Andrej Barát
reportér prílohy Víkend
Novinárska skratka: aba
V Pravde pracuje od roku 2006. Začínal ako regionálny spravodajca v Bratislave, neskôr pracoval v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V súčasnosti pôsobí ako reportér prílohy Víkend. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Narodil sa v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal v Nitre. Má rád sci-fi a záhradu.
Včela nie je iba tá jedna, medonosná
Len u nás žije vyše 600 druhov včiel a každá z nich má svoj význam v prírode. O význame včiel a iných opeľovačov sme sa pozhovárali s Rudolfom Moravčíkom.
Ani najväčšie sršne nepredstavujú najväčšiu hrozbu
Včelám odhryznú hlavu a keď poštípu človeka, v okolí rany odumiera tkanivo. Najväčšie sršne na svete likvidujú celé úle včiel. Sme naozaj v ohrození?
Tomáš Trnovec: Ako zvýšiť výkon slovenskej vedy?
Koronakríza je šanca pre rozvoj špičkovej slovenskej vedy. No to by Slovensko muselo prehodnotiť spôsob, akým spravuje vedu a ako hodnotí vedecký produkt...
Čo potom, po kríze? Odpoveďou je aj agrolesníctvo
Koronakríza je šanca. Otvára oči. Každý štát teraz potrebuje zmenu, aj Slovensko. Poľnohospodári sa rozhodli do krajiny vrátiť stromy. Kam? No predsa na polia.
Po vojne prišlo sucho. A pomaly vysychala aj spoločnosť
Krčili sa s rodičmi v území nikoho. Z východu sa na nich tlačili Rusi, na západe sa opevnili Nemci. A po oslobodení potom prišlo sucho, hladomor a totalita.
Kelti pod Devínom razili zlaté a strieborné mince
Pri výstavbe víl Záhrady Devín archeológovia nepočítali s tým, že nájdu niečo výnimočné. A predsa... Viac prezradil archeológ František Žák Matyasowszky.
Biochemik Pavol Čekan: Zomkli sme sa. Nemusíme sa báť žiadnej krízy
Ľudia sa podľa biochemika Pavla Čekana pod bremenom izolácie stmelili. A spojila sa aj slovenská veda. Má potenciál vyrobiť nielen vlastný test či vakcínu.
Šesť bodov zlomu na ceste k uhlíkovej neutralite
Do roku 2050 chce EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Študenti však premiérovi pripomenuli, že sa ešte pred voľbami zaviazal k oveľa ambicióznejším skutkom.
Neostáva nič iné, len ošetriť planéte rany
S paleontológom Matúšom Hyžným sme sa pozhovárali o tom, aký vplyv má človek na planétu, ako dinosaury nakoniec nevyhynuli, či o pištoľových krevetách.
Korunný liek? Pokora k prírode
Niektorí obyčajní ľudia bez toho, aby poznali vedecké práce, tušia, že koronavírus je predovšetkým krutou daňou za bezočivosť a neúctu ľudí voči prírode.
Ak ozdravíme budovy, ozdravíme Slovensko
Vzťah medzi zdravím ľudí a stavom budov je kľúčový, no podceňovaný. Prečo by budovy mali patriť medzi priority novej vlády? Ako by sa mali stavať nájomné byty?
Nerobiť v lese nič znamená zachrániť všetko?
Vrátenie dôvery občanov v štát je výzvou. Ale stále je to problém číslo dva. Problém číslo jeden je klimatická kríza, od ktorej závisí prežitie ľudského druhu.
Lesník: Máme iba pár rokov na záchranu lesov. A seba
Nejde tu len o lesníctvo, ale o celú krajinu. "Veľmi skoro sa môže zmeniť na nepoznanie," varuje lesník Viliam Pichler, dekan Lesníckej fakulty TU vo Zvolene.
Klimatická kríza už ničí Slovensko. Je nám to jedno?
Klimatická kríza nie je hoax ani abstraktný, nezrozumiteľný pojem. Nie je to ani vzdialená, pre Slovákov neosobná záležitosť.
Huba: Nesnažíme sa zvrátiť katastrofu. Práve naopak
Slovenský ochranársky snem už takmer päť rokov združuje profesionálov, ktorí celý čas žiadajú, píšu, aby štát prestal devastovať budúcnosť krajiny. Čo dosiahli?
Les princa Charlesa zdobia slovenské bresty. Už 20 rokov
Predstavte si tú situáciu. Princ Charles sprevádza po svojom sídle v špičkových slovenských vedcov. Spolu kontrolujú, ako sa darí brestom zo Slovenska.
Zničme rieky, aby sme ochránili pýchu
Tento absurdný príbeh sa odohráva kdekoľvek na Slovensku, kde tečie pekná rieka alebo potok. Ľudia chcú pri vodnom toku postaviť dom. Veď je tu nádherne.
Výzva desaťročia? Urobme dobrý biznis s planétou
Britský denník The Guardian sa na prelome rokov opýtal čitateľov, o akých témach by chceli čítať v roku 2020.
Zradná krása gruzínskeho pralesa
Aj keď superzdravých storočných už v Gruzínsku bežne nevidieť, užitočné tradície vo využívaní prírody pretrvali.
Biochemik Pavol Čekan: Slováci spresnia liečbu rakoviny
Úspešnosť liečby rakoviny závisí od presnej diagnostiky. O téme sme sa zhovárali s biochemikom Pavlom Čekanom.
Šaštínsku synagógu zachránili. A čo ďalšie?
Stretne sa kňaz, imám a rabín… Znie to ako začiatok vtipu, no skutočne sa stretli pred asi dvomi mesiacmi s umelcami a ďalšími brigádnikmi v zrúcanine synagógy.
Angelika Hanesz: Deti už vedia lietať. Stačí ich povzbudiť
Košickí žiaci si patentovali spôsob, ako ušetria astronautom peniaze aj priestor. Zhovárali sme sa s ich lektorkou, učiteľkou informatiky Angelikou Hanesz.
Ako zasadiť priateľa, ktorý nás prežije?
„Dážďovka!“ ukazuje zaskočené dievča do vykopanej jamy. Spolužiaci sa obracajú s rýľom, v areáli základnej školy v Partizánskom zasadili ďalšiu jabloň.
Tomáš Trnovec: Slováci sú rekordéri. V jedoch v tele
S profesorom Tomášom Trnovcom sme sa zhovárali o širších vplyvoch toxických látok na človeka.
Juraj Hipš: Keby ministerstvo školstva riadilo prírodu, vyhynieme
O negatívnych zisteniach po testovaní 15-ročných žiakov sme sa zhovárali s Jurajom Hipšom, ktorý sa 20 rokov v treťom sektore usiloval o reformy v školstve zdola.