PAVEL BRANKO: Základným faktorom chudoby tretieho sveta sa stala populačná explózia, ktorá vedie k narastaniu emigračných tlakov smerom do prvého sveta.
RADOVAN GEIST: Verejnú diskusiu o Grécku ovládla hystéria a infantilnosť. Predstaviteľom veriteľských krajín to však vyhovuje.
DANIEL PASTIRČÁK: Pred šiestimi storočiami v srdci našej civilizácie zahorel Jan Hus. Oheň, ktorý ho napokon pohltil, si však v sebe nosil dávno.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Tieto dva prívlastky pochádzajú od dvoch pánov, ktorí sa na súčasné podoby lásky dívajú ako sociológovia. Aké sú súčasné podoby lásky?
KAREL HVÍŽĎALA: Odišiel Ludvík Vaculík, autor legendárnych Dvetisíc slov, ktoré niektorí historici označili za posledný dôvod okupácie Československa v roku 1968.
FRANTIŠEK HRUŠKA: Talianska literatúra priviedla na svet umelcov ako Giovanni Boccaccio, Francesco Petrarca a Dante Alighieri. Od narodenia Danteho práve uplynulo 750 rokov.
CHENJERAI HOVE: Moja skúsenosť hovorí, že milióny nevinných ľudí zomierajú preto, lebo je tu snaha tie veci zvané hranice zachovať.
BRANKO GRADIŠNIK: Vo väčšine jazykov sú to krajiny ľahko zameniteľné - Slovinsko-Slovensko, Eslovenia-Eslovakia, Slovenia-Slovakia.
JÁN ZAMBOR: Jozef Mihalkovič, ktorý sa koncom januára v dožil osemdesiatky, sa svojou tvorbou nikdy nepripomínal často, ale jeho básne vždy zavážili.
RADOVAN GEIST: Kyvadlo sa vracia späť. Nepísaná spoločenská zmluva, ktorá zabezpečovala relatívnu stabilitu (západnej) Európy, sa rozpadá.
MARIÁN REPA: Presne pred sto rokmi, v noci z 23. na 24. apríla 1915, polícia v Istanbule zatkla viac ako 250 arménskych intelektuálov.
LADISLAV ŠIMON: Odchodom Güntera Grassa (1927 – 2015) sa završuje celá jedna významná epocha nemeckej literatúry.
JURAJ MOJŽIŠ: Reč bude o zvláštnej diagnóze slovenskej spoločnosti na päť dôb. Čiže o diagnóze vtetovanej do piatich románov Pavla Vilikovského.
DANIEL PASTIRČÁK: Pašiový príbeh je vpísaný do kolektívnej pamäti európskeho ducha. Na vŕškoch pri okraji európskych miest sa hrbia kaplnky kalvárie.
PETER ULIČNÝ: Milý Kornel, sú veci, ktoré si ľudia, čo majú k sebe blízko, nikdy nepovedia nahlas. Spoliehajú sa totiž, že ten druhý ich cíti rovnako.
PETER DAROVEC: Spisovateľ, ktorý prišiel z Devínskej Novej Vsi do mesta za úspechom, si dokázal na rozdiel od svojich postáv vydobyť úspech skutočný.
ANDREJ ŠUBA: „Bachova hudba ma napĺňa pocitom nekonečného úžasu nad ľudským bytím,“ povedal katalánsky violončelista Pablo Casals a možno sa s tým stotožniť aj po 330 rokoch.
PAVEL MATEJOVIČ: Spisovateľ a filozof Milan Šimečka bol jedným zo symbolov odporu proti normalizačnému režimu, ktorý ho za jeho názory nemilosrdne prenasledoval.
LENKA KRIŠTOFOVÁ: Ženy zažívajú násilie každý deň. Je to problém, ktorý po uplynutí „osvetových“ dní nezmizne a týka sa žien aj u nás.
WOLFGANG MÜLLER-FUNK: Aj v období európskej integrácie a po anglicky hovoriacej globalizácie existuje metropola strednej veľkosti, ktorá sa nazýva Bratislava.
PAVEL BRANKO: Rast miest a zvyšovanie populácie prinútili urbanistiku a architektúru čoraz väčšmi prechádzať od prízemnej, plošnej zástavby k vertikálnej.
PÁL ZÁVADA: Šikulová s odzbrojujúcou samozrejmosťou, bez predsudkov a zábran, zaraďuje cudzie jazykové a národnostno-konfesionálne prvky do spoločnej národnej tradície.
DUŠAN BURAN: Po masívnej vlne solidarity s redakciou Charlie Hebdo sa aj diskusia o dôsledkoch krvavej udalosti rozvetvila do niekoľkých prúdov.
ROBERT MENASSE: Žijeme v kríze. To temné dunenie v ušiach počujeme všetci.
MARTINA LUBYOVÁ: Zdá sa, že po mnohých moslimoch stratili orientáciu už aj mnohí kresťania a Židia. Slovensko síce teraz islam nerieši, ale ani iné témy.