Je tu storočnica Trianonskej mierovej zmluvy a médiá u našich južných susedov sú plné úvah o historickej skrivodlivosti a o maďarskej traume.
Vodcu Pražskej jari Alexandra Dubčeka odsúvali normalizátori z politického a verejného života postupne počas 14-tich mesiacov. Išlo o zámer a premyslený plán.
Pred 50-timi rokmi sa uskutočnili v Československu veľké politické čistky. Znamenali nielen stratu funkcie, ale často aj diskrimináciu rodinných príslušníkov.
Znie to priam neuveriteľne, ale šéfom misie UNRRA v Československu bol skutočne sovietsky občan ruskej národnosti Piotr Ivanovič Alexejev.
Čo všetko si žiada obnova ekonomiky a spoločenského života po vojne alebo po veľkej kríze? Okrem odvážnej a jednotnej vlády aj budovateľské nadšenie ľudí.
Súčasná pandémia nevídaným spôsobom zvýšila záujem firiem o prácu na diaľku, spravidla z domu. Milióny ľudí v USA prešli na office home či teleworking.
Tyranský otec ho mimoriadne fyzicky trestal. Z toho však zase vyplývala Hitlerova túžba po moci. Chcel ovládať druhých, povedal pre Pravdu americký psychológ Stephen Diamond.
Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch, ktorá sa rozšírila z USA, zmenila dejiny. Prispela k tomu, že Adolf Hitler uchopil v Nemecku moc. Výsledkom bola druhá svetová vojna.
Siedmeho júna uplynie tridsať rokov od prvých slobodných volieb v Československu. Čo im všetko predchádzalo?
Žiadame zákaz nedeľnej práce!, znelo ulicami veľkých európskych miest pred 130 rokmi. Prvomájová tradícia vznikla vlastne z tejto požiadavky.
Ani pri jednej epidémii v dejinách nechýbali konšpirátori. Súčasná pandémia má už od nich aspoň dva hity. Pri bližšom skúmaní zistíme, že nejde o nič nové.
Kto vie, kto bol Ján Adam Rayman? Málokto, napriek tomu, že tento prešovský lekár a farmaceut pred 300 rokmi výrazne prispel k vzniku imunológie.
Sme vo vojne, opakujú teraz politici na ospravedlnenie mimoriadnych opatrení. Súčasná situácia skutočne niečím pripomína vojnové alebo povojnové časy...
Veľké vášne vyvolal pred vyše 30 rokmi nielen navrhovaný názov česko-slovenského štátu. Jablkom sváru sa stála aj nová podoba štátneho znaku.
Vieme presne, kedy zomrel Jozef Gabčík, ktorý sa podieľal na atenáte na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Vieme však presne, kedy sa narodil?
Táto epizóda vošla do análov ako tzv. pomlčková vojna. V skutočnosti sa v nej bojovalo o spojovník, nie o pomlčku. Pomlčka rozdeľuje, kým spojovník spája.
Uznávam, že hlavné mesto má prednosť, ale ani na Liptovský Mikuláš a ťažké boje oň by sa 4. apríla nemalo zabúdať, pripomína vojenský historik Oldřich Vaněk.
Bol veľkonočný týždeň a ľudí na juhozápade Slovenska ovládol strach. Pred 75 rokmi sa priblížil front už k Bratislave.
"Mama spomínala ako ona, o rok mladší brat, o dva roky mladšia sestra i najmladší braček ležali v posteli so španielskou chrípkou."
"Cirkev sa nebojí histórie. Naopak, miluje ju." Aj týmito slovami pápež František zdôvodnil, prečo sprístupnil archívy z obdobia, keď bol hlavou katolíckej cirkvi Pius XII.
Druhého marca Vatikán otvoril archívy týkajúce sa pontifikátu pápeža Pia XII. (1939 -1958). Čo to znamená pre Slovensko porozprával historik Ivan Kamenec (81).
Správy o koronavíruse v nás prebúdzajú pocit stáleho ohrozenia, strach. Odborníci nazývajú tento pocit „morovou mentalitou". Zrodil sa totiž už v stredoveku.
Kedy Slovensko prvýkrát zažilo skutočné voľby? Hovorieva sa, že v máji 1990, parlamentná demokracia má však na našom území oveľa dlhšiu históriu.
Volebná korupcia. Toto slovné spojenie sa u nás začalo pred pár týždňami skloňovať div nie ako nová hrozba, priam ako koronavírus.
Svoje rodisko opustil. Padol už za novú vlasť, ale túžil navštíviť tú starú. Príbeh Michaela Stranka stále na Slovensku nie je príliš známy.