V poslednom čase sa čoraz častejšie hovorí o ekonomickej kríze alebo o spomalení miery hospodárskeho rastu. Čo to hovorí o situácii vo svete?
V budhizme máme základ, cestu a potom harmóniu. Základom je povaha. V tomto prípade povaha obchodného aspektu, politického modelu, vzdelávacieho systému. Cesta je v našej mysli a výsledkom je harmónia. Prostredníctvom harmónie týchto rôznych úrovní sa realizuje rast vo svete ako celku. Aby sme ho však dosiahli, musíme v tejto chvíli pochopiť základ – povahu sveta.
Ako?
Mnohí ľudia teraz hovoria o tom, čo je správna alebo nesprávna cesta, no nik sa nepozerá na pravú podstatu tohto sveta. V 21. storočí svet vyzerá ako oceán s množstvom rôznych rýb. Vznikol spojením jednotlivých krajín – teda malých jazierok so svojím druhom rýb. To je realita. Už nie je možné vrátiť sa späť k tomu, aby sa z krajín znovu stali malé jazerá. No stále je možné byť rôznymi druhmi rýb. Musíme akceptovať tieto pravidlá prírody, akceptovať povahu veľkého oceánu a nie ísť proti nim.
Niekomu sa to darí viac, iným menej.
Niektorí sú pre existenciu oceánu veľmi šťastní. Pretože teraz majú veľa slobody, vidia jeho možnosti a potenciál. Iní sa namiesto toho obávajú neznámeho, desí ich aj enormná veľkosť oceánu. To je však naša budúcnosť. Nemali by sme sa báť, ale uvoľniť sa a mať otvorenú myseľ. To je spôsob, ako rásť.
V politike si popularitu získavajú extrémne názory, hovorí sa o kríze únie a demokracie. Ako z toho von?
V súčasnosti sa mnohí ľudia v Európe obávajú zmien, ktoré sa dejú. V budhizme vždy hovoríme, že strach je jediným démonom tohto sveta. Po prvé, strach môže mať aj pozitívne aspekty a byť nápomocný, lebo vytvára pocit súdržnosti v skupine ľudí. Z dlhodobého hľadiska je to však veľmi nebezpečné.
Prečo?
Strach delí. Keď sa bojíte, už nie ste sami sebou, už nemyslíte na druhých. Ale vo svete nie ste sami, máte kráčať spolu s ostatnými. Keď sa zbavíme strachu, môžeme byť uvoľnenejší a znovu nájsť svoje pravé ja a tiež aj lepšie vnímať ostatných ľudí.
Ľudia na Slovensku sa veľmi zadlžujú, napríklad aby si kúpili bývanie či iné materiálne veci…
Existuje rozdiel medzi tým, čo potrebujeme, a tým, čo chceme. Nepotrebujeme veľa. V západnom svete ľudia reálne používajú len malé percento vecí, ktoré vlastnia. Preto sa musíme naučiť žiť s tým, čo potrebujeme, a nie s tým, čo chceme. To, čo naozaj potrebujeme, nám uľahčuje život. Veríme, že keď budeme vlastniť všetko, čo chceme, budeme šťastní. Ale šťastie nie je niečo, čo dosiahnete tým, že dostanete všetko, čo chcete. Šťastie je hlboké vnútorné uspokojenie, ktoré sa popravde nedá dosiahnuť hmotnými statkami. V skutočnosti čím viac máte, tým prázdnejší môžete byť. No raz, keď sa utíšite, budete sa cítiť celistvý.
Čo robiť?
Materiálne sa musíme zamerať len na to, čo potrebujeme. A duševne praktizovať to, čo naozaj chceme. To znamená absolútne akceptovať samých seba a cítiť v tom uspokojenie. Toto nie je niečo, čo sa dá kúpiť, musíte to len trénovať.