Keď po piatich rokoch tisícročná ríša dokonávala, ešte si stále myslel, že je najväčším Nemcom všetkých čias. Ale krajina si ho nezaslúži. A nech teda zhynie! Prikázal všetko na ústupne ničiť a bojovať do posledného chlapa. Naposledy besnel ako nepríčetný 22. apríla 1945, keď definitívne pochopil, že aj za ním sa už načahuje smrť.
Údajne najväčší Nemec, za akého ho pokladali aj milióny jeho prívržencov, nebol Nemec. Narodil sa v Rakúsku a dlho tam aj žil. Keď sa schyľovalo k prvej svetovej vojne, ušiel z Viedne do Nemecka, aby sa vyhol vojenčine.
Dejiny sa nám už neraz takto vysmiali. Najväčší Francúz? No predsa Napoleon! Za života ho dlho a vysoko uznávali, po smrti síce dlho a veľmi zaznávali, ale potom si ho znova postavili na piedestál. Napoleon bol Korzičan talianskeho pôvodu.
Najväčšia postava ruských dejín? Kto najväčšmi rozšíril moc Ruska? Až tak, že siahala po svetovláde? Najväčšmi sa zaslúžil o to súdruh Stalin. Tohto muža označovali najprv za najväčšieho budovateľa vlasti a potom za najväčšieho vraha. Bol to Gruzínec, ale lásku neprejavoval ani voči svojim rodákom. Keď za revolúcie prišli za ním, že sa chcú osamostatniť, tak ich nechal zmlátiť. Ruštinu do konca života plynne nezvládol.
Meno Karol Bacílek na Slovensku už asi upadlo do zabudnutia. Ale kedysi zvučalo. Najprv najmä vo Vrútkach a v blízkom okolí. Tam bol Bacílek komunistickým funkcionárom. Po vojne bol vysokým funkcionárom v Prahe a neskôr najvyšším v Bratislave. Funkciu prvého tajomníka Komunistickej strany Slovenska zastával desať rokov. Ale jeho hlas nezvučal najlepšie. Bol škrekľavý, zadŕhal sa. Karol Bacílek sa narodil v Choťánkach v Česku a do konca života veľmi zle hovoril po slovensky.