Riešiť klímu znamená lepšie, silnejšie a zdravšie Slovensko

Spomínaš si na moment, keď si si uvedomil, že sa s klímou a našou budúcnosťou niečo deje?

Dostávam túto otázku často. Presný moment si nepamätám, ale bolo to pomerne skoro. Mal som asi 14–15 rokov. Bolo to ešte na základnej škole, niekedy v rokoch 2011–2012, a to skrz rôzne dokumentárne filmy. Nepríjemná pravda s americkým viceprezidentom Al Gorom a neskôr filmy s Leonardom di Capriom. Vďaka nim som sa dostal k ďalším informáciám, ktoré však boli v tom čase podávané najmä v zmysle, že ohrozujeme prírodu a našu planétu. Nebolo to také existenčné ako dnes. Celý ten naratív vrátane vedeckých varovaní nebol natoľko intenzívny, ako je dnes. Možno aj preto, že dopady klimatickej zmeny neboli také viditeľné, v našom regióne takmer vôbec.

A dnes sú viditeľné?

Jednoznačne. Napríklad aj „vytápanie“ Bratislavy na začiatku tohto leta nie je nič bežné. Samozrejme, extrémy v počasí sa diali aj v minulosti a popierači klimatickej zmeny to radi zneužívajú. Ale tieto extrémy neboli také intenzívne. Slovenskí klimatológovia už dlho upozorňujú na extrémne horúčavy v lete, na obdobia dlhého sucha, čo má značný dôsledok na naše poľnohospodárstvo. Obdobia intenzívneho tepla prudko striedajú extrémne prívalové zrážky. Tieto abnormality a ich intenzita sú prejavom klimatickej zmeny. Rovnako to vidíme aj na splývaní štyroch ročných období. To, čo bolo donedávna veľmi jasne oddelené ako zima, jar, leto, jeseň, sa narúša. Zima nie je viac zimou, ale skôr dlhotrvajúcim novembrovým počasím. Za posledné roky máme skôr daždivé zimy, vymyká sa to z toho, na čo sme zvyknutí.

Predstavuješ si niekedy, ako môžu vyzerať tvoje obľúbené miesta na Slovensku v roku 2100?

Mám veľmi rád okolie Bratislavy, lužné lesy a Karpaty. Je veľmi ťažké predpovedať, aký vplyv bude mať klimatická zmena na ich ekosystémy. Súvisieť to však bude aj s tým, ako ich budeme chrániť. Alebo ako ich budeme odlesňovať. Je jasné, že celé Slovensko sa bude meniť. Je predpoklad, že celý juh bude oveľa suchší. To napríklad znamená, že suchom budú výrazne trpieť slepé ramená, mokrade a v nich lužné lesy. Už minulé leto bolo v okolí Petržalky vidieť, ako ramená na niekoľko týždňov úplne vyschli. Nechcelo sa mi veriť, veď sú pomerne hlboké. Často si predstavujem, ako asi bude vyzerať príroda v okolí Krpáčova, kde máme rodinnú chatu. Už tam asi nebudú klasické zimy, kam sme chodievali ako deti za trojmetrovým snehom. A asi sa tam budú pestovať plodiny, ktoré si tam dosiaľ nikto nevedel predstaviť. Celá krajina sa bude výrazne meniť a bude to mať dôsledky na miesta, ktoré máme radi. Život v dunajských luhoch, ktoré majú mnohí ľudia radi, môže upadať, bude sa meniť a to bude mať vplyv na to, ako naše prostredie bude vyzerať. Všetko bude zasiahnuté, aj ďalšie miesta v prírode, do ktorých radi chodíme pre ich krásu, pestrosť a iné dôvody.

Odpovedal si bez zaváhania. Pre niekoho je smiešne pozerať sa tak ďaleko do budúcnosti. Ako vnímaš takýto názor?

Registrujem ho čoraz častejšie. A premýšľam nad tým, čo s tým. Nie sme pritom jediná organizácia, ktorá sa snaží pracovať aj s behaviorálnymi zmenami. Predpokladali sme, že naratív – ide o budúcnosť našich detí – bude fungovať. Začínam byť však voči tomu skeptický. Je to aj tým, v akom svete žijeme. Nestali sme sa príliš krátkozrakými? Nie je pre nás už možné myslieť na to, v akom svete budú žiť naše deti? Je pre nás dôležité myslieť už len na to, ako bude vyzerať iba môj život? Čo je nakoniec pre mnohých ľudí úplne prirodzené, keďže sme sa prehupli z covidu do vojny, inflácie. Keď musí rodina vyžiť z niekoľko stoviek eur mesačne, nemá priestor premýšľať nad tým, ako bude vyzerať Slovensko v roku 2050, nieto v roku 2100.

Čítajte viac Klimatická kríza už ničí Slovensko. Je nám to jedno?

Je to celkom pochopiteľné…

… ale je nepochopiteľné, keď tento naratív prichádza od ľudí, ktorí sú privilegovaní, ktorí majú prostriedky niečo robiť. My ako klimatickí aktivisti len interpretujeme to, čo hovorí OSN, IPCC. To nie je šírenie paniky. Sú to varovania, ktoré nám veľmi jasne hovoria, ako bude vyzerať budúcnosť. V súčasnosti je veľmi náročné vniesť do paralyzovanej debaty rovinu riešení. Čo za ten čas, ktorý ešte máme, vieme a musíme spraviť. Čo to bude znamenať, ako to môže zlepšiť náš život. Ako to môže spraviť život stabilnejším, spravodlivejším, sociálne lepším, zdravším. Toto je podľa mňa diskusia, ktorú veľké množstvo ľudí nechce alebo nevie viesť.

Čo ak mnoho ľudí nevládze počúvať strašenie?

To nie je strašenie. Sú to objektívne fakty, ktoré nie sú príjemné. Poďme si konečne vyhrnúť rukávy a snažme sa urobiť lepšiu spoločnosť. Bez ohľadu na to, ako utopisticky to znie, toto je riešenie klimatickej zmeny – lepšie spravovaná, funkčnejšia a zdravšia spoločnosť. Je ťažké to vysvetliť, pretože máme málo implementovaných projektov. Ale vieme, že riešenia, ktoré majú potenciál, sú na stole. Len musíme začať. A to je niečo, s čím sa dnes veľmi ťažko pracuje, pretože, ako si naznačil, ľudia nechcú premýšľať nad tým, čo bude o rok, nieto o niekoľko desaťročí.

Foto: Andrej Barát

luzny les, dunaj, velkolelske rameno, velky lel Nielen lužné lesy potrápi prehlbujúce sa sucho.

Opýtal som sa to aj preto, lebo politici majú pred sebou Klimatický zákon. Ak sa prijme, bude mať skutočne silu zásadne ovplyvniť obraz Slovenska v roku 2100?

Spolu s ďalšími organizáciami ako Via Iuris, CEPA-Priatelia Zeme sa snažíme už dva roky, aby Klimatický zákon slúžil ako nástroj, ktorý nám pomôže pretaviť medzinárodné záväzky do konkrétnych opatrení. Mal by nám pomôcť prejsť z premýšľania ku konkrétnej akcii. Veľmi zjednodušene, mal by rozbiť naše ciele v znižovaní emisií na drobné, na jasne definované ciele, ktoré budú viazané na poľnohospodárstvo, dopravu, energetiku. Zákon by mal jasne stanoviť, kto bude zodpovedný za plnenie. Zavedie tiež expertný orgán – klimatickú radu, ktorú budú tvoriť odborníci, klimatológovia a ďalší experti, ktorí rozumejú procesom mitigácie, adaptácie na klimatickú zmenu. Mali by dozerať na to, či sa Klimatický zákon plní, vyzývať na aktualizáciu.

Ak sa nebude plniť?

Sú tam aj vymáhacie prvky. Tým najatraktívnejším pre verejnosť, obyvateľov a predstaviteľov samospráv a neziskový sektor je klimatická žaloba. Ak budú mať pocit, že sa nedeje dosť, môžu sa súdnou cestou domáhať na ministerstve alebo vo vláde, aby sa ciele plnili, prípadne aby sa stanovili nové, ak sa ukáže, že tie pôvodné boli nedostatočné. Celkovo klimatický zákon prinesie prehľadný plán toho, kde by sme mali začať a za akých podmienok.

Ako ešte uvidíme Klimatický zákon v praxi?

Opíšem to na jednoduchom príklade. Medzinárodné klimatické záväzky nie sú často vymáhateľné. Všetky sú potvrdené len akýmsi dobrým slovom štátu a jeho predstaviteľov. To znamená, že väčšina politikov nemá dôvod klimatickú zmenu riešiť, pretože nie je žiaden postih za to, že sa ciele, ktoré si na konferenciách stanovili, neplnia. Klimatický zákon rozmení všeobecné klimatické záväzky Slovenska na menšie uchopiteľné celky, na sektorové plány, za ktoré budú zodpovedné jednotlivé ministerstvá. Zákon však hovorí aj o tom, akú zodpovednosť budú mať mestá, ako budú musieť znižovať emisie na svojom území, či už sa bavíme o doprave, budovách. Vnímam to tak, že ľudia budú mať nástroj, ktorým budú môcť otvárať diskusie o tom, ako bude vyzerať transformácia na úrovni ich bezprostredného okolia. Koľko stromov treba zasadiť, ako musíme upraviť dopravu, aby sme výrazne podporili iné formy mobility, cyklodopravu a podobne. Ako ideme zatepľovať budovy. Akým spôsobom ideme vyrábať energiu. To všetko sú veci, ktoré sú v kompetencii obcí a ktoré sa budú riešiť na najnižšej možnej úrovni. To je to, čo sa mi na novom zákone najviac pozdáva. Ten lokálny prvok. Logika je v tom, že nemôžeme vymýšľať národné politiky „mirnix-dirnix“. Musia jasne súvisieť a byť prepojené s tým, čo sa deje priamo pri ľuďoch, v obciach a mestách.

Čítajte aj Planéta zametá najprv s tými, čo jej ublížili najmenej. Volajú o pomoc

Môže byť nakoniec užitočné, že sa zákon nepodarilo schváliť a ani sa to cez leto už nestihne?

Myslím si, že to ponúka viac priestoru vyjasniť si rozpory, ktoré tam stále sú. Je to komplexný a veľký zákon, týka sa mnohých oblastí a rýpe aj do kompetencií ministerstiev, zasahuje do verejnej správy. Väčšina ministerstiev mala k zákonu odmietavý postoj, čomu rozumieme. Úradnícka vláda ponúka priestor doriešiť tieto veci, viesť odborné diskusie s inými rezortmi, kde sa im vysvetlí filozofia zákona, prečo je dôležitý a z akých dát vychádzajú dané ciele. Ideálne bude, ak bude na konci obdobia úradníckej vlády, keď bude zvolený nový parlament, na stole zákon, na ktorom by sa zhodli všetky rezorty. Ktorý bude prekonzultovaný s odbornou verejnosťou. Aby na stole bola legislatíva, ktorá bude mať spoločenskú podporu. Nejdem sa baviť o politickej podpore, to je hudba budúcnosti. Ale bolo by vhodné využiť príležitosť, aby sa zo zákona stal materiál, ktorý bude širšie podporovaný, ako je to teraz.

Aké možno mať očakávania od septembrových volieb?

(Smeje sa) Keby si mal jednoduchšie otázky… Úprimne – neviem. Sám som nerozhodnutý v tom, do akej miery komunikovať v nadchádzajúcich voľbách klímu. Je to najpálčivejšia téma, či sa to niekomu páči, alebo nie. Všetci vieme, čo je v septembri v hre a o čo môžeme prísť, respektíve čo môže byť ohrozené, a to je demokracia. Zhovárame sa o možnom návrate Fica v spojení s extrémistami. Voľby budú v tomto veľmi zložité, ako odkomunikovať to, čo je potrebné, za čo ideme voliť. Ako mobilizovať voličov, ktorým na demokracii záleží. Verím, že je to prepojiteľné s klímou a našou budúcnosťou. Ruskej federácii na klíme nezáleží, ale Európska únia to má v jadre svojich politík. Ide aj o obrovské financie, ktoré majú pomôcť s obnovou domov, obnoviteľnými zdrojmi, poľnohospodárstvom, obnovou ekosystémov, mokradí, lesov. Verím, že v septembri si uvedomíme, čo všetko demokracia a naše členstvo v EÚ prináša a o čo všetko môžeme prísť, ak v septembri odovzdáme moc do rúk človeku, ktorý 12 rokov spravoval krajinu spôsobom, kde na konci došlo k vražde novinára a jeho partnerky. Nebude to jednoduché, ale ak sa nám to podarí, vidím naozaj perspektívu, že krajinu môžu viesť ľudia, ktorým bude záležať na životnom prostredí a na udržaní demokracie. Bez demokracie je riešenie klimatickej krízy veľmi ťažké.

Foto: Katarína Pšenáková

jakub hrban Jakub Hrbáň.

Aj tohtoročný, aj vlaňajší robustný prieskum verejnej mienky Slovenská klíma 2023 však ukazuje jednoznačne – obyvatelia Slovenska sú naklonení téme klimatickej zmeny a jej riešenia, ochrany prírody. Prečo to nezrkadlí aj politika?

Myslím si, že v mnohých krajinách to aj zrkadlí, no slovenská a celkovo východoeurópska politika je špecifická vysokou mierou náchylnosti k populizmu. Vezmime si USA. Bez ohľadu na to, ako veľmi možno súčasnú administratívu kritizovať, došlo k výrazným opatreniam. Nielenže prezident vydal rôzne príkazy, ale vyčlenili sa aj veľké sumy na obnoviteľné zdroje a elektrifikáciu mobility. Na Slovensku môže byť problémom aj to, že klíma je stále vnímaná ako lifestylová téma a nie ako niečo, čo by malo byť základnou osou nášho pohľadu na správu vecí verejných. Nevnímame to dostatočne komplexne. Aké dôsledky to bude mať na naše zdravie, fyzické, duševné, aké dôsledky pocíti ekonomika, poľnohospodárstvo. Naša extrémna závislosť od fosílnych palív nie je problematická len pre planétu, predstavuje aj bezpečnostné riziko. Investícia do energetickej sebestačnosti, do decentralizovaných zdrojov energií nie je iba ekologická, ale aj bezpečnostná otázka. A napokon – ak aj ľudia na Slovensku pociťujú klimatickú zmenu ako problém a chcú s tým niečo robiť, zasekne sa to v momente, keď sa začneme zhovárať o riešeniach. Ľudia nerozumejú, čo tieto riešenia znamenajú.

Ale prečo?

V tomto zlyhávame aj my aktivisti. Nemáme dostatočné množstvo konkrétnych príkladov toho, čo riešenie klimatickej zmeny prináša. Ako budú vyzerať naše mestá, na čom bude založený náš priemysel, ako sa postaráme o ľudí, ktorí zatvorením fabrík prídu o prácu? Ako sa budeme pohybovať krajinou? Na tieto otázky ľudia nemajú odpovede. A na druhej strane sa začali ozývať neodborné, populistické hlasy. Napríklad kritika zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035 je postavená na zavádzaní a vzbudzovaní strachu, že EÚ nám ide zobrať autá. Klimatické riešenia sa začínajú konkretizovať negatívne, že to bude znamenať ďalšie zdražovanie a podobne. Toto je intenzívne. Málo sa konkretizujú pozitívne príklady.

Môže sa skrývať hybná sila v regiónoch?

Pozeráme sa na to strategicky. Okrem snahy výrazne komunikovať veci na sociálnych sieťach vnímame ako kľúčové podporovať aktívnych jednotlivcov v regiónoch. Majú potenciál budovať komunity vo svojich mestách, väčšmi zapájať verejnosť do klimatických riešení. Zároveň sa tu skrýva príprava na implementáciu veľkých klimatických politík, o ktorých sme hovorili na začiatku. Mestá a obce sú kľúčovou zložkou sociálne spravodlivej, citlivej a zelenej transformácie. Budú zohrávať významnú úlohu v tom, ako rýchlo, kde a akým spôsobom a s akým veľkým záujmom verejnosti sa budú zavádzať jednotlivé projekty. Chceli by sme byť prítomní v každom krajskom meste, všade mať skupinku aktívnych ľudí, ktorí by sa nad rámec šírenia povedomia vedeli zapájať do tvorby miestnych politík. A dokonca, ak by na to bol v danej skupine potenciál, mohli by sami iniciovať rôzne cirkulárne riešenia, trebárs mestské farmárčenie, ktoré zvyšuje mestskú biodiverzitu, nedegraduje pôdu a je jedným zo spôsobov, ako zachytávať uhlík. Alebo by išlo o podporu energetických komunít.

Čo to znamená?

Mestská štvrť alebo celé mestečko by mohli byť energeticky sebestačné. Lokálnosť nie je len o tom, že podporím lokálny priemysel, kupujem lokálne výrobky, ale je aj o určitej miere samostatnosti, ktorá vytvára určitú mieru odolnosti.

Môžu klimatické politiky skutočne priniesť lacnejší, zdravší a lepší život?

Som presvedčený, že áno. Už druhýkrát si listujem knižkou A Planet to Win, je síce o americkom prostredí, ale veľmi dobre ilustruje, ako môže spoločnosť vyzerať po spravodlivej transformácii, na ktorú sa musíme pripraviť. Som presvedčený , že to prinesie lepšie služby. Kvalitnejšie zdravotníctvo, lepšie školstvo, lepšiu starostlivosť o seniorov, zhovárame sa o lepších službách týkajúcich sa dostupnosti kultúry. Zhovárajme sa však aj o celkovo lepšej dostupnosti obchodov, škôlok, kín, detských ihrísk, aby sme za všetkým nemuseli jazdiť. Bavme sa o zdravších potravinách, zdravšom vzduchu. Je možno ťažké si to predstaviť, ale tak to je. Celé riešenie klimatickej krízy môže pre slovenskú spoločnosť znamenať výrazný krok vpred. Nielen v tom, ako žijeme náš život, ale čo všetko budeme vidieť okolo seba na uliciach – menej áut, viac bicyklov, čistejšie, kvalitnejšie autobusy, viac zelene. A najmä, je to o tom, ako spravodlivo bude systém nastavený. Dnes nám zlyhávajú sociálne systémy, čím trpia najzraniteľnejší. Klimatická kríza toto utrpenie len znásobí. Klimatické riešenia musia byť sociálne citlivé.