Víťazstvo. Výstava o ľuďoch, ktorí pohli dejinami

Malinovskij, Žukov, Rybalkov, Konev či Rokossovskij. Sovietski maršali a hrdinovia druhej svetovej vojny, ktorí sa nezmazateľne zapísali do dejín.

29.08.2014 19:00
výstava, Kováčová Foto: ,
Kurátorka výstavy Viera Kováčová s letnou vojenskou blúzou maršala Malinovského.
debata

Ich uniformy a osobné veci sa z moskovských múzeí prvý raz v povojnovej histórii dostali v deň osláv 70. výročia SNP na Slovensko a tvoria súčasť unikátnej výstavy nazvanej Víťazstvo. Jej ojedinelosť podčiarkujú trofejné predmety z Hitlerovej ríšskej kancelárie, ktoré v Rusku uchovávajú v depozitoch a doteraz sa do zahraničia dostali len trikrát. Ani v USA, ani vo Francúzsku však neboli vystavené v takom počte ako v banskobystrickom Múzeu Slovenského národného povstania.

Výstava podáva obraz o najvýznamnejších bitkách druhej svetovej vojny až po dobytie Berlína a ukončenie vojny. Dokumentárne panely dopĺňa 78 zbierkových predmetov, ktoré Múzeu SNP zapožičali dve moskovské múzeá.

„Je to jedinečná možnosť pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o dejiny druhej svetovej vojny, aby videli dobové predmety, ktoré majú takú historickú hodnotu a nedostanú sa sem ďalších možno 50 rokov,“ hovorí na margo výstavy riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev.

Uniformy a osobné predmety

Banskobystričanom zapožičalo 43 exponátov moskovské Ústredné múzeum Veľkej vlasteneckej vojny 1941–1945, s ktorým majú dlhoročné partnerské vzťahy, a ďalších 35 je z Ústredného múzea ozbrojených síl v Moskve.

„Návštevníci si môžu pozrieť uniformy a osobné predmety hrdinov Sovietskeho zväzu, maršalov Malinovského, Rokossovského, Koneva, Žukova i ďalších. Z osobných vecí sú tu vystavené napríklad aktovky, obuv, kalendár či fotoaparát. Všetky exponáty sú bez akýchkoľvek pochybností originály,“ približuje historička Múzea SNP a kurátorka výstavy Viera Kováčová.

Každý exponát je nielen historickým dokladom jednej etapy svetových dejín, ale aj výpoveďou o živote jeho majiteľa. Spomeňme z nich letnú vojenskú blúzu a perziánovú baranicu šitú na mieru, ktorá patrila maršalovi Malinovskému. Nadšenci histórie tu nájdu napríklad aj tabatierku z priezračného skla maršala Rybalkova, puzdro na mapy generálplukovníka Čujkova, ktoré používal na frontoch počas vojny, ale aj kapce a aktovku maršala Žukova či dobové bankovky alebo známky.

O ľuďoch, ktorí pohli dejinami, nevypovedajú len predmety, ktoré po sebe zanechali. Sú to aj ich životné príbehy. Maršal Konstantin Konstatinovič Rokossovskij bol synom Poliaka a ruskej učiteľky, prišiel o rodičov a ako sirota si zvolil vojenskú kariéru. „V roku 1937 bol falošne obvinený a tri roky väznený, z väzenia mu pomohol jeho podriadený Georgij Konstantinovič Žukov. Osudy týchto dvoch mužov sa preplietali celým ich životom,“ hovorí Kováčová. Rokossovskij sa dokonca vzoprel Stalinovi pri plánovaní oslobodenia Bieloruska, aj keď riskoval, že skončí na popravisku. Jeho plán sa však ukázal ako geniálny. Sovietske vojská v operácii Bagration v júni 1944 zaútočili na nemecké vojská na nepriechodnom úseku frontu, kde to neočakávali. Zajali 105-tisíc nemeckých vojakov. Po vojne sa stal Rokossovskij zástupcom ministra obrany, ktorým bol Žukov. Keď sa vzoprel Chruščovovi, oboch zbavili funkcie. Historické pramene o Rokossovskom hovoria ako o vynikajúcom vojvodcovi, príjemnom človeku, aj k svojim podriadeným.

Na glóbus pre Hitlera sa zmestili dva... Foto: Dagmar Teliščáková, Pravda
Hitlerov glóbus, výstava Na glóbus pre Hitlera sa zmestili dva kontinenty. Sú hnedé.

Z depozitov trofejných zbierok

Exponáty z Ústredného múzea ozbrojených síl v Moskve dopĺňajú predmety z trofejných zbierkových fondov. Pochádzajú z Hitlerovej ríšskej kancelárie z mája 1945 po dobytí Berlína. „Ešte počas vojny vytvorila Červená armáda takzvané úderné trofejné brigády, ktoré tvorili odborníci, a tí kontrolovali ukoristené predmety. Po tom, čo o nich urobili písomné správy, dostali sa do Ústredného múzea ozbrojených síl v Moskve. Všetky tieto predmety sú tam uložené v depozitoch, verejne vystavujú len jediný exponát, malý glóbus, ktorý nám požičali aj na našu výstavu,“ vysvetľuje Kováčová.

Drevený glóbus s priemerom asi 32 centimetrov a výškou 17 centimetrov pochádza z obdobia rokov 1930 až 1940 a ríšsky kancelár Adolf Hitler ho dostal do daru. Sú na ňom zobrazené štylizované kontinenty v hnedej farbe s vyznačením iba dvoch miest, a to Berlína a Ríma, a s dvoma zástavkami. Na výstavu sa z depozitov trofejných zbierok dostalo aj obhorené sako z Hitlerovej uniformy, ktoré pochádza z roku 1939.

Exponáty z trofejných zbierkových fondov neopúšťajú územie Ruska, a ak, tak len veľmi zriedka. Asi pred dvoma rokmi počas návštevy banskobystrických múzejníkov v moskovskom Ústrednom múzeu ozbrojených síl ich jeho riaditeľ Alexander Nikonov zaviedol aj do depozitu. „Keď sme prvýkrát v živote videli takéto exponáty, skrsla v nás myšlienka, aby boli vystavené v našom múzeu.“ spomína Kováčová.

Iba niektoré z nich od konca druhej svetovej vojny opustili Moskvu. Raz ich vystavovali v USA, raz vo francúzskom Cannes. Nebolo to však v takom rozsahu a na taký dlhý čas ako v banskobystrickom Múzeu SNP. „Moskovskí kolegovia nám vysvetlili, že tieto exponáty bežne nezapožičiavajú, pretože ich získanie stálo milióny ľudských obetí. Ako sa vyjadrili, pri rozhodovaní brali do úvahy, o akú krajinu ide, aké je múzeum, ktoré má o to záujem, ale aj snahu o objektívne zobrazenie histórie,“ dodáva kurátorka.

Kapce a aktovka maršala Žukova. Foto: Pravda, Dagmar Teliščáková
výstava, SNP Kapce a aktovka maršala Žukova.

Posolstvo i varovanie

Výnimočná výstava v sebe nesie posolstvo i varovanie. „Keď sledujeme súčasné dianie okolo seba, tak ľudstvo akoby sa nepoučiteľne vracalo vo svojich dejinách k chybám, ktoré už niekedy spravilo. Bol by som veľmi rád, keby si z tejto výstavy ľudia odniesli pocit a poznanie, že vojny sú nezmysel a nijaký vojenský konflikt zatiaľ nikdy nič nevyriešil, len spoločnosť vracal niekoľko rokov späť vo všetkých oblastiach. Chceme tiež poukázať, že nacizmus a fašizmus sú neprijateľné. Ich rezíduá, ktorým teraz politici s obľubou hovoria pravicový extrémizmus a nenazývajú ich pravým menom, sa totiž objavujú v okolitých krajinách aj u nás. Malo by to byť teda aj varovaním, čoho sú schopní, keď sa dostanú k moci,“ vysvetľuje Mičev.

Expozíciu otvorili v deň 70. výročia SNP, 29. augusta, počas osláv a potrvá niekoľko mesiacov, až do polovice mája. „Slovenské národné povstanie predznamenalo oslobodenie Slovenska a koniec druhej svetovej vojny, ktorý sa nezadržateľne blížil. Na budúci rok si 8. mája pripomenieme sedemdesiate výročie skončenia vojny. Výstavu sme preto situovali tak, aby zahrnula obe tieto významné historické udalosti,“ dodal riaditeľ Múzea SNP.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #70. výročie SNP