V berlínskej Africkej štvrti pripomínajú dve desiatky mien ulíc a námestí dobu, keď sa Nemci v 19. storočí pokúšali dohnať európske mocnosti a získať vlastné kolónie. Ulice sa volajú Ghanská, Togská či Zanzibarská. Okrem krajín, riek a miest sa však na mape objavujú aj mená troch kolonizátorov.
Lüderitzova ulica, Petersova alej a Nachtigalovo námestie by však mali z orientačných tabuliek čoskoro zmiznúť. Ľudia, po ktorých sú miesta pomenované, sú symbolmi rasizmu a imperializmu, tvrdia podľa agentúry DPA zástancovia zmeny.
Odborná komisia vybrala z takmer 200 návrhov šesť mien. Ide o mená afrických osobností, napríklad speváčky Miriam Makebaovej či nositeľky Nobelovej ceny za mier Wangari Maathaiovej z Kene. Všetky sa zasadzovali o ľudské práva a bojovali proti kolonializmu.
Medzi vybranou šesticou je práve aj kráľovná Nzinga, ktorá sa postavila portugalským kolonizátorom. Lenže bola tiež otrokárka a konvertovala ku katolicizmu, ukazujú historické štúdie. Či môže byť berlínska ulica pomenovaná po otrokárke, je už niekoľko týždňov predmetom diskusie. Starostka časti Berlín-stred Sabina Weisslerová sa snaží o dohodu. Ak nebude možné nájsť nad pomenovaním ulice po kráľovnej zhodu, zvolá radnica podľa nej opäť odbornú komisiu, ktorá prerokuje nové návrhy.
To v žiadnom prípade, oponuje Bertrand Njoume, ktorý pôvodnej komisii predsedal. „Zmena návrhov neprichádza do úvahy,“ hovorí učiteľ a člen Strany Zelených. Komu sa kráľovná Nzinga nepáči, môže podľa neho hlasovať pre iné meno, stiahnuť návrh však nechce. Nie je podľa neho navyše ani isté, že kráľovná s otrokmi naozaj obchodovala. Štúdia organizácie UNESCO, o ktorú sa komisia opierala, ju údajne vyzdvihuje ako vzor boja proti kolonializmu.
Prípad kráľovnej Nzingy je zložitý. Vládla v 17. storočí nad oblasťami Ndongo a Matamba, ktoré sú srdcom dnešnej Angoly. Postavila sa na čelo odboja proti Portugalcom, neskôr s nimi však uzavrela spojenectvo proti svojim africkým susedom a dodávala im otrokov, ktorých Portugalci vozili do Brazílie. „Kráľovná Nzinga dokázala v 17. storočí umne vyjednávať s Portugalcami i Holanďanmi,“ hovorí Ineke Phafová-Rheinbergerová, ktorá sa africkej kráľovnej venovala vo svojej štúdii. Literárna vedkyňa považuje Nzingu za dieťa svojej doby. Tiež mnoho európskych panovníkov sa vtedy podieľalo na obchode s otrokmi, upozorňuje. „Úspechy kráľovnej Nzingy pri vyjednávaniach s Európanmi a jej pozícia ako priekopníčky boja za práva vlastného ľudu sa mi zdajú dôležitejšie ako jej rola otrokárky,“ dodáva Phafová-Rheinbergerová.
Nech už spor dopadne akokoľvek, Adolf Lüderitz, obchodník z Brém, ktorý položil základ kolónie Nemecká juhozápadná Afrika na území dnešnej Namíbie, a bádateľ Gustav Nachtigal, ktorý bol ríšskym komisárom v kolónii Nemecká západná Afrika, z názvov berlínskych ulíc zmiznú. Či sa bude musieť premenovať aj Petersova alej, nie je jasné. Táto ulica totiž už raz zmenou mena prešla, a to v roku 1986. Dovtedy sa volala po Carlovi Petersovi, zakladateľovi kolónie Nemecká východná Afrika, ktorý sa kvôli brutálnym metódam potláčania neposlušnosti preslávil ako „Šibeničný Peters“. V súčasnosti sa volá po odbojárovi z dôb nacistickej krutovlády Hanslovi Petersovi.
Ak by úrady vypočuli členov iniciatívy obyvateľov Africkej štvrti, mohlo by všetko zostať po starom. Títo ľudia navrhli obdobné riešenie sporu ako v Petersovom prípade. Ulica, ktorá teraz nesie meno kolonizátora z Brém, by mohla ďalej niesť meno Lüderitzstrasse, pripomínala by však prístavné mesto menom Lüderitz v Namíbii. Jednu podstatnú výhodu by tento návrh mal, nikto zo zhruba 3 000 obyvateľov dotknutých ulíc by si pre zmenu adresy nemusel meniť svoje osobné doklady.