Slovenské denníky vyšli 3. januára na titulných stránkach s podrobným spravodajstvom z osláv vzniku Slovenskej socialistickej republiky (SSR).
Pred polstoročím, v decembri 1968 československý štát plne rehabilitoval generála Heliodora Píku.
Zločinom hlupákov nazval plagiát jeden múdry Američan. Titulománia a plagiátorstvo korumpujú, rozhlodávajú systém univerzitného vzdelávania.
K spoločnému štátu Čechov a Slovákov nestačilo sa prihlásiť. Slovensko bolo treba pre ČSR najprv vybojovať, doslova dobiť. A potom spoločne znovu poslovenčiť.
Vojna bola prehratá, krajina zruinovaná. Ríša prestala existovať a v mestách i na vidieku dochádzalo k nepokojom.
Európska civilizácia prežila už niekoľko pokusov o samovraždu. Jeden z najvážnejších predstavovala prvá svetová vojna, ukončená pred 100 rokmi.
Od dobrého suseda ploty robiť netreba. Česko-Slovensko, ktorého storočnicu sme si nedávno pripomenuli, veľmi skoro doplatilo aj na zlé vzťahy so susedmi.
Pred 80 rokmi sa Britom a Francúzom mohlo zdať, že v Mníchove definitívne ukojili Hitlerovu pažravosť a bude mier.
Mníchovská konferencia sa začala pred 80 rokmi, vo štvrtok 29. septembra 1938 o pol jednej popoludní v mníchovskom tzv. Vodcovom dome (Führerbau).
Bol piatok 23. septembra 1938, krátko po desiatej hodine večer. Rozhlas prerušil vysielanie.
Slovensku chýbajú ľudia. Tisícky pracovníkov rozmanitých profesií.
Sedemnásť novelizácií za 25 rokov - nie sú to pričasté zmeny v základnom zákone štátu? Nie je ich priveľa?
Tento akt protirečí nielen všetkým zásadám vzťahov medzi socialistickými štátmi, ale aj základným normám medzinárodného práva. Kľúčová veta vyhlásenia, ktorým vedenie ČSSR odsúdilo prekročenie jeho hraníc.
Schôdzka Alexandra Dubčeka s Leonidom Brežnevom v Čiernej nad Tisou mala dramatický priebeh. Skončila sa 1. augusta 1968 jednou písomnou a niekoľkými tajnými ústnymi dohodami.
Takú slávu už Čierna nad Tisou nezažije, hovorí 83-ročný Emil Šimo. Pred polstoročím bol svedkom rokovaní najvyšších predstaviteľov Československa a Sovietskeho zväzu.
Prvé správy neuvádzali zmasakrovanie celej cárskej rodiny, ktorá sa vtedy nachádzala s bývalým ruským panovníkom vo vyhnanstve na Urale.
Ak sa povie Pražská jar, čo starší si hneď spomenú na Dubčekove rožky a na prvé voľné soboty. Ale tých niekoľko mesiacov slobody v roku 1968 prinieslo oveľa viac.
Zďaleka nie každý na Slovensku slávi 5. júla dvoch vierozvestcov, sú ľudia, ktorí si výročie ich príchodu do našich končín dokonca pripomínajú ako začiatok zlých čias.
Pražská jar prechádzala do horúceho leta a české médiá vyčítali Slovákom, že namiesto demokratizácie politických pomerov neprestajne nastoľujú požiadavku federalizácie.
Podľa starších encyklopédií a historických príručiek prvá bunka HG vznikla v júni 1938 v Bratislave, ďalšie dve v júli, a to v Trnave a v Nitre.
Cvičenie Šumava sa konalo v júni 1968. Kto vtedy z nezasvätených mohol tušiť, že je generálkou na obsadenie Československa spojeneckými armádami?
Štyridsaťštyri Slovákov odsúdených na smrť v jednom jedinom procese a ešte v ten istý deň aj popravených. Stalo sa to pred 100 rokmi v srbskom meste Kragujevac.
Ľudstvo ešte nikdy nebolo tak blízko celoplanetárnej apokalypse. Tvrdia to jadroví vedci aj niektorí politici.
Slovensko bude mať vlastnú administratívu, snem a súdy. To sú kľúčové slová dohody, ktorá prispela k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, zároveň však bola jablkom sváru.
Pred 40 rokmi traja muži uniesli autobus s 39 študentmi, aby sa dostali na Západ.