TIMOTHY SNYDER: Prečo máme vládu, akú máme? Do veľkej miery preto, lebo sme ako Američania nedokázali prevziať zodpovednosť za vybrané úseky vlastných dejín.
JURAJ MOJŽIŠ: Milý Albert, vybral som si zopár poznámok zo života a zo života som si vybral aj hymnicky karnevalové mnoga ljeta, mnoga ljeta, mnoga ljeta ...
STANISLAV MIČEV: Pôsobenie krajnej pravice na európskej politickej scéne po porážke nacizmu v máji 1945 sa neskončilo, ale pokračuje v rozličných formách.
DANIEL PASTIRČÁK: Ak by som mal medzi slovenskými básnikmi menovať tých, ktorých poézia ma najviac oslovila, menoval by som Ján Ondruša a Miroslava Válka.
ĽUBOMÍR DUNAJ: Za jednu z charakteristických čŕt vývoja na Slovensku po roku 1989 možno považovať paradox: časť populácie prestáva byť schopná identifikovať sa.
LADISLAV ŠIMON: Európsky intelektuál, ktorý rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil naše myslenie a pohľad na svet - Hermann Hesse - sa narodil pred 140 rokmi.
PETER BIRČÁK: Humor sa príliš často zľahčuje a odstrkuje na okraj tzv. vážnych umení a náuk a spomína sa ako niečo prídavné, ako prísada – soľ, korenie života.
JOZEF LYSÝ: Pri tvorbe identity sa treba inšpirovať príbehom, zakladateľským aktom, mýtom, eposom. Je to čas imaginácie.
DANIEL ŠMIHULA: Neuvažujeme o tom, ako Slováci a ďalšie národnosti, obývajúce teritórium našej súčasnej krajiny, vplývali na politiku Uhorska i celej monarchie.
JURAJ MOJŽIŠ: Tomáš Janovic oslávi svoje prvé osemdesiate narodeniny 22. mája 2017. Poznáme nadnárodné záujmy aj firmy, prečo by sme si netrúfli skúsiť aj nadnarodeninovú gratuláciu?
IVAN KAMENEC: Proces tzv. normalizácie a úloha, ktorú v ňom zohral Gustáv Husák, navždy zostane najdôležitejším kritériom posudzovania jeho celoživotnej politickej činnosti.
ĽUBOMÍR FELDEK: Jevtušenko nezaprel svoj zmysel pre ženský pôvab ani v roku 2005 v Bratislave.
MIROSLAV TÍŽIK: Profesionalita sa nedá oceňovať ani len na základe formálnych znakov, ako sú akademické hodnosti.
PAVEL MATEJOVIČ: Pred 60 rokmi zverejnil časopis Kultúrny život anketu pod názvom Vo vážnej chvíli.
KAROL MORAVČÍK: K najväčším dejinným prekvapeniam patrí, že Ježišova alternatíva sa z periférie Veľkého piatku vrátila na Veľkú noc do centra spoločnosti.
ROBERT ŽANONY: „Post-faktická“ doba je falošný únik súčasného spoločenského systému pred priznaním si nepríjemnej pravdy, vlastných zlyhaní.
LADISLAV ŠIMON: Ak má byť náprava v školstve úspešná, musí byť komplexná, lebo "ak nebudeme súčasne napravovať všetko, čo vzájomne súvisí, nikdy sa nedostaneme dopredu".
SILVIA RUPPELDTOVÁ: Pripomínali sme si okrúhle výročie prvých židovských transportov zo Slovenska. Presne pred 75 rokmi bol z Popradu vypravený prvý vlak.
RADOVAN GEIST: Summit v Ríme je politicky dôležitý. V čase brexitu, nevyriešených kríz má byť príležitosťou ukázať, že zvyšok EÚ stále viac spája než rozdeľuje.
JURAJ MOJŽIŠ: Pred stotridsiatimi rokmi 23. marca 1887 sa narodil v hronovskom mlyne maliar, spisovateľ, literárny a výtvarný kritik Josef Čapek.
SILVIA RUPPELDTOVÁ: S dátumom vzniku vojnového Slovenského štátu, narastá aj spoločenské napätie, ktoré sa v posledných rokoch dá čoraz jednoduchšie krájať.
PETER BILÝ: Pred deväťdesiatimi rokmi sa v Kolumbii narodil jeden z najstrhujúcejších magických realistov, Gabriel García Márquez.
PETER DAROVEC: Pred 80 rokmi v Československu vyvolala obrovský ohlas hra Karla Čapka Biela nemoc. Varoval ňou pred nastupujúcim fašizmom.
RADOVAN GEIST: Veľký Erazmus hádam prepáči toto nehanebné zneužitie jeho diela. Možno to prepáči o to skôr, že mal len nedávno 550. narodeniny.
VÁCLAV ŽÁK: K základnej viere emigrantov, ktorí začali osídľovať územie dnešných Spojených štátov už začiatkom 17. storočia, patrila viera, že sú predvojom dejín.