Nehľadajte za tým popretie učenia slávneho astronóma, ktorého meno program nesie. Kopernik kedysi ukázal, že Zem je len jedna z mnohých planét, no ani s odstupom storočí sme nenašli inú, vhodnú na život. Preto sa Copernicus, najväčší satelitný program na pozorovanie Zeme, snaží modrú planétu spoznávať a chrániť. A tak ako Kopernikovi, aj Copernicusu sa najskôr smiali…
Veľký francúzsky vizionár a autor románu Cesta na Mesiac Jules Verne bol už na svete, keď sa Kopernikovo dielo ešte stále nachádzalo na cirkevnom indexe zakázaných kníh. Kopernikova kniha o obežných dráhach nebeských sa tlačila už viac ako tri storočia, keď sa dosmiali poslední jeho kritici.
V roku 1835 konečne uznali, že Zem obieha okolo Slnka a nie naopak. Vesmírne bádanie, ktoré opantalo 20. storočie a ktoré stálo aj na Kopernikom položených základoch, prinieslo nielen fascinujúce nové fakty o ďalekom vesmíre, ale podnietilo ľudstvo zaoberať sa aj vlastnou planétou. A jej kondíciou.
Zem si prvýkrát z pohľadu z vesmíru mohli ľudia pozrieť v októbri 1946, keď Američania vyslali k nebesám ukoristenú nemeckú raketu V-2 s fotoaparátom. Čiernobiely záber výseku zemegule ešte veľké emócie nevzbudzoval.
Do pamäti i sŕdc obyvateľov planéty sa zapísali najmä dva ďalšie zábery. Farebný z roku 1972, ktorý zhotovila americká misia na Mesiac Apollo 17, známy ako "modrá guľôčka”. Druhým bola snímka nazvaná Bledomodrá bodka, ktorú v roku 1990 zo vzdialenosti 6 miliárd kilometrov odfotografovala sonda Voyager 1. Zem je na nej nepatrnou bodkou, čo zdôrazňuje krehkosť života na nej.
Vesmírne preteky 20. storočia nepoznali iných súperov ako Sovietsky zväz a Spojené štáty americké. A väčšina mediálneho pokrytia týchto pretekov sa týkala spoznávania vesmíru mimo domovskej planéty.
Už koncom minulého storočia sa však situácia začala meniť. Dobývanie vesmíru nemalo takú propagandistickú hodnotu, a tak sa vesmírne mocnosti začali obzerať aj po praktickosti výskumu a jednoznačne aj po ekonomickom výnose. K tradičným hráčom sa pridala Čína, Japonsko, počuť už aj o Indii. A Európa si v tichosti v 21. storočí vytvorila silnú doménu v oblasti pozorovania Zeme.
Foto: Snapplanet/Copernicus
Štart to nebol najlepší. A volal sa Galileo. Mohla za to kombinácia takmer chronickej neschopnosti Európskej únie „predať“ verejnosti vlastné dobré nápady a snaha konkurenčných mocností spochybňovať európsky satelitný navigačný systém (obdoba amerického GPS, či ruského GLONASS). Kým americké a sovietske systémy sa budovali ako vojenské, európsky Galileo mal byť voľne prístupný a veľmi presný, čo u mocností vyvolávalo obavu z možného zneužitia nepriateľmi. Systém Galileo stál na pokraji krachu a stal sa v očiach verejnosti synonymom rozpačitého európskeho vesmírneho programu.
Keď však v roku 2014 testovali navigačný systém Galileo prvý raz v histórii počas jazdy v aute (slovenskou firmou GOSPACE v uliciach Bratislavy!), bol presnejší ako masovo využívaný americký GPS (odchýlka 14 cm vs. 50 cm), a to nemal vo vesmíre všetky satelity. Dnes o jeho prednostiach vedia aj technologické firmy – v najnovších modeloch ho využívajú smartfóny od Apple aj Samsungu.
Európa medzitým spustila ďalší úspešný projekt Copernicus. Američania poslali Európskej komisii po hurikánoch Irma a Harvey ďakovný list, že mohli využívať ich dáta. Vie však o európskych úspechoch svet?
Satelit vás fotografuje takmer každý deň
"Taký aj existuje?” "A to je čo?” Tak zneli najčastejšie reakcie, ktoré som dostával od ľudí, keď som im hovoril, že pripravujem článok o európskom vesmírnom programe. K tomu trpký úsmev.
O pár dní v Tallinne práve vrcholil Európsky vesmírny týždeň, keď som tieto reakcie tlmočil Pierrovi Delsauxovi z Európskej komisie po jeho entuziastickom prejave o úspechoch Copernicusa.
"Viete, my Európania máme ten skepticizmus v sebe. Radi sa sústreďujeme na neúspechy. Ale Galileo sa po počiatočných nedostatkoch ukazuje ako úspešný projekt, nehovoriac o Copernicuse,” dodal Delsaux.
Tallinn prezývajú aj európske hlavné mesto startupov, no Európsky vesmírny týždeň hostil preto, že Estónsko je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. Nebyť modelu satelitu Sentinel uprostred hotelovej haly, návštevníkovi sa mohlo zdať, že je skôr na prednáškach o marketingovej komunikácii či manažmente, než na podujatí o vesmíre.
"Najskôr musíte zistiť, ako sme sa rozhodli pristupovať k programu Copernicus, aby ste pochopili, čo sa tu vlastne deje,” ubezpečoval nás Andreas Veispak, expert Európskej komisie na tento projekt, ktorý má v kozme umiestnených šesť z viac ako 20 satelitov.
Hoci sa príbeh programu začal písať už pred desaťročím, prvý satelit radu Sentinel sa do vesmíru dostal až v roku 2014. Cieľ pozorovania je jasný – planéta Zem. Aj vaše mesto či dedinu si satelit odfotografuje každých pár dní.
Foto: Snapplanet/Copernicus
Sentinely okrem toho produkujú množstvo dát (10 petabajtov ročne, čo je asi ako 2,5 milióna celovečerných filmov vo vysokom rozlíšení), ktoré sa dajú využiť na meteorologické, námorné, environmentálne účely a… A… "A na aplikácie, o ktorých dnes ešte ani nevieme,” pokračuje Veispak a objasňuje filozofiu projektu. "Všetky dáta sú voľne dostupné a bezplatné. Ľudia nech sami prídu na to, čo s nimi.“
Dáta však nie sú voľne prístupné len pre Európanov, ale pre hocikoho na svete. Európska komisia, ktorá v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a jej členskými štátmi program spravuje, chce, aby sa dáta využívali a prinášali zisk Európanom. Preto aktívne motivuje firmy, aby s nimi podnikali. Na to vytvorila samostatný program Copernicus Accelerator, čo je výzva pre firmy, ktoré chcú podnikať s dátami získanými zo satelitov Sentinel. Do programu sa môže prihlásiť akákoľvek spoločnosť, prevládajú tie európske. Komisia si vyberie vždy 20 percent najlepších projektov, ktoré postupujú do programu Copernicus Masters.
To je už tzv. inkubátor pre startupy. Firmám sa ďalej celý rok venujú mentori. Pomáhajú radami, ako viesť firmu, ako predať produkt, vybrané projekty získavajú aj dodatočnú finančnú podporu od sponzorov. Európska komisia verí, že týmto spôsobom vygeneruje len v tomto odvetví medzi rokmi 2015 až 2030 48-tisíc nových pracovných pozícií.
Záujem o Copernicus Masters zatiaľ prevyšuje všetky očakávania, teší aj úspech jednotlivých firiem. Až 80 percent z nich vykázalo zisk už počas druhého roku pôsobenia na trhu. Ich počet v inkubátore z roka na rok narastá a pokrýva čoraz viac štátov.
Ekologické aj ekonomické úspechy
Trochu to pripomína kolo amatérov stand-up komikov. Rečník má 90 sekúnd. Do limitu sa zmestí tak každý desiaty. Zväčša sú to ítečkári, do prezentácie sa musia nútiť. Malé firmy však nemajú rozpočet na marketingových expertov, a tak sa musia naučiť "predať sa“ aj technológovia.
Títo ľudia predstavujú 20 percent najlepších projektov z posledného ročníka Copernicus Accelerator. Portugalec hovorí o skvelom projekte, ktorý ušetrí lodným firmám milióny, no pozerá sa do zeme a trasie sa mu hlas. Francúz je suverénny, nechce ani mikrofón, hovorí sebavedomo a nahlas. Málokto však pochopí, o čom vlastne. Majú sa čo učiť.
Vo vedľajšej miestnosti čakajú ich starší kolegovia. Opäť prebieha predstavovanie projektov, tentoraz však dlhšie. Navyše vtipné, k veci a sebavedomé. Rok tréningu v inkubátore Copernicus Masters urobil svoje.
Slovinec Grega Milcinski, autor Sinergise, najlepšieho projektu z roku 2016, vynašiel spôsob, ako ľahko spracovávať obrovské množstvá dát zo satelitov Sentinel. O jeho systém práce s dátami v cloude už prejavil záujem internetový gigant Amazon. Spoločnosť baví aj Francúz Jérôme Gasperi, ktorý práve dokončuje novú verziu aplikácie SnapPlanet, ktorá umožní ľuďom spraviť si selfie z vesmíru.
Thibaud Delourme, náš sprievodca programom Copernicus Masters, hovorí o desiatkach ďalších, aj serióznejších, využití dát zo satelitov. Odvetvím, ktoré využíva informácie z Copernicusa najviac, je poľnohospodárstvo (18 percent projektov).
Rakúšania podľa údajov zo satelitov Sentinel napríklad zmenili spôsob zavlažovania a ušetrili až 26 percent nákladov. Každý desiaty projekt sa týka ochrany životného prostredia, rovnako často sa vyskytujú aj aplikácie, ktoré pomáhajú pri riešení následkov živelných katastrof či napríklad pri ochrane hraníc a bezpečnosti jednotlivých štátov.
Veľké peniaze môžu ušetriť aj námorné prepravné firmy, keďže Sentinely dokážu lepšie určovať smer oceánskych prúdov a ušetriť tým lodiam značnú časť paliva (nevyberú najkratšiu, ale najvýhodnejšiu cestu). Ušetrené palivo, to je navyše aj ekologický benefit.
Dáta sa dajú využívať aj na také špecifické účely, ako je napríklad aplikácia, ktorá ponúka nové trasy pre horských cyklistov (aplikácia BeinnBike kombinuje dáta z Copernicusa a Galilea). Samozrejme, popri tom dáta slúžia rôznym európskym organizáciám – od meteorologických cez bezpečnostné až po univerzitné a vedecké pracoviská.
Do programu sa má v rokoch 2018 až 2020 investovať celkovo 7,4 miliardy eur, čo však pre európskych daňových poplatníkov predstavuje príspevok vo výške len jedného eura ročne (na osobu).
Prínos programu sa odhaduje na 10,8 až 13,5 miliardy. "Mnohí spochybňovali, prečo vlastne dávame prístup k dátam bez obmedzení a bez nároku na odmenu, ale my veríme, že z tejto filozofie napokon dokážu vyťažiť všetci,“ obhajoval prístup, ktorý zvolila Európska komisia, Delsaux. Hoci Copernicus má úspech, o ekonomickom prínose vesmírnych projektov musia europolitikov a členské štáty stále presviedčať.
Slovensko je biele miesto na mape
Vo vrave startupov a komerčných možností Copernicusa by sa však nemalo zabúdať na jeho úlohu, ktorou môže pomôcť celému ľudstvu. Horúcou témou posledných rokov je klimatická zmena a ako poznamenal Delourme, vesmírny výskum v tejto oblasti sa doteraz robil skôr metódou ad hoc.
Využívali sa zábery z rôznych satelitov, no až Copernicus priniesol verejne dostupné a predovšetkým systematicky a dlhodobo zbierané dáta. "Práve takéto informácie môžu byť rozhodujúce pri zásadných rozhodnutiach svetových lídrov k zmenám klímy v budúcich rokoch,” dodáva.
So zmenou klímy súvisia aj čoraz častejšie sa vyskytujúce prírodné katastrofy. Satelity Sentinel už boli nápomocné pri mapovaní následkov po zemetrasení v Taliansku v auguste 2016, pri lesných požiaroch v Portugalsku v auguste 2017, ale spoliehali sa na ne aj Američania počas poslednej atlantickej hurikánovej sezóny (najmä pri hurikánoch Irma a Harvey).
"Viete, nám neprekáža, že naše dáta využívajú aj Američania alebo napríklad Číňania. Musíme sa však postarať o to, aby bola Európa miestom, kde bude pre dáta najväčšie využitie, kde sa s nimi bude najviac a najefektívnejšie pracovať,” dodal Delsaux.
Keď budú navyše mimoeurópske mocnosti využívať európske dáta častejšie, je to tiež istá forma reklamy pre európsky vesmírny program. Ten sa o tom, že už nemá vyvolávať trpké úsmevy, snaží presvedčiť aj číslami. Európske vesmírne odvetvie zamestnáva v súčasnosti už viac ako 230-tisíc ľudí, jeho hodnota je na úrovni 46 až 54 miliárd eur, čo je asi pätina hodnoty celosvetových vesmírnych aktivít.
Každý tretí satelit vo vesmíre bol vyrobený v Európe a starý kontinent sa môže pochváliť tromi fungujúcimi projektmi – okrem Galilea a Copernicusa aj programom EGNOS, ktorý pomáha lietadlám bezpečnejšie pristávať.
Európsky vesmírny týždeň sa končil slávnostnou ceremóniou v tallinnskom prístavnom múzeu, ktorú organizátori prezývali (dosť nešťastne) vesmírnymi Oscarmi. Na pódiu sa striedali víťazné projekty z celej Európy, ktoré získavali finančné odmeny – vo dvoch hlavných kategóriách. Organizátori rozdávali aj mapu Európy, na ktorej boli farebne vyznačené zapojené štáty. Na mapách v oboch kategóriách boli maximálne dve – tri biele miesta, no v oboch prípadoch ich tvorilo aj Slovensko. Azda sa to zmení spolu s blížiacim sa plnohodnotným členstvom Slovenska v Európskej vesmírnej agentúre.
"Napriek tomu, že z vašej krajiny sa firmy do vesmírnych projektov zatiaľ nezapojili, plusom Copernicusa je, že poskytuje vesmírne dáta aj štátom ako Slovensko, ktoré ešte nie sú plnohodnotnými členmi Európskej vesmírnej agentúry. Copernicus je tiež skvelým príkladom toho, čo môže dokázať spojená Európa. Ani najväčšie z európskych štátov by osamote podobný projekt nikdy nedokázali zrealizovať,” vyjadril sa na záver Philippe Brunet, šéf vesmírnych politík v Európskej komisii. Žeby cesta k spojeným štátom európskym viedla cez vesmír?
Startupy Copernicus Masters
Proti lesným požiarom
Copernicus Masters je program, do ktorého sa môžu prihlásiť firmy s nápadom, ako využiť bezplatné satelitné dáta z programu Copernicus a podnikať s nimi. Medzi tohtoročnými ocenenými projektmi, ktoré Európska komisia v spolupráci s komerčnými partnermi podporila aj finančne, je aj španielsky projekt DANTE.
Ide o aplikáciu, ktorá pomáha takmer v reálnom čase mapovať lesné požiare. Dáta zo satelitov Sentinel sa využili už pri tohtoročných augustových požiaroch v Portugalsku a DANTE bude záchranným jednotkám a mestám pomáhať ešte účinnejšie. Okrem mapovania samotného požiaru ponúka aj teplotné mapy územia a dokáže slúžiť ako priama navigácia pre požiarne vozidlá, keď im určuje najbezpečnejšiu cestu.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Aké bude tohtoročné víno?
Ďalším oceneným projektom je program Saturnalia. Zameriava sa na trh s hodnotou takmer 30 miliárd eur – na trh s vínom. S dobrým vínom sa totiž vo veľkom obchoduje a investori chcú mať čo najpresnejšie údaje o najbližšej úrode, aby sa podľa kvality dokázali čo najrýchlejšie rozhodnúť. Služba môže zaujať aj pestovateľov vína, ktorí budú mať lepší prehľad o prognózach pre svoje vinohrady.
Taliansky projekt Saturnalia pritom nevyužíva len satelity programu Copernicus, ale kombinuje ich so všetkými dostupnými pozemskými senzormi, ktoré majú pestovatelia vo vinohradoch. V rámci projektov Copernicus Masters mentori firmy nabádajú k tomu, aby informačné zdroje kombinovali a pracovali s tzv. veľkými dátami.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Alarm! Niekto rúbe les
Boli to práve satelitné snímky, ktoré na Slovensku tento rok vyvolali diskusiu o odlesňovaní národných parkov, predovšetkým Nízkych Tatier. Odlesňovanie je však celosvetová téma, veď zo zemského povrchu každý deň zmizne plocha lesov veľkosti 48 futbalových ihrísk. Britský program Forest Sentinel je vlastne akýmsi alarmom, ktorý upozorní majiteľa lesov (prípadne ochranárov), že prebieha ťažba v lese, najneskôr do 24 hodín od posledného záberu, ktorý nafotil satelit Sentinel-2.
Zároveň posiela automaticky novú fotku lesa každých päť dní, pričom ich dokáže porovnávať a robiť analýzy. Aplikácia je určená najmä na potlačenie nelegálnej ťažby, môže byť aj silným argumentom v rukách ochranárov prírody.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Aby nezmizli včely
"Keď vymrú včely, ľudstvu nezostanú viac ako štyri roky života.” Výrok, ktorý sa (zrejme mylne) pripisuje Albertovi Einsteinovi, pozná vari každý. Ak sa náš prístup k včelám nezmení, možno výrok o nejaký čas budeme môcť otestovať v praxi. Tejto situácii sa snaží zabrániť aj ďalší startup projekt BeeNebulaApp.
Kombinuje dáta zo satelitov Sentinel s pozemskými senzormi, ktoré monitorujú pohyb a výskyt včiel. Poľská aplikácia tak môže slúžiť viac ako jedenástim miliónom európskych farmárskych spoločenstiev, ktoré vďaka nej budú presnejšie plánovať postreky svojich polí, aby neublížili včelám. Program teda vytvára priestor na ekologickejšie poľnohospodárstvo a minimalizuje pritom ekonomické straty pre farmárov.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Senzor mestského života
Znečistené ovzdušie spôsobuje problémy minimálne 600-miliónom ľuďom tejto planéty. Zdravotné následky – priame aj nepriame – predstavujú ekonomickú škodu vo výške asi 200 miliárd eur.
Často sa znečistenie týka konkrétnych štvrtí miest, preto portugalská spoločnosť SpaceLayer Technologies prišla s aplikáciou SOUL (Sensor Observation of Urban Life, skratka znamená po anglicky duša – pozn. autora).
Vďaka kombinácii dát zo satelitov Sentinel a pozemných senzorov dokáže ukázať reálny stav znečistenia vzduchu, ako aj spoľahlivú predpoveď. Mestá môžu vďaka ich dátam vydávať odporúčania, ľudia si cez jednoduchú aplikáciu na mobile môžu naplánovať prechádzky v častiach mesta s lepším vzduchom.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Záchranárske drony
Využívanie dronov pri záchranárskych akciách nie je novinkou. V Spojených štátoch napríklad funguje združenie Humanitárne drony – spája ľudí, ktorí po katastrofách ponúkajú svoje znalosti ovládania dronov pri vyhľadávaní obetí a mapovaní škôd. Posledná hurikánová sezóna v
Atlantiku priniesla masové používanie vzdušných aj podmorských dronov. Profesionálni záchranári však potrebujú spoľahlivejšie programy a drony, nielen nadšených amatérov. Preto medzinárodný tím sídliaci v Británii vytvoril program DroneSAR.
Na lepšiu orientáciu v priestore využíva dáta zo satelitov Sentinel. Spoločnosť aj priamo spolupracuje s veľkým výrobcom dronov na profesionálnych zariadeniach určených špeciálne pre záchranné práce.