Po úspechu minuloročnej interaktívnej výstavy s názvom Prečo svet je, ako je? otvorili zámky Schloss Hof a Niederweiden jej pokračovanie. Výstava Hra s jedlom mapuje cestu jedla od producentov ku konzumentom. Predstavuje komplikovaný trh s jedlom, zaoberá sa tiež kultúrou jedla, tradíciami a zvyklosťami gastronómie a stolovania. Zatiaľ čo zámok Schloss Hof sa sústredil na logistiku a obchod, zámok Niederweiden s expozíciou Od maloobchodných potravín až po supermarket pozýva návštevníkov na cestu do minulosti, súčasnosti a budúcnosti obchodovania s potravinami. Aj návšteva zámku Schloss Hof dostáva toto leto fajnovejšiu príchuť. Po pätnástich rokoch detailnej rekonštrukcie podľa historického vzoru je baroková záhrada dokončená. Ak sa dostatočne nasýtite informáciami o jedle, pri romantickej prechádzke môžete obdivovať výnimočnú siedmu terasu.
Diablovo pípanie
Každý deň to na celom svete zapípa asi päťmiliárdkrát. Toľko čiarových kódov sa načíta denne. Do sveta čiernych čiar pozýva prvá časť expozície na zámku Niederweiden. S rôzne širokými čiernymi čiarami sa stretávame každý deň – takmer na každom výrobku. Nám zákazníkom skracujú čakanie pri pokladnici, pretože pokladníci nemusia čísla výrobkov zadávať manuálne. Úžitok prinášajú aj samotným supermarketom, pretože sú nástrojom rýchlejšej evidencie a spracovania nespočetného množstva potravín.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Patent na čiarový kód získali Norman Joseph Woodland a Bernard Silver v roku 1952. Prvým produktom, ktorý sa predal s čiarovým kódom, boli v roku 1974 žuvačky. Dnes sú skenery vybavené zložitými optickými snímacími systémami, aby dokázali rozoznať a načítať aj pokrčené, stojace, ležiace či dokonca prerušené čiary. V rámci udržateľnosti sa do popredia dostáva natural branding – potrebné informácie o produktoch, čiarový kód alebo logo sa vypaľujú laserom priamo do šupky. Šetria sa tak obaly a životné prostredie.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Čiarové kódy nezastavili ani vyznávačov konšpiračných teórií. Vytlačené čierne čiary podľa nich viažu negatívnu energiu. Niektorí producenti potravín preto kódy "odrušili” priečnou čiarou cez vrchnú časť kódu. Chcete to mať vo vlastných rukách? Na internete dostať špeciálne fixky, ktorými môžete sami čiarové kódy odrušiť. Samozrejme, negatívne žiarenie ani pôsobenie akéhokoľvek odrušenia sa vedecky nedá dokázať. Čiarové kódy nie sú nič viac ako čierny atrament vytlačený na papier alebo plast.
Potravinový kvíz
Veľké panely s čiarovými kódmi strieda zrkadlová sieň so stĺpmi. Ak máte radi kvízy, ste na správnom mieste. Na každom stĺpe je otázka: V ktorej krajine znamená podávanie ovocia, že je čas na odchod? Čo sa začiatkom roka 2019 vydražilo na japonskom rybom trhu za 2,7 milióna eur? Alebo: Ako sa označuje zóna pri pokladnici supermarketu, v ktorej sa často ponúkajú sladkosti? Stačí stlačiť tlačidlo so správnou odpoveďou a odmenou je rozsvietené zelené svetlo.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Už ste sa niekedy zamysleli, prečo kupujete stále ten istý prášok na pranie alebo rovnakú značku jogurtu? Rozhoduje cena, kvalita alebo jeho obal? Prvým rozhodovacím kritériom pre opakovanú kúpu produktu je podľa tvorcov výstavy obal. Kým na začiatku obal plnil najmä praktickú funkciu – zabalené potraviny boli trvanlivejšie a dali sa ľahšie prepravovať – dnes je obal často dôležitejší než obsah. Čím je pestrejší a nápaditejší, tým lepšie. Z obalu sa stal komunikačný prostriedok.
Jeden z najstarších obalov – konzerva z plechu alebo hliníka bola vynájdená na objednávku Napoleona Bonaparta v roku 1810. Po tom, čo Nicolas Appert objavil princíp konzervovania. Konzerva slúži na vzduchotesné uchovávanie potravín a na ochranu pred mikroorganizmami. Typické ryhy na boku plechovky jej dodávajú dodatočnú stabilitu.
Aj preprava vo veľkom má svojho vynálezcu. Je ním Američan Malcom McLean, autor kontajnerov, štandardizovaných debien, ktoré možno ukladať na seba. Vynálezca spôsobil revolúciu vo svetovom obchode. V roku 1955 kúpil lodiarsku spoločnosť a bývalé tankery amerického námorníctva prestaval na kontajnerové lode. V roku 1956 opustila prvá kontajnerová loď, Ideal X, prístav Newark smerom od Texasu.
Mámenie supermarketov
Hudba, ktorej rytmus napodobňuje tlkot srdca, vôňa čerstvo upečeného chleba, príjemná teplota a dokonale premyslené usporiadanie produktov. Emócie zohrávajú pri nákupe dôležitú rolu. Pri nakupovaní máme byť uvoľnení, bezstarostní a najmä – nesústredení. Len tak sa obchodníkom podarí omámiť naše zmysly a v košíku nám vďaka dômyselným psychologickým nástrahám skončí aj tovar, o ktorý sme pôvodne záujem nemali. Trochu štatistiky – približne 70 percent rozhodnutí o kúpe padne až priamo v supermarkete, nie pri písaní nákupného zoznamu.
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Nie je náhoda, že do supermarketov vchádzame väčšinou cez oddelenie ovocia a zeleniny. Dôkladne premyslená je aj dlhá cesta, ktorá vedie cez predajňu k mlieku alebo k toaletnému papieru. Výšku obratu ovplyvňujú mnohé drobnosti. Preto sa supermarket delí na rôzne zóny, z ktorých každá má svoje úlohy a účinky na zákazníka. Pre nič netušiacich nakupujúcich je "najnebezpečnejšia” zóna s tovarom na dosah. Nachádza sa vo výške 60 až 140 cm a po zóne vo výške očí umožňuje najväčší objem predaja. Vedeli ste, že výrobky v pravej časti regálov kupujeme spravidla častejšie? K vysokým obratom pomáhajú aj zastávky. Široké chodby supermarketov teda prerušujú stopéry – stojany s akciami či boxy, v ktorých sa zákazníci môžu prehrabávať. Spomaľujú našu cestu supermarketom a fungujú ako nosič špeciálnych ponúk a zliav.
Košík je plný (aj zbytočností) a my sa blížime k pokladnici. Ako inak, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote k tej pokladnici, kde to trvá najdlhšie. Aj to majú obchodníci podchytené. Kým zákazníci stoja v rade pri pokladnici, pred sebou vidia regály so sladkosťami a inými pokušeniami, ktorým sa ťažko odoláva.
V ére digitalizácie zohrávajú smartfóny a aplikácie dôležitú úlohu. A menia aj svet nakupovania. Tovar si vyberiete v online obchode alebo si naskenujete čiarový kód. Stačí jedno kliknutie a nákup vám príde až domov. Viete, ako bude vyzerať supermarket budúcnosti? Už taký existuje v Miláne. Na prvý pohľad sa nelíši od bežného supermarketu s regálmi plnými tovaru. Zákazníci si pri vchode naskenujú osobný kód na mobilnom telefóne a turniket sa otvorí. Od tej chvíle ich sledujú stropné kamery a senzory, ktoré registrujú každý pohyb ruky. Ak zákazník vezme tovar do ruky, na veľkej obrazovke, ktorá visí nad pultom s tovarom, sa zobrazia podrobné informácie o výrobku. Na monitore sa zobrazujú aj cenové ponuky, tipy na varenie alebo informácie zo sociálnych sietí. Keď si zákazník dá do košíka všetko, čo potrebuje, nestráca čas platením pri pokladnici, jednoducho odíde z obchodu bez platenia. Nákup sa mu stiahne priamo z kreditnej karty. A veľký brat nespí…
Nástrahy supermarketu
- Zrkadlo na stene vyvoláva pocit prebytku, veľkého výberu.
- Hudba v obchode by mala mať frekvenciu 72 bpm (údery za minútu), čo približne zodpovedá tlkotu srdca.
- Žltá a červená sa presadili ako farby zliav. Cenovky alebo akčné štítky sú preto najčastejšie v týchto farbách.
- Veľké nákupné vozíky priam vyzývajú, aby sme do nich naložili viac.
Olivový olej
Najviac falšovanou potravinou na svete je olivový olej. Menej kvalitné oleje sa často farbia na zeleno špenátovými listami, aby sa potom mohli predávať ako extra panenský olivový olej. Pri niektorých produktoch sa umelo zvyšuje sladkosť (med, javorový sirup), koncentrované produkty sa riedia (šťavy a koreniny, najmä šafran).
Paličky
Prekríženie a oblizovanie paličiek, tiež ukazovanie na niekoho sa považuje v Ázii za neslušné.
Lyžica
Je najstarší nástroj na jedenie. Jej forma je inšpirovaná dlaňou. Slovo lyžica je praslovanského pôvodu a je rozšírená vo všetkých slovanských jazykoch. Až do 19. storočia boli drevené lyžice väčšinou jediným nástrojom na jedenie. Boli osobným predmetom, svojej lyžice sa človek vzdal až po smrti. V nemčine sa doteraz zachoval výraz odložiť lyžicu vo význame zomrieť.