Vysvetlite, prosím, laikom, čo vlastne skúmate.
Vo svojej práci sa venujem rakovine semenníkov, konkrétne odolnosti voči chemoterapii pri liečbe rakoviny semenníkov vznikajúcej zo zárodočných buniek. Tento typ nádorov je v porovnaní s inými tumormi veľmi dobre liečiteľný – až 90 percent pacientov je možné vyliečiť. Mňa však zaujíma práve tých zvyšných desať percent, teda pacienti, ktorí na liečbu chemoterapiou prestanú odpovedať a vytvára sa u nich takzvaná chemorezistencia. V našom laboratóriu sme pripravili vzorky, ktoré na bunkovej úrovni takýchto pacientov simulujú. Na takto pripravených bunkách hľadáme molekulárne ciele a signálne dráhy, ktoré by mohli byť zodpovedné za to, že títo pacienti prestali na liečbu reagovať.
Kde a ako presne výskum prebieha?
Väčšinu vedeckej práce som urobila na oddelení molekulárnej onkológie v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. Minulý rok som strávila takmer tri mesiace v holandskom Rotterdame, časť výskumu som preto urobila i tam. Ak by som mala v jednoduchosti opísať, ako prebieha môj výskum, tak na začiatku sú bunky. Na úrovni buniek sa snažíme študovať rôzne zmeny, ktoré by mohli byť zodpovedné za spomínanú chemorezistenciu. Ak sa nám podarí nájsť zmenu, ktorú by sme vedeli ovplyvniť použitím liečiv alebo genetickou manipuláciou, tak to najprv vyskúšame na bunkách. Ak sú výsledky presvedčivé na takejto úrovni, prechádzame na experimenty s myšami. Aj ja som tak postupovala, keďže sa nám podarilo ukázať, že kombinácia určitých dvoch liečiv dokáže „eliminovať“ nádorové bunky semenníkov a takisto výrazne spomaliť rast takýchto nádorov na myšacom modeli. Na základe týchto výsledkov sa začne klinická štúdia, kde kombinácia týchto dvoch liečiv bude podávaná pacientom s chemorezistentným ochorením, pre ktorých už nie je dostupná žiadna iná alternatíva.
Čo ste vo výskume objavili?
Výsledky mojej práce ukazujú, že potenciálnu úlohu v chemorezistencii nádorov semenníkov by mohli zohrávať bunky, ktoré vykazujú znaky nádorových kmeňových buniek. Pokúsim sa to bližšie vysvetliť. Nádorové kmeňové bunky sú bunky, ktoré sú zodpovedné za znovuobjavenie sa ochorenia a vo viacerých prípadoch aj za chemorezistenciu daných nádorov. Markery nádorových kmeňových buniek sú „znaky", napríklad expresia (ukázanie sa) určitých génov, aktivita enzýmov a podobne, na základe ktorých dokážeme takéto bunky odlíšiť od ostatných nádorových buniek. To, že niektoré bunky „exprimujú markery nádorových kmeňových buniek" teda znamená, že dané bunky sú podobné práve tým nádorovým kmeňovým bunkám. Cieleným brzdením týchto markerov v kombinácii so štandardnou chemoterapiou sa nám podarilo ukázať, že rezistentné bunky (tie, pri ktorých nezaberá liečba) odvodené od nádorov semenníkov zomierajú. Rovnaký efekt sme pozorovali aj na modeli myší s potlačenou imunitou, kde takáto kombinovaná liečba potlačila rast nádorov. Na základe týchto výsledkov bola podaná žiadosť o schválenie klinickej štúdie na pacientoch.
Kedy plánujete výskum ukončiť?
Asi to bude súvisieť s ukončením môjho doktorandského štúdia, v auguste by som rada obhájila svoju dizertačnú prácu. Dovtedy plánujem naďalej pracovať v laboratóriu, a čo príde po získaní titulu PhD, to sa ešte uvidí…
Prečo ste si zvolili práve tento výskum?
Onkologickým ochoreniam som sa rozhodla venovať počas vysokej školy, kde som sa k výskumu nádorových buniek dostala už na bakalárskom stupni. Študovala som odbor biotechnológia, ktorý spájal všetko, čo ma zaujímalo – matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť, v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala „liečba rakoviny“. No a k výskumu nádorov semenníkov som sa dostala šťastnou náhodou. Po prvom roku doktorandského štúdia v Ústave experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom. Tam jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Rozhodla som sa tému, na ktorú som pôvodne nastúpila, zmeniť a venovať sa štúdiu nádorov semenníkov.
Prekvapilo vás absolútne víťazstvo v súťaži Študentská osobnosť Slovenska?
Určite to bolo obrovské prekvapenie a príjemný šok. Ja som nečakala ani výhru v kategórii Lekárske vedy, farmácia, takže získať absolútne víťazstvo pre mňa znamená veľkú poctu. Nominovaných bolo vyše 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako zadosťučinenie, že prácu robíme naozaj dobre.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Čo vás najviac baví na vede, výskume?
To, že každý deň je iný. Človek si môže naplánovať harmonogram na celý deň, ale stačí malá zmena a všetko je hore nohami. Toto ma však veľmi baví. Nedokážem si predstaviť, že by som mala rutinnú prácu a každé ráno vstávala s tým, že idem robiť to isté, čo som robila včera. Niektorým ľuďom to určite vyhovuje, ale ja potrebujem kreativitu.
Máte už plány, akým témam by ste sa rada venovali v budúcnosti, kde by ste po skončení doktorandského štúdia rada pracovali?
Na to ešte nemám jasnú odpoveď. Stále premýšľam, či chcem ostať vo vede, alebo skúsiť niečo úplne iné. Každopádne, ak sa rozhodnem ostať vo vede, tak by som sa rada aj naďalej venovala výskumu nádorových ochorení. V tom prípade si viem predstaviť, že by som ostala v Slovenskej akadémii vied a naďalej spolupracovala s Národným onkologickým ústavom. Takéto prepojenie vedy a klinickej praxe by mohlo naozaj priniesť zaujímavé výsledky.
Majú dnes mladí vedci na Slovensku podporu? Čo by bolo treba zlepšiť?
Podľa mňa všeobecne vedci, nielen mladí, majú na Slovensku nedostatok podpory. Určite by bolo potrebné zlepšiť financovanie. Myslím si, že toto je najväčší problém. Máme tu nesmierne množstvo šikovných inteligentných ľudí, ktorí sú častokrát nútení odísť do zahraničia, ak nechcú žiť svoj život od výplaty k výplate. Časť z nich sa tu rozhodne ostať, či už kvôli rodine, priateľom, alebo sa snažia posunúť slovenskú vedu vpred. No a títo ľudia sa potom snažia robiť svetovú vedu bez „svetových“ rozpočtov, čo je nesmierne ťažké.
Zostáva vám čas aj na nejaké koníčky?
Väčšina vedcov má prácu ako hobby, no zároveň máme aj množstvo voľnočasových aktivít, a to je aj môj prípad. Vo voľnom čase chodím na silovo-kondičné tréningy a na jogu. Večer si s priateľom radi navaríme, pozrieme dobrý dokument či seriál alebo vybehnem s kamoškami niekam do mesta či do kina. Rada cestujem a spoznávam nové miesta. Vždy keď je príležitosť, snažím sa z Bratislavy ujsť. No a keď to práve nie je možné, rada si prečítam nejaké cestovateľské blogy a stránky.
Foto: Archív Silvie Schmidtovej
Silvia Schmidtová
Narodila sa 29. januára 1991 v Detve, vyštudovala biotechnológiu a medicínske inžinierstvo na STU v Bratislave a v doktorandskom štúdiu onkológie pokračuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.