„Chodieval som sem ešte počas vysokoškolských štúdií. Najčastejšie okolo Vianoc a Veľkej noci,“ spomína Gerard Egin (91), právnik, ktorý ako dôchodca už roky sprevádza záujemcov po spleti chodieb a miestností plných histórie, ale aj vedychtivých čitateľov. Jeho zoznámenie sa s knižnicou je dodnes spojené so spomienkou na ústretovosť knihovníčok, ktoré vtedy mladému študentovi práva ochotne poradili pramene potrebné na vypracovanie zadanej témy.
Historik David McCullough opísal New York Public Library ako jednu z piatich najvýznamnejších knižníc v Spojených štátoch. Tými ďalšími sú Knižnica Kongresu USA, Bostonská verejná knižnica, ako aj univerzitné knižnice na Harvarde a Yale.
Stačí prejsť popri levoch
Budova newyorskej verejnej knižnice je architektonicky veľmi pôsobivá. Za jej stenami sa skrývajú unikátne písomnosti, ale aj múzeum. Stačí pritom odtrhnúť oči od všade útočiacich pestrofarebných reklám a absolvovať iba niekoľko schodov. Samozrejme, musíte pritom prejsť okolo dvoch nikdy nespiacich levov, ktorí dostali meno Trpezlivosť a Vytrvalosť. Vzápätí sa po neodmysliteľnej bezpečnostnej prehliadke ocitnete v oáze ticha uprostred uponáhľaného Manhattanu.
„Máme tu veľmi veľa vzácnych exponátov, ale medzi najvzácnejšie patrí určite Gutenbergova Biblia z roku okolo 1450,“ nezabudne sa v mene knižnice pochváliť Egin, rodený Newyorčan. "Pribalí“ k tomu aj informáciu o origináli medvedíka Pu, postavy z rovnomennej knižky pre deti od A. A. Milneho a zároveň aj kreslených filmov z dielne Walta Disneyho.
„Newyorská knižnica má aj jednu z najväčších zbierok fotografií rodiny Romanovovcov. Získala ju, rovnako ako mnohé iné zbierky, v 20. až 30. rokoch minulého storočia, keď sovietska vláda vo veľkom predávala predrevolučné kultúrne artefakty, aby získala finančné prostriedky na industrializáciu krajiny,“ načrie z iného informačného súdka vrtký deväťdesiatnik. Ako pripomenul, pre Američanov je to jedinečná možnosť ako spoznať realitu tých čias. Málokto totiž vie, že uprostred Manhattanu sa nachádza aj originál Tolstého románu Vojna a mier, ale aj atlasy od Orteliusa, Georgea Brauna a Münstera. Pričom najstarší je z roku 1478. Iba kompletnú zbierku máp tvorí 20-tisíc diel, ktoré zobrazujú hlavne staré plány amerického veľkomesta, ale aj USA či dokonca Rakúsko-Uhorska. Nájdete tu aj mapové listy nášho územia.
Foto: Boris Latta, Pravda
Sprievodca Egin vie atmosféru opäť odľahčiť od suchého výpočtu faktov, keď spomenie Georgea Washingtona, ktorý je známy mnohými vecami.
„Málo ľudí vie, že prvý americký prezident je aj autorom receptu na pivo. Newyorská verejná knižnica recept vlastní a v spolupráci so spoločnosťou Coney Island Brewing Company v Brooklyne plánovala pivo vyrobiť pri príležitosti stého výročia knižnice. Ako to napokon dopadlo, neviem. Radšej totiž pijem čaj,“ dodáva s úsmevom sprievodca. Na druhej strane presne vie, že v knižnici od roku 2007 nájdete napríklad materiály dokumentujúce divadelnú kariéru legendárnej americkej herečky Katharine Hepburnovej, ako aj informácie o jej oveľa slávnejšej filmovej kariére.
Dnes je to nemysliteľné
Všetko sa začalo v roku 1911. Vtedy totiž otvorili knižnicu umiestnenú v tom čase v najväčšej budove USA postavenej z mramoru, ktorá sa stala domovom viac ako milióna kníh. „Výstavba knižnice stála 9 miliónov dolárov, čo na tie časy bolo nemysliteľné,“ upozornil sprievodca Egin a na ilustráciu pripomenul, že v tom čase stál prenájom 6-izbového bytu na Manhattane asi 50 dolárov na mesiac. V súčasnosti má knižnica 88 miliónov políc, na ktorých sú uskladnené knihy. Knižnica síce knihy nepožičiava, ale možno si ich prečítať v tamojších čitárňach a študovniach.
Čoraz viac sa knižnica stretáva s finančnými suchotami. Spravuje ju súkromná nezisková spoločnosť s verejnou misiou, prevádzkovaná zo súkromných a verejných financií. Občas sa však aj v tomto smere usmeje šťastie.
„Napríklad vtedy, keď Newyorčanka ako ja zanechala po svojej smrti 20 miliónov dolárov pre knižnicu i mestský park,“ podelil sa sprievodca o ďalšiu zaujímavosť so skupinou zvedavcov. Konkrétne to bol dar Mary McConnellovej-Baileyovej, ktorá zomrela ako 88-ročná vo februári 2011 a do New Yorku sa presťahovala v 40. rokoch. Neskôr zdedila značné imanie. Neutrácala však veľa a žila v jednoduchom manhattanskom byte.
Foto: Boris Latta, Pravda
Iba kto na to má
Verejná knižnica na Manhattane nežije iba akademickým životom. V prvej časti celovečerného filmu Sex v meste vstúpi hlavná protagonistka Carrie Bradshawová do manželského zväzku so svojím „pánom Božským“. Miesto svadby, jednu z najkrajších sál na svete, ktorá je ústrednou v Newyorskej verejnej knižnici, si zamilovala na prvýkrát. Nádherné miesto má aj patričnú hodnotu, ktorá predstavuje 50-tisíc dolárov. "Takže najskôr to asi nebude to miesto, kde si môžu bežní snúbenci povedať svoje oficiálne áno, počuť hlas sprievodcu zanikajúci v súhlasnom pritakávaní skupiny.
Samotný vstup, ako aj exkurzia sú zadarmo. Rovnako aj jazykové kurzy pre verejnosť. Hlavne angličtina pre prisťahovalcov. Sú dostupné nielen v tejto, ale aj v ďalších tridsiatich mestských knižniciach. Ide o projekt financovaný rôznymi nadáciami, odborom školstva štátu New York, ako aj úradom primátora mesta New York. Newyorská verejná knižnica má ešte jednu aktivitu. Pri príležitosti Dňa nezávislosti, 4. júla, v nej organizujú prísahu vernosti nových občanov USA. Robí sa to síce celý rok aj v iných objektoch, ale na prahu Dňa nezávislosti je ceremoniál o to slávnostnejší, že sa koná v hlavnej budove knižnice.
„Konkrétne v tomto roku to bolo 75 nových občanov USA, ktorí pricestovali z 27 krajín. Napríklad z Ekvádoru, Izraela, Veľkej Británie, Iraku, Česka alebo Číny. Celkove ku Dňu nezávislosti dostalo americké občianstvo 4 000 žiadateľov,“ vraví Gerard Egin.
V minulom roku navštívilo len internetový portál knižnice 29 miliónov ľudí. Podľa väčšiny z nich jeho hlavnou prednosťou je možnosť získať priamo odpoveď na rôzne otázky 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Stačí vedieť po anglicky alebo španielsky. Sú to niekedy naozaj špecifické otázky. Napríklad, čo sa stane so Zemou, ak exploduje Mesiac, aké je najstaršie newyorské telefónne číslo, či sa niekedy vôbec spomína dojčenské mlieko v niektorom kuchárskom recepte.
Foto: Boris Latta, Pravda
Svet je malý
„Odkiaľ pochádzate?“ reaguje predavačka v miestnom obchode so suvenírmi, keď začuje mäkkú slovenčinu. Odpoveď jej na tvári namiesto naučeného strojeného úsmevu vykúzli nefalšovanú radostnú reakciu. „Pochádzam totiž z Chorvátska, ale korene mám po starých rodičoch pod Tatrami,“ dodala jedným dychom. Skôr ako povedala viac, musela obslúžiť ďalších zákazníkov. Veď prémie má podľa toho, koľko predá tašiek, magnetiek či suvenírov s emblémom knižnice alebo pohľadníc. Napokon, aj preto je na každom účtovnom bloku jej meno.
Žiaľ, ten náš sme si neodložili, a tak v našich spomienkach na skromný krik oázy ticha na Manhattane zostane ako „Chorvátka so slovenskými koreňmi“.