Keby ľudia neverili mýtom a rozprávkam o vlku, jeho návrat do krajiny by nemusel byť nepríjemným prekvapením. Práve naopak.
Každý si nakoniec postaví čo chce, kde chce, akoby zákony neexistovali. Bez ohľadu na to, že zničí pitnú vodu, pôdu, cenný biotop, že totálne pokazí to, čo robí Slovensko výnimočným.
„Sme panelákové deti,“ úprimne sa na začiatku vyzná Štefan Benko.
Vybrali sme sa ju hľadať do kolísky demokracie, do Grécka. Vyše 60 domácností v meste Ioannina dalo hlavy a peniaze dokopy. Elektrinu majú dnes naozaj zadarmo.
Vojakov po amputáciách vracajú späť do života v modernom rehabilitačnom centre Unbroken vo Ľvive.
Málokto vie, že Slovensko má národnú rieku. Je ňou Nitra. Storočný monument z bieleho kanadského mramoru a čiernej žuly pri prameni presviedča o bázni k vode.
Slovenskí filmári zvečnili jeden mohutný výdych Karpát. Bude posledný?
Ľudí odjakživa zvábili čudesné svetlá, ktoré veda stále nevie celkom spoľahlivo vysvetliť, ale aj mäsožravky, ktoré mali človeku dať 100 rokov života.
Ničíme tmu. Mažeme milióny hviezd, aj životov. Svet sa oberá o lieky na rakovinu. A Slovensko stráca unikát na východe v Poloninách.
Správca Vrbenských rybníkov urobil pozoruhodnú investíciu, vďaka ktorej pomohol prírode aj človeku a popritom zachoval cenné a veľmi staré príbehy.
Slovensko práve v tomto období pripravuje krok, ktorým podporí kántrenie bobrov. Čo je absurdné, keď pochopíme, čo všetko bobor pre krajinu robí.
Na Slovensku by boli Vianoce každý deň, keby tí, čo pracujú s pôdou, nemysleli iba na svoj luxus, ale starostlivosť o zem by venovali aj susedom Je to utópia?
Nihad Suljič z Tuzly v Bosne pátra po identite utečencov a migrantov, ktorí zahynuli v hraničnej rieke Drina, a pochováva ich do dôstojných hrobov.
Archeológia v riekach nie je bežná vec. Pod hladinou treba zápasiť s malou viditeľnosťou, riasami či nánosmi drevín. Miroslava a Klaudia Daňové nie sú príbuzné, no spája ich guráž.
Modrá lagúna, Vang Vieng, Laos, dieťa sa hrá pri inštalácii v pekinskom nákupnom dome, indský predavač, Prayagraj.
Talianska móda desaťročia udáva trendy. Kreácie talianskych návrhárov prinášajú závan stredomorského temperamentu na svetové móla. Pritom ich zákulisie bolo neraz poznačené nešťastím.
Nečakali, že pri tom spoznajú niekoho, koho je ťažké spoznať. Samého seba.
Ľudia na západe Srbska bojujú proti ťažbe lítia s nadnárodnou spoločnosťou aj svojou vlastnou vládou. „Nemôžeme prehrať,“ hovoria.
Mali to tu všetko zožrať chrobáky. Malo vymrieť všetko živé. Vyschnúť. A potom zhorieť do tla. Nemal tu zostať jediný živý strom.
Až polovica ukrajinských žien, ktoré sa vrátili z ruského zajatia, chce spáchať samovraždu. Tu sú príbehy tých, ktoré sa nevzdávajú.
Mesto Nikopol. Večery sú tmavé. Ľudia zhasínajú kvôli zatemneniu. Nechcú navigovať Rusov na isté ciele, ich strely do bytov, kde niekto zostal.
Most Galata, deti v člne na rieke Sáva, Lincoln Ward pri stánku, surfer na pláži Venao, Pedasi, Panama...
Žatva, ťavy na pláži, surfy na brehu mora...
Najprv menšie priestory, neskôr rozsiahla plocha. Múzeum SNP existuje v súčasnej podobe 55 rokov, keď sa presťahovalo do Pamätníka SNP. Túto impozantnú budovu stavali v rokoch 1967 - 1969.
Smrť mu niekoľkokrát skrížila cestu. Športovec telom i dušou sa vždy dokázal s údermi osudu vyrovnať a nikdy nestrácal optimizmus. Benjamín Strmeň patril k aktívnym účastníkom SNP.