Francúzska vláda chce od septembra 2018 paušálne zakázať mobily v školách pre deti do 15 rokov. Je to rozumný krok?
Matej Štepita: Pokladám to za veľmi rozumné a zodpovedné voči deťom z viacerých dôvodov. V prvom rade je dnes pri liberálnejšej výchove pre učiteľa veľmi ťažké udržať si disciplínu v triede. Zákaz mobilov mu s tým môže výrazne pomôcť, z čoho budú profitovať aj deti – pri lepšej disciplíne sa naučia viac. Súčasne to deti vráti viac do prítomnosti a skutočného sveta vzťahov, reálnej komunikácie tvárou v tvár. Budú mať o podnet menej, ktorý ich odvádza od učenia a cez prestávky od skutočných rozhovorov či hier. A napokon sa tým napomôže zdravému osamostatňovaniu sa detí od rodičov, ktorí dnes mobil používajú často ako predĺženú pupočnú šnúru.
Eliška Kostelníková: Je to rozumné. Mobily oberajú deti o detstvo. Deti v družine dnes vidíte každé v inom kúte šťukať do telefónu, namiesto toho, aby sa spolu hrali.
Deti sa kvôli hraniu s mobilmi málo hýbu, majú nadváhu a nevedia komunikovať s okolím a rovesníkmi. Vidíte ešte nejaké ďalšie nevýhody?
Kostelníková: Myslím si, že vymenované dôvody úplne stačia. Napadá mi ešte jeden, mobily sú ďalšia z vecí, ktorú si dnes deti môžu porovnávať – je veľa detí, ktoré žiadajú od rodičov drahé nové mobily, lebo sa im spolužiaci z ich staršieho zdedeného mobilu smejú.
Štepita: Veľa času stráveného pri elektronike môže byť jedným z faktorov vzniku či zhoršenia diagnóz ADHD a ADD, teda hyperaktivity a porúch pozornosti. Predlžovanie závislosti dieťaťa od rodičov som už spomenul. Nepríjemné je tiež to, že elektronická komunikácia nikdy nie je taká živá ako skutočná, dlhodobo deti aj dospelých vyčerpáva. Mnohé dnešné deti, ktoré sedia pri obrazovkách či mobiloch, sú doslova bledé a neduživé. Chýba im pohyb, ale aj živý medziľudský kontakt, ktorý životné sily dodáva. Napokon dnešné deti aj kvôli mobilom vôbec nedokážu chvíľu len tak čakať a pritom sa ničím nezabávať. Vyzerá to neškodne, ale schopnosť byť sám so sebou je veľmi podstatná pre zdravý duševný život.
Na čo sú deťom v škole mobily? Vraj sa deti sťažujú rodičom na ťažké príklady, ale na druhej strane si môžu dohodnúť s rodičmi aj to, ako prídu domov…
Kostelníková: Pre rodiča je praktické, keď má dieťa v škole mobil, vie sa s ním dohodnúť, keď sa nejako zmenia okolnosti, na ktorých sa ráno dohodli. Používať mobil ako kalkulačku, myslím, učitelia často nedovoľujú.
Štepita: Je dobré, keď sa dieťa postupne učí samostatnosti, vie plánovať a rozhodovať sa. Keď má mobil, často používa rodiča ako priateľa na telefóne, ktorý rozhodnutia, plány aj situácie rieši zaňho. Život bez mobilov by si vyžadoval viac plánovania a rytmu v živote rodín, čo je pozitívny prvok. Ľudia dnes aj kvôli mobilom spohodlneli a príliš neplánujú dopredu, nedodržiavajú termíny a dohody – cez mobil môžeme všetko kedykoľvek zrušiť a posunúť. Dnes vyzerá život mnohých rodín ako krízový manažment.
Je mobil vzdelávacia pomôcka? Možno ho zapojiť do výučby? Dá sa použiť pri príprave referátu alebo vyhľadaní informácií k učivu?
Kostelníková: Určite áno, ale na to sa dá použiť aj počítač. Deti sa dnes zase potrebujú vrátiť k encyklopédiám ako zdroju informácií, nie mať stále poruke Google, ktorý odpovie na všetky otázky síce bleskovo, ale nie vždy správne.
Štepita: Najmä pokročilejšie mobily určite áno. Rozhodne však nie sú nenahraditeľné. Namiesto nich môžu žiaci pokojne používať školské počítače, keď to bude potrebné, a nič zásadné im neujde. Podstatný je tu aj moment vlastníctva. Počítač je majetok školy, a teda učiteľ môže povedať, kedy a ako s ním bude dieťa zaobchádzať. Mobil je majetok dieťaťa, takže ho učiteľ ťažšie môže usmerňovať, čo zhoršuje atmosféru v triede.
Zákaz mobilov má pomôcť aj v boji proti kyberšikane. Ako?
Štepita: V tomto smere si viem predstaviť viacero prínosov. Jednak nebude možné počas hodín a najmä prestávok nakrúcať videá, ktoré môžu deťom ublížiť. Po druhé, mobily slúžia dnes často ako prejav určitého statusu. Deti bohatších rodičov, ak im to dovolia, majú stále ten najnovší model, a to prináša napätie a nerovnosti. Toto by tiež zákazom odpadlo. Porovnávanie a súťaž medzi deťmi nevymizne, ale žiaci sa môžu vrátiť k zdravému športu, viac komunikovať, venovať sa vzťahom a podobne. Vylúčením mobilov zo škôl sa tiež skráti čas, kedy deti budú spolu sledovať rôzne videá. Tým odpadne aj časť motivácie pre kyberšikanu, pretože najviac k nej deti hecuje možnosť spolu sa zabaviť na účet iného.
Kostelníková: Deti si na sociálnych sieťach povedia oveľa viac škaredých vecí ako priamo do očí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Môžu sa deti stať od mobilu závislými? Ktorá veková kategória je tým ohrozená?
Štepita: Rozhodne áno, s pár deťmi závislými od počítača som aj sám pracoval a je to dosť háklivá situácia. Už od 10 – 12 rokov sa dá hovoriť o závislosti, možno aj skôr. Najlepšou prevenciou závislosti je udržiavať dobré medziľudské vzťahy, nebáť sa byť k deťom aj prísny, keď to treba, podporovať ich nezávislosť, samostatnosť a schopnosť zvládať prekážky v rôznych oblastiach. Veľmi podstatné je aj starať sa o partnerské vzťahy rodičov. Závislosť totiž vzniká veľmi často vtedy, keď sa rodičom partnerský vzťah rozpadne a jeden z páru, častejšie matka, ostane citovo závislý od svojich detí.
Kostelníková: Závislosťou sú ohrozené všetky vekové kategórie, stačí sa okolo seba pozrieť, keď sedíte v električke, do mobilov šťukajú malé deti, tínedžeri, dospelí aj dôchodcovia.
Viete odhadnúť, koľko slovenských detí má v škole mobil? Je to už väčšina?
Kostelníková: V Bratislave v prvej triede asi väčšina detí nemá mobil, vo štvrtej ho len výnimočne niekto nemá.
Nemôže byť problematické aj to, že rodičia by po zákaze mobilov nevedeli kontaktovať svoje deti?
Štepita: Tým budú určite mnohí argumentovať. Ale predsa pred 30 rokmi mobily neboli a skontaktovať sa všetci vedeli. Každý rodič má k dispozícii kontakt na učiteľov v škole, ak naozaj súrne niečo potrebuje. Ak nie, pokladám za lepšie, keď budú mať deti trošku pokoja najmä od rodičov, ktorí majú veľa strachu a potrebujú svoje deti stále kontrolovať. Určite to bude pre rodičov výzva, ale myslím, že veľmi zdravá. Deti si podľa mňa zvyknú ľahko, sú prispôsobivejšie a nezaťažené toľkými strachmi ako dospelí. Samozrejme sa môže niekedy vyskytnúť aj situácia, keď by mobil v škole mohol byť aj výhodou. Ale tu podľa mňa výhody výrazne dominujú.
Kostelníková: Museli by sme si na to zase zvyknúť, ale žili sme aj bez toho. Myslím, že benefity by prevážili nepríjemnosti.
Adriana Hlavinková, učiteľka: Dobrý sluha, zlý pán
Počas vyučovania majú žiaci mobily pri sebe, je to ich majetok, ale vnútorný poriadok školy hovorí, že je zakázané "používať počas vyučovania mobilný telefón a iné technické zariadenia, ktoré narušujú vyučovanie a ohrozujú súkromie spolužiačok, spolužiakov, učiteliek, učiteľov, vychovávateliek a vychovávateľov”. Toto obmedzenie je prijaté hlavne z dôvodu prevencie možnej kyberšikany a rastúcej závislosti žiakov od mobilu.
Mobily sú počas vyučovania zapnuté na tichý režim. Rodičia sú s touto skutočnosťou oboznámení na prvom rodičovskom stretnutí a nemajú s tým žiadny problém. Ak sa rodič potrebuje dieťaťu dovolať, využíva prestávky alebo telefonuje na sekretariát školy. A či sa niekedy smartfóny pri vyučovaní používajú ako pomôcky? Na niektorých hodinách so súhlasom učiteľa je to možné, ale zvyčajne majú žiaci v učebniach pri výučbe cudzieho jazyka individuálny prístup k počítaču. Na iných predmetoch je to výnimočne podľa potreby vysvetľovania učiva.
Postup vo Francúzsku je podnetom na zamyslenie, či je trend obmedzenia mobilov správny. Samozrejme, škola musí kontrolovať používanie mobilov – tak, ako by doma rodič mal kontrolovať čas na mobile, počítači či pri sledovaní televízie. Nie je to iba rastúca možnosť kyberšikany, ale hlavne závislosť detí (aj dospelých) od používania mobilov, či už ide o četovanie, hranie hier či surfovanie po internete. Mobil je dnes dobrý sluha, ale zlý pán.
O negatívach sústavného používania mobilného telefónu a jeho vplyvu na generáciu dnešných detí sú publikované mnohé články a štúdie. Četovanie či hranie hier sú novodobým neduhom, ktorý určite neprospieva ani rodičom, ani deťom. Aj vďaka mobilom nám rastie nová generácia detí, ktorá síce dokáže na mobile neuveriteľné veci, ale nie je pripravená na reálny život, je nesamostatná a hľadá cestu menšieho odporu, často vo virtuálnom svete. Práve svet mobilov a internetu je mocným lákadlom, ktoré zvádza deti mimo cesty poznávania k ľahšej a jednoduchšej zábave.
Iste, mobil má aj svoje výhody a uľahčuje život, ale väčšina detí ešte nevie kontrolovať svoj čas ani dôležitosť a dĺžku svojich aktivít na mobile. Ako to vyzerá s telefonovaním u nás cez prestávky? Závisí od veku žiaka a celkového nastavenia triedy. Menšie deti na 1. stupni nemajú vôbec povolené mobily. Na 2. stupni sú aj triedy, ktoré sú celé evidentne závislé od mobilu, ale sú aj výnimky – je to individuálne.
Na deťoch veľmi vidieť vplyv rodiny a domáceho zázemia. Sila kolektívu je síce veľká, ale zdravé základy z rodiny sú kľúčové. Na 3. stupni je to individuálne – tu už študenti ocenia priamy kontakt s inou osobou a mobil používajú po škole či cez prestávky hlavne na zistenie úloh, kontakt s kamarátmi, ale aj oznamovanie písomiek či projektov od učiteľov formou sociálnych sietí či spoločných e-mailov triedy. Rovnako je práve mobil výbornou pomôckou na získanie úloh a poznámok z hodiny počas choroby či inej absencie žiaka – paradoxne, na toto je mobil využívaný v mnohých rodinách najmenej. Cez mobil sa žiak rýchlo dozvie termín testu, známku či iné veci súvisiace so školou. Závisí len od žiaka a jeho rodiča, ako majú nastavený svoj vzťah k mobilu – či je pánom, či sluhom.
Juraj Komora, učiteľ: Mobil je nepriateľ číslo jeden
Mobil je zázračné zariadenie, ktoré pomáha pri komunikácii, ale žiaľ, je to aj vynikajúca hračka, ktorá vás môže zamestnávať celé hodiny. Stávate sa jej služobníkom. V súčasnosti, keď sa pozriete okolo seba, všetci držia mobil a buď doň ťukajú správu sms, alebo sa hrajú nejakú hru, alebo si pozerajú internetové stránky.
Čo znamená mobil pre žiaka? Perfektnú možnosť rozptýlenia. Môže na vyučovacej hodine, hlavne v laviciach vzadu, ktoré sú akože menej na očiach, komunikovať s niekým mimo školy, môže robiť všetko, čo mu mobil umožní. Teda jednoznačne mobil tým, že umožňuje zázračné veci, sa stáva pre učiteľa na hodine nepriateľom číslo jeden. Zákaz používania mobilov v škole je nemožné uplatniť, ale na hodine mobil nemá čo hľadať. Je vecou vyučujúceho, ako si to zabezpečí. Keď neboli mobily, žiaci boli menej rozptyľovaní, ale záleží vždy na učiteľovi, aby žiaka zaujal, aby ho zamestnal, ale žiaci sú vynaliezaví a každý technický pokrok tých menej zaujatých vždy bude lákať, ako ho využiť.