Etiketa je slovo dvojakého významu – môže to byť nálepka hoci na fľaši dobrého vína, alebo „spoločenská nálepka“, akú dávame iným ľuďom podľa ich správania. Na správaní vždy záleží a na slušnosti obzvlášť. Možno aj preto znie „etiketa“ podobne ako „etika“. A keďže nikdy nemôžeme urobiť prvý dojem na dvakrát, je dobré začať pekne.
Základy dnešnej etikety sa určite nevyvíjali len od čias Ľudovíta XIV. a jeho kráľovského dvora. Tam siahajú skôr počiatky zložitých protokolárnych ceremónií, ktoré sa dnes uplatnia napríklad pri štátnych návštevách. Vlastnú etiketu si vytvárali aj celkom obyčajní ľudia vo svojom každodennom kontakte, ak boli k sebe úctiví a rešpektovali sa navzájom. Obyčajný pozdrav či podanie ruky, uvítanie hostí, slávnostné oblečenie na sviatok boli odjakživa súčasťou ľudovej kultúry.
Iný kraj, iný mrav, hovorí staré príslovie a čo je v jednej krajine slušné, v inej byť nemusí. Etiketa zahŕňa pravidlá spoločenského správania a tie sú iné na každom kontinente. Pravidlá sa navyše menia s dobou. Pred sto rokmi síce muži ženám pomohli s ťažkým bremenom alebo do kabáta, ale volebné právo im nedali.
Dnes európske džentlmenstvo ohrozuje americká rovnosť pohlaví. Slušný Európan pustí ženu prvú do dverí, pomôže jej s batožinou a Francúz jej dokonca prisunie stoličku v reštaurácii. Slušnému Američanovi by to ani len nenapadlo, lebo by tým mohol dámu uraziť. A presne na tomto mieste sa hodí úprimná verejná výzva mužom: neprestávajte byť džentlmenmi! My ženy máme rady, keď nám venujete svoju ctenú pozornosť, keď nás chránite pred nepohodou počasia aj od iných pohrôm. Rady sa necháme viesť na tanečnom parkete a ochotne prijmeme prednosť hoci pri nastupovaní do električky.
Nevzdávajte to ani ako šéfovia! Stačí pozdraviť svoju sekretárku ako prvý alebo jej dať prednosť cestou hore po schodoch. Samozrejme, podľa etikety by pán mal odvrátiť pohľad od jej nôh… A čo tak vyrovnať podriadenej plat s jej kolegom, ktorý robí tú istú prácu, len za viac? Džentlmenovi sa otvára milión možností, ako urobiť svet príjemnejším. Len to nesmie závisieť od dĺžky dámskej sukne. Do práce je odporúčaná aspoň na šírku dlane nad koleno v sede – ale myslíme tým dlaň dotyčnej dámy, nie jej šéfa!
Pre krajší život celkom stačí pozdraviť, poprosiť a poďakovať, jesť príborom, do telefónu sa predstaviť, nekričať a na slávnostné príležitosti sa aj slávnostne obliecť. Tam, kde je slušnosť a úcta, sa netreba báť, že sa človek spoločensky znemožní, ľudia si drobné prehrešky odpustia. Rodinné a iné spoločenské udalosti tak dopadnú vždy dobre.
Pripravené v spolupráci s vydavateľstvom TRIO Publishing podľa knihy Anton Bódis, Barbara Štubňová: Nie som barbar – Etiketa pre každého