosti. „Tento rok nás čaká viacero dôležitých testov, a ak všetko prebehne v poriadku, pravdepodobne sa nám podarí dodržať plánovaný štart, ktorý je plánovaný na 20. mája 2022,“ vyjadril sa aj Giuseppe Sarri, projektový manažér JUICE. Čo môže byť teda veľký vesmírny objav Európy? Symbolicky – život na mesiaci Európa? Alebo na Calliste či Ganymede?
Otázka je, či podobné projekty nadchnú verejnosť a či neostanú v tieni nových vesmírnych pretekov na Mars. Na druhej strane, o vedeckom prínose cesty človeka na Mars odborníci špekulujú, a preto je možno dobré, že ESA žije v trochu inom svete, kde môže sledovať vlastné vedecké ciele. „Sme radi, že Európska komisia nedávno oznámila, že bude naďalej podporovať naše aktivity s dostatočným financovaním, s prioritou na naše tri hlavné projekty – monitorovanie Zeme cez Copernicus a navigácie EGNOS a Galileo,“ potvrdil nenápadnú, no stabilnú európsku cestu začiatkom mája aj sám šéf ESA Wörner.