Andrej Barát
reportér prílohy Víkend
Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal a žije v Nitre. V Pravde pracuje od roku 2006. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia za prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko, ktorú v roku 2020 priniesla organizácia Greenpeace v spolupráci s klimatológom Jozefom Pechom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. V roku 2019 bol organizáciou Ashoka zaradený na mapu klimatických inovátorov v strednej a východnej Európe.
Koho ešte viac zdaniť? Pracujúcich alebo superboháčov?
Dajú sa nájsť ďalšie miliardy vo vreckách pracujúcich alebo treba viac zdaniť miliardárov a firmy, ktoré bohatnú na ničení tohto sveta?
Sieť, bez ktorej neprežije nik, čelí masívnemu výpadku. Nikto to nerieši, spamätá sa ľudstvo?
Existuje sieť, ktorá čelí masívnemu výpadku a takmer nik to nerieši.
Riešenie klímy má každý človek v sebe. Stačí sa rozpomenúť, kto v skutočnosti sme
Čo ak možno rozzúrenej klimatickej šelme čeliť jedine tak, že človek znova začne poctivo pestovať priateľstvá, rodinné väzby?
Krakľa má dve správy o Slovensku. Zlú a veľmi dobrú
Krakľa belasá vyhynula vo viacerých štátoch Európy. Slovensko je jedinou z týchto krajín, kde sa vrátila. Čo to znamená?
Vymierajú všetky včely. Okrem jednej, človeku najmilšej
Zle sú na tom ostatné druhy včiel a hmyzu. Miznú z planéty rýchlym tempom, a pritom práve tieto ďalšie druhy sú pre opeľovanie a produkciu potravín dôležité.
Agrochémiou sme otrávili pôdy aj seba. Budeme jesť už len červy? Slovenskí vedci našli riešenie
Málokto si uvedomuje, že drvivú väčšinu jedla dnes ľudstvo vyrába tak, že do pôdy sype jed.
Vedec: Je to šialené. Aj to málo pralesov, čo nám v Európe zostalo, stále ťažíme
Karpaty ničíme rýchlejšie ako Amazóniu. Musíme to zastaviť. Karpaty pritom potrebujeme rovnako naliehavo ako Amazóniu.
Slovensko zvláda prvé okamihy krízy. Ale potom nastáva chaos
Slovensko podľa Cehelníka v pripravenosti na krízy absolútne zlyháva, nedávno to skonštatoval aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy.
V najkrajších jaskyniach sa zrazu otvoril vesmír nových chodieb. Márne sa mu snažíme porozumieť už sto rokov
Jaskyne Demänovskej doliny označili za najkrajšie v Európe už pred storočím. Päť generácií jaskyniarov sa ich snaží pochopiť, no ani 100 rokov na to nestačilo.
Rozhodne budúci pápež o tom, či deťom zanecháme peklo, alebo raj?
„Nikdy nesmieme zabúdať, že mladé generácie majú právo dostať od nás krásny a obývateľný svet,“ povedal pápež František pred dvomi rokmi.
Na Slovensku nebudú pristávať lietadlá a farmári, záchranári, hasiči budú v neistote, ak nebude SHMÚ fungovať, tvrdí klimatológ Pecho
Ak budú SHMÚ opúšťať ďalší odborníci, ohrozí to podľa klimatológa Jozefa Pecha viaceré oblasti. Od lietania cez záchranné zložky až po poľnohospodárstvo.
Vlk znamenal šok. Pre farmárov i jelene. Ale jeho kántrenie ovčie stáda neochráni
Keby ľudia neverili mýtom a rozprávkam o vlku, jeho návrat do krajiny by nemusel byť nepríjemným prekvapením. Práve naopak.
Zničíme si vodu, pôdu, klímu: Slepá chamtivosť živelnej urbanizácie
Každý si nakoniec postaví čo chce, kde chce, akoby zákony neexistovali. Bez ohľadu na to, že zničí pitnú vodu, pôdu, cenný biotop, že totálne pokazí to, čo robí Slovensko výnimočným.
Keď najväčším farmárskym úspechom nie sú výnosy, ale návrat vzácnych druhov
„Sme panelákové deti,“ úprimne sa na začiatku vyzná Štefan Benko.
Elektrina zadarmo? Je právom každého, len treba oň zabojovať
Vybrali sme sa ju hľadať do kolísky demokracie, do Grécka. Vyše 60 domácností v meste Ioannina dalo hlavy a peniaze dokopy. Elektrinu majú dnes naozaj zadarmo.
Zem možno dostala život ako dar „zvonku“. Ako s ním pozemšťania naložili?
Astrobiologička a marsonautka Michaela Musilová pokračuje v jednej z najťažších pozemských misií.
So žiakmi odhaľuje znepokojivé veci. Kríza klímy? Som optimistka, verím mladej generácii, hovorí ocenená učiteľka chémie
Chemikárka Martina Gánovská napriek všetkému ponúka optimizmus.
Národná tragédia? Odchody mladých. Choďte, užite si svet, ale vráťte sa. Slovensko vás potrebuje
Čo motivuje mladých, aby navždy opustili Slovensko? A čo mnohých, naopak, presvedčí, aby sa aj po dlhých rokoch života tam vonku vrátili?
Toxické vajíčka aj potok ohrozujú zdravie. Ako to súvisí so spaľovaním odpadu?
Vo vajíčkach a v potoku v okolí cementárne v Turni nad Bodvou našli holandskí výskumníci nebezpečné toxické látky. Ohrozujú zdravie obyvateľstva.
Národná rieka hanby. Okázalá hrobka, v ktorej je pochovaná akákoľvek úcta k slovenským riekam
Málokto vie, že Slovensko má národnú rieku. Je ňou Nitra. Storočný monument z bieleho kanadského mramoru a čiernej žuly pri prameni presviedča o bázni k vode.
Slováci nafilmovali európsky Amazon, horstvo živšie ako Alpy
Slovenskí filmári zvečnili jeden mohutný výdych Karpát. Bude posledný?
Nóri dôverujú vedcom aj inštitúciám. Prečo má s tým Slovensko problém?
Aj na túto otázku sme hľadali odpoveď so slovenskou vedkyňou Máriou Dušinskou, ktorá pôsobí v Nórsku a založila tam jedno unikátne laboratórium.
Strašidelné rašeliniská naozaj skrývajú esenciu dlhovekosti
Ľudí odjakživa zvábili čudesné svetlá, ktoré veda stále nevie celkom spoľahlivo vysvetliť, ale aj mäsožravky, ktoré mali človeku dať 100 rokov života.
Ani jedna Slovenka nad 45 rokov sa necíti krásna. Prečo?
„U žien nad 45 rokov sa dokonca necíti krásna ani jedna,“ hovorí psychologička Michaela Šimáčková.
Spolu s hviezdami mažeme lieky na rakovinu aj poklady Polonín
Ničíme tmu. Mažeme milióny hviezd, aj životov. Svet sa oberá o lieky na rakovinu. A Slovensko stráca unikát na východe v Poloninách.