Tradične to znamená, že budúci ženích násilím odvedie mladú ženu alebo dievča k sebe domov. Žena musí napísať list, v ktorom so sobášom súhlasí. V mnohých prípadoch sú dievčatá znásilňované, uvádza Populačný fond OSN. Muži si tak zaisťujú, že sa žena kvôli hanbe nevráti domov. „Po únose sa tieto ženy už nepovažujú za panny. Navyše môžu byť vnímané ako tvrdohlavé či agresívne, keď sobáš odmietajú, a tak sa stávajú menej atraktívne pre iného potenciálneho nápadníka,“ píše sa v správe, z ktorej citovala organizácia Thomson Reuters Foundation. V Kirgizsku je kvôli sobášu unesených približne 16 až 23 % žien, medzi etnickými Kirgizmi je ich počet ešte vyšší. Tretina sobášov je uzavretá únosom nevesty. Etnických Kirgizov je pritom v krajine so zhruba šiestimi miliónmi obyvateľov až 70 %.
Podľa informácií miestneho podporného centra pre ženy je tak ročne v Kirgizsku unesených bezmála 12 000 mladých žien a dievčat. Zo štúdie ďalej vyplýva, že unesené ženy rodia približne o 80 až 190 gramov ľahšie deti. Podľa spoluautora štúdie Charlesa Beckera patrí psychická trauma z únosu matky pravdepodobne k faktorom, ktoré ovplyvňujú stav novorodenca.