ĽUBOMÍR FELDEK: Napriek tomu, že prievozník Čas vesluje neúprosne, Krása, ktorú vytvorili takí umelci ako Ilja Zeljenka a Albín Brunovský, tu zostáva navždy.
KAROL MORAVČÍK: Keď sa pred 25 rokmi zrútila jedna z dvoch veľmocí, zdalo sa, že celý svet je „za vodou“ a nečaká nás už nič zlé, len dobiehanie tých, ktorí boli vždy slušní...
ROBERT ŽANONY: Prešli tri roky, odkedy sa Ivan Krastev pýtal, či môže demokracia prežiť bez dôvery. Nedôvera „v systém“ sa stáva kultúrnym kódom dnešnej doby.
MAGDALENA BYSTRZAK: Sotva dvadsaťročný Matuška už vo svojom prvom článku zápalisto polemizoval s dobovou konzervatívnou interpretáciou odkazu štúrovcov.
RADOSLAV PASSIA: Pripomíname si polstoročnicu oscarového filmu Obchod na korze - autor jeho námetu sa však bohužiaľ vytratil z nášho kultúrneho povedomia.
EVA MALITI-FRAŇOVÁ: Mimoň nemá hrdosť, načo by mu bola, je „zmagorený“ zo sveta aj zo seba. A ak v ňom predsa len ešte tlie nejaký názor, je to názor úplne odťažitý.
ĽUBOMÍR FELDEK: Všetko, čo sa na svete deje, deje sa vždy o čosi bližšie k nám, než si to pripúšťame, aj to je posolstvo diel veľkých dramatikov. Stačí ich systematicky preložiť a naštudovať.
RADOVAN GEIST: Spomienky na November sa postupne menia na nostalgické hľadanie stratených nádejí. Alebo použime už otrepanú frázu – ukradnutej revolúcie.
JURAJ MOJŽIŠ: Umenie avantgárd 20. storočia patrí k čoraz rozpornejšie vnímaným príspevkom moderného umenia. Rovnako rozporná je aj jeho reflexia.
VÁCLAV ŽÁK: Prezident Reagan hovorieval, že na tango musia byť dvaja. Realistická teória ukazuje, že analýzu správania Ruska nie je možné oddeliť od správania Západu.
VLADIMÍR PETRÍK: Hovorí sa, že aj knihy majú svoje osudy. Určite to platí o spise Ľudovíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti.
PETER BIRČÁK: Triptych Juliana Barnesa Roviny života vznikol na tektonickom zlome Barnesovho života a tvorby, spôsobenom úmrtím jeho životnej lásky, manželky.
ANDREJ BARÁT, MILAN ČUPKA: Štúr ako novinár, to je oblasť jeho pôsobenia, ktorá sa neraz prehliada. Hoci vplyv jeho novín je preceňovaný, predsa len tvoria základ modernej slovenskej žurnalistiky.
RUDOLF CHMEL: My, pravdaže, nechceme nanovo poznávať len dielo, ale i život Ľudovíta Štúra, chceme vedieť nielen to, ako konal, ale najmä prečo tak konal.
ĽUBOMÍR FELDEK: V mojej hlave sa vynorila spomienka na Ruda Slobodu. Spomienky sa nevynárajú náhodou. Uvedomil som si, že je dvadsiate výročie Rudovej smrti.
ZORA PRUŠKOVÁ: Rudolf Sloboda má v slovenskej literatúre výnimočné postavenie. Šiesteho októbra si pripomíname 20 rokov od jeho dobrovoľného odchodu zo života.
DANIEL HEVIER ML.: Béla Bartók svojou zbierkou ľudových piesní zbližoval národy a dodnes sa k jeho odkazu hlási Maďarsko, Slovensko, ale aj Rumunsko či Turecko.
MARTIN MURÁNSKY: Kvóty nevyriešia základný motív dnešnej migračnej vlny – rozdielnu úroveň väčšinového života v bohatých a chudobných krajinách EÚ.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Na pultoch slovenských kníhkupectiev sa v lete objavila kniha Umberta Eca Otevřené dílo zo začiatku jeho vedeckej kariéry.
KAREL HVÍŽĎALA: Postmoderna, ktorá odvrhla skutočnosť a nahradila ju interpretáciou, je v poslednom čase považovaná za príčinu mnohých ziel v politike i médiách.
AŇA OSTRIHOŇOVÁ: Eseje slávneho viedenského satirika Karla Krausa sú aktuálne aj dnes, hoci patria do iného storočia.
ŠTEFAN LUBY: Niektorí analytici tvrdia, že podstatná časť pomoci Grécku končí v pokladniciach bankárov, na ktorých sa skladáme.
VLADIMÍR BAČIŠIN: Ku koncu roka 2014 sa z vydaní Pikettyho 700-stranovej práce Kapitál v 21. storočí predalo vo svete 1,5 milióna kusov.
JÁN PÚČEK: V máji roku 1975 priehradný múr definitívne zhatil tok Váhu povyše Liptovských Vlách a objemom najväčšia vodná nádrž na Slovensku sa začala napĺňať. Liptovská Mara.
PETER MACSOVSZKY: Na Slovensku je pohľad na maďarskú literatúru skreslený a plný predsudkov.