"Sú to krušné časy. Teraz cez zimu nie je veľmi čo robiť, je ťažké vyplniť voľný čas,“ hovorí. Už takmer rok sa pozerá na svet cez strešné okno typického londýnskeho dvojpodlažného domu. Na prácu z domu bol zvyknutý už aj predtým, vždy spolupracoval s tímami z celého sveta a je preňho normálne fungovať cez videokonferencie. Je programový architekt pre medzinárodné vydavateľstvo, osobný kontakt mu ale chýba. Z domu teraz pracuje väčšina obyvateľov Londýna, zatvorené sú aj školy. Výnimkou sú deti rodičov pracujúcich v krízovej infraštruktúre a školy určené pre deti so špeciálnymi potrebami.
Pretlak v hlave
Vo voľnom čase sa Majo venuje hudbe, ako bývalý hudobník si rád zabrnká na gitare, skladá a nahráva pesničky. Chýbajú mu zrušené kultúrne podujatia, ešte viac športové zariadenia, ako plavárne, fitká… "V lete si človek aspoň môže zabehať, ale v zime je tu väčšinou počasie neznesiteľné a keď človek nemá doma vlastné vybavenie – čo ľudia vo svojich malých bytoch zvyčajne nemajú – veľmi to chýba,“ opisuje Majo.
V aktuálnom bezpečnostnom stupni opatrení zhruba pre 80 % Britov platí zákaz vychádzania, s výnimkou jednej hodiny denne určenej na šport, prechádzky a nakúpenie najnutnejších vecí. Otvorené sú obchody so životne dôležitými produktmi – potraviny, lekárne. Je tiež zakázané presúvať sa autami, ak to nie je skutočne nevyhnutné. "Počas nedeľnej prechádzky som neveril vlastným očiam. Všade samé zápchy,“ konštatuje Majo.
Rúška sú povinné iba v interiéroch mimo domova, v exteriéroch ich netreba. "Na jar som bol jeden z mála, kto nosil rúško v obchode. Tu až po troch mesiacoch pochopili, že by mohli pomôcť,“ spomína Marián. "V obchodoch síce ľudia mali povinnosť nosiť rúška a zamestnanci boli nútení ich kontrolovať. Ale nemali si to ako vynútiť. Tieto opatrenia nemali právnu záväznosť,“ hovorí Marián. Veľká Británia nedávno prekročila hranicu 100-tisíc mŕtvych a pandémiu, zdá sa, začali brať vážnejšie. Bezpečnostné opatrenia sú ukotvené v zákone a za ich porušovanie hrozia pokuty, dokonca aj zápis do trestného registra.
Obchádzanie pravidiel
Opatrenia v Británii podľa Maja nikdy neboli dostatočne systematické a ľudia ich ani nebrali príliš seriózne. "Je veľa dôvodov, prečo to nefunguje. Vláda je slabá, nemá páku na to, aby na ľudí pritlačila. Keby to urobila, zrejme by padla. Briti majú vo svojej povahe, že si nedajú diktovať, čo majú robiť. Myslia si, že sú nezlomní a nič sa im nemôže stať. Nechápu, že tie pravidlá majú nejaký dôvod. Takže sa to tu obchádza vo veľkom,“ zamýšľa sa Slovák žijúci v Londýne.
"Je tu dlhodobý, obrovský problém s nedostatkom zdravotníkov aj lôžok v nemocniciach. Štátne bezplatné zdravotníctvo vzniklo v štyridstiatych rokoch vďaka tlaku ľavicovej vlády. Odvtedy bola pri moci väčšinu času pravica a starala sa oň macošsky. Napriek tomu žiadna politická zmena neprichádza. Je nepochopiteľné, že ľudia si nevedia spojiť dve a dve,“ vraví Majo.
Svoje názory opiera aj o knihu Prečo to Nemci robia lepšie od britského novinára Johna Kampfnera, ktorý pracoval v Nemecku. Porovnáva v nej dnešný stav v Británii a v Nemecku a venuje sa aj tomu, ako flexibilne vlády reagovali na pandémiu a prijímali opatrenia. "Nemci objednali rukavice, rúška a návleky veľmi rýchlo, zabezpečili prídavné dýchacie zariadenia. Britom to trvalo neuveriteľne dlho. Veľa ľudí kvôli tomu zomrelo. Zahynulo aj veľmi veľa zdravotníkov, lebo nemali adekvátnu ochranu,“ dodáva.
Starčekovia sa chránia
Momentálne je výhoda, že býva neďaleko malebného Richmondu. Pešo sa dá dostať do obrovského Richmondského parku, ktorý je s rozlohou 10 kilometrov štvorcových najväčším parkom v Londýne. Ďalším zaujímavým miestom je Bushy park, ktorý vedie ku kráľovskému palácu Hampton Court. "Keď je však trochu lepšie počasie, je to tam hlava na hlave. Ľudia sa potrebujú niekde odreagovať,“ vraví Majo.
Rád si chodieval zabehať popri Temži, kadiaľ vedie hrádza s chodníkom. Tejto inak malebnej trase sa už radšej vyhýba. "Minule tam na mňa jeden pán nasmeroval paličku, o ktorú sa opieral. Ukázal mi, že to je jeho osobný dvojmetrový priestor, aby som sa k nemu nepribližoval,“ spomína Majo s tým, že starší ľudia sa o seba boja. Rúška ale nenosia. Tak sa aspoň počas obiehania starších otočí na druhú stranu.
A ako sa v Británii pozerajú na novú, britskú mutáciu vírusu? "Z tejto mutácie tu až také veľké obavy nie sú, skôr majú ľudia strach z ďalších mutácií. Boja sa juhoafrickej formy. Ale mám pocit, že ľudia sú už apatickí. Už v tom nie je nejaký veľký rozdiel. Iba čakáme, kým začnú fungovať vakcíny a získame kolektívnu imunitu. Dúfame, že to príde skoro,“ dopĺňa Marián.