Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Každé ráno vstať, urobiť si osobnú hygienu, zabaliť desiatu, nasadnúť do auta alebo autobusu a odviezť sa do práce. Po jej skončení prísť domov a venovať sa domácim prácam, záľubám a svojej zatiaľ ešte priateľke. Takáto je predstava ideálneho dňa z pohľadu Ivana Bolibrucha zo Sklabinej v okrese Veľký Krtíš. V súčasnosti je to však iba jeho zbožné želanie. Ivan je od novembra minulého roka bez práce a márne si hľadá zamestnanie.
Stále slobodný mladý muž nepatrí do kategórie dlhodobo nezamestnaných ani k ľuďom, ktorým sa robiť nechce. Po skončení strednej odbornej školy elektrotechnickej s maturitou vystriedal niekoľko povolaní, no nemal šťastie na dlhší pracovný pomer. V regióne s vysokou nezamestnanosťou je prijímanie a potom prepúšťanie zamestnancov bežnou praxou. Za robotou cestoval aj do Česka a skúsil aj prácu na stavbách v Nemecku. Teraz si hľadá zamestnanie doma. V Sklabinej má rodinné zázemie a v neďalekom Veľkom Krtíši priateľku, s ktorou sa pravidelne stretáva. Nechce už zažívať pocit odlúčenosti.
Ivan Bolibruch býva v dedinskej bytovke. V byte s tromi izbami s ním žijú jeho rodičia a starší brat so sestrou. Ďalšia staršia sestra Jana je vydatá a s rodinou žije v okresnom meste. Rodičia sú už na dôchodku a súrodenci pracujú. Ivan nespĺňa podmienky na podporu v nezamestnanosti a od štátu nedostáva peniaze. Prežíva vďaka najbližším, ktorí ťahajú chod domácnosti. Ivan sa na jej financovaní spolupodieľa len z úspor, ktoré mu ešte zostali z čias, keď pracoval.
Dni sa mu podobajú ako vajce vajcu. Hovorí, že takýto život je až príliš nudný a nevyhovuje mu. Nie je „flákač“ ani krčmový typ a deň preto trávi väčšinou doma pred televízorom alebo počítačom. Sleduje inzeráty s pracovnými ponukami a píše žiadosti o prácu. Keď ho osloví nejaký kamarát s prosbou o pomoc pri robote, neváha a ide. Je streda a pre Ivana sa začína ďalší z nudných dní.
7.25
V Ivanovej izbe zvoní budík. Po chvíli vstáva z postele. Kým prejde do kúpeľne, zapne televízor a na obrazovke si naťuká teletext. Odmalička sa zaujíma o šport, najmä o futbal, a preto je zvedavý na výsledky zápasov. Ivan bol športovcom telom aj dušou. Od detských čias dral kopačky v Sklabinej, kde hrával futbal až do svojich 27 rokov. Skončil kvôli poškodeným kolenám. Asi dva roky dozadu sa k futbalu vrátil, no už len ako funkcionár.
7.54
Po rannej hygiene sa oblečie a ide do kuchyne, kde mu mama Jana pripravila na raňajky praženicu. „Nie je to pravidlom, že raňajky mi pripravuje mama. Často si ich urobím sám,“ hovorí Ivan. V kuchyni veľa času nestrávi. Asi po desiatich minútach má po raňajkách a už si zalieva rannú kávu, s ktorou sa presúva do svojej izby s televízorom a počítačom. Je to vlastne obývacia izba, spí v nej na rozťahovacom gauči a trávi tam veľa času.
8.10
Prepína kanály a hľadá program, ktorý by ho zaujal. S prepínaním skončí, až keď sa prekliká k športovému kanálu, na ktorom opakujú tenisové zápasy z predošlého dňa. V tých dňoch vrcholil turnaj Roland Garros a on si ešte raz pozrel prehru svojho favorita Rogera Federera s Jo-Wilfriedom Tsongom.
9.30
Káva je dopitá, Federer vypadol a Ivan sa chystá do Veľkého Krtíša. Má naplánované stretnutie s priateľkou, ktorá pracuje ako predavačka v obchode a do zmeny nastupuje až na obed. Zo Sklabinej to má do okresného mesta asi osem kilometrov. O niekoľko minút je už v priateľkinom byte. Tu pomaly uchlipkáva z druhej kávy a zapíja ju minerálkou. Rozprávajú sa o všeličom. Po vyše hodine sa lúčia a dohovárajú sa, že sa stretnú večer. Pred jedenástou nasadá do auta a vracia sa domov.
11.05
V Sklabinej sa Ivan zastavuje pri miestnej pekárni a kupuje pečivo. Na rožky veľa peňazí nepotreboval. Zaplatil za ne 1,60 eura a autom sa presúva k bytovke, v ktorej žije. Brat Tóno mu hovorí, že medzitým bol v ich byte elektrikár. Už tretí deň majú nielen oni, ale aj ďalší obyvatelia bytovky problémy s elektrinou. Tú síce ľudia k dispozícii majú, no pri dotyku so zásuvkami ľudí „kopala“. Porucha je konečne odstránená a rodina Bolibruchovcov si vydýchla.
11.25
Dôvodom, prečo teraz Ivan zapína počítač, nie je chuť na zábavu. Ako takmer každý deň zadáva do vyhľadávača ponuku práce a listuje na stránkach. V regióne, kde žije, je roboty málo. Pred pár dňami písal žiadosť o prijatie do zamestnania do jednej z mála fungujúcich fabrík v okolí. Čaká na reakciu. Telefonát alebo odpoveď na žiadosť, no v poštovej schránke ju nenachádza. V počítači hľadá trpezlivo ďalej, no internet mu opäť nevyhadzuje žiadnu ponuku, ktorá by ho zaujala. Šťastie bude skúšať aj v ponukách úradu práce, ktorý navštevuje raz za mesiac. Najbližšia návšteva tejto inštitúcie ho čaká o niekoľko dní.
12.45
Z kuchyne sa ozýva Ivanova mama a volá ho na obed. Pri sporáku sa vrtela od predpoludnia a ukuchtila guľášovú polievku. Je ešte horúca, no Ivan má rád práve takú. Uchlipkáva z nej dobrých desať minút a po nej si dáva ešte kolienka s kuracím mäsom. Pani Jana Bolibruchová aj s manželom Antonom pracovali v miestnom poľnohospodárskom družstve až do dôchodku. Mama je výborná kuchárka a Ivan na jej kuchyňu nedá dopustiť. Mladík zatiaľ obeduje sám. Súrodenci sú v práci a otec sa ešte nevrátil z dvora, kde sa vybral nakŕmiť králiky, ktoré chovajú. „Väčšinou sa o ne stará oco,“ priznáva nezamestnaný mladík.
13.15
Ivan sa vracia do izby s televízorom. Opäť prepína kanály. Tentoraz zaprie svojho športového ducha a zapozerá sa do kriminálneho seriálu. „Okrem športu si rád pozriem aj filmy alebo nejaké dokumenty. Nudu zabíjam aspoň takto. Pri zapozeraní sa do deja aspoň na chvíľu zabudnem na svoje starosti. Tento štýl života by som však okamžite vymenil za pracovný zhon. Dúfam, že sa ho čoskoro dočkám,“ vyslovuje želanie.
15.30
Keby bol utorok alebo štvrtok, Ivan by išiel na neďaleké futbalové ihrisko. Pozrel by si tréning bývalých spoluhráčov. Keďže je bez tréningu, má iný program. Prichádza k autu, ktoré má zaparkované pred domom, a púšťa sa do jeho čistenia. Má v pláne len vysávanie a čistenie interiéru, čo mu zaberie asi hodinu času.
16.40
Ivan sa sprchuje a po osviežení si opäť sadá na gauč. Zápasy na tenisom turnaji Roland Garros už dávajú naživo. Zapozerá sa do jedného zo nich. Nedrukuje nikomu, no ocení každú peknú výmenu. Pri televízore strávi viac ako hodinu.
18.10
Mladík zo Sklabinej sa oblieka a chystá sa opäť na cestu do Veľkého Krtíša. Jeho priateľke sa čoskoro skončí pracovná zmena a večer sa chystá stráviť s ňou. Domov sa vráti až ráno. Zajtra ho bude čakať deň, ktorý sa bude veľmi podobať na dnešok.
22.50
Ivan s priateľkou zhasínajú svetlo v spálni veľkokrtíšskeho bytu. Ešte chvíľu „beží“ telka, no aj tú čoskoro vypnú.