Novinárovi Emovi Bohúňovi, ktorý udalosti zažil na vlastnej koži ako čerstvo demobilizovaný vojak, sa ich podarilo vyjadriť v pôsobivej skratke. "Hrozitánska to vec, keď sa zrúti taká mocná monarchia,“ písal. "Štyri roky hladu na fronte a v zázemí uhorské národy už nevydržali a jedného dňa všetky sily, ktoré štát a jeho zriadenie tisíc rokov držali pospolu, povolili. Tlak znútra a tlak zvonku rozdrvil rakúsko-uhorský štát. Fronty sa rozpadli, vojna bola prehraná.“ Ľuďom na území dnešného Slovenska, ale aj Česka sa zdalo, že všetko prišlo nečakane, ako blesk z jasného neba. Prvé otrasy však bolo možné zaznamenať v dostatočnom predstihu na to, aby vnímavé ucho spozornelo, ale väčšina im neprikladala náležitú váhu.
Už v polovici októbra 1918 sa vo Viedni, čiže v centre habsburskej monarchie, očividne schyľovalo k revolúcii. Zásobovacia situácia bola žalostná, hlad sa z vidieka doplazil až do hlavného mesta. Vláda sa preto snažila sťahovať potraviny z oblasti, kde ešte nejaké boli, napríklad z Prahy a jej okolia. Česi odpovedali generálnym štrajkom pod heslom "Protestujeme proti vývozu!“
Rekonštrukciu prevratových dní 28. – 30. októbra na Slovensku a v Česku z pera Vladimíra Jancuru čítajte pod titulkom Zbohom, Uhorsko, nech žije Česko-Slovensko! samostatnej prílohe Pravdy venovanej storočnici vzniku ČSR v sobotu 27. októbra.
V špeciálnej prílohe nájdete aj:
Rieka Morava Čechov a Slovákov nikdy nerozdeľovala
„Česi považovali ČSR za vlastný štát. V roku 1918 ich národné ciele boli saturované, nevnímali to nikdy ako úniu dvoch celkov, a, pochopiteľne, sa obávali akejkoľvek federácie, lebo sa domnievali, že je to prvý krok k celkovému osamostatneniu, ktoré príde vzápätí. Zo skúsenosti je známe, že federalisti dneška sú separatistami zajtrajška,“ konštatuje v rozhovore s Tinou Čornou renomovaný český historik Jan Rychlík, ktorý v týchto dňoch vydal knihu Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československa.
Matúš Dula, divoký aj konzervatívny vlastenec
Medzi vyše dvoma tisíckami historických exponátov na výstave venovanej 100. výročiu založenia Československa, ktorá sa nedávno presťahovala z Bratislavského hradu do Národného múzea v Prahe, iste milovníkov našich dejín zaujalo jedno pero. Pero, ktorým 30. októbra 1918 podpísal Matúš Dula Deklaráciu slovenského národa. Prečo práve on a prečo sa o ňom vie tak málo? Veľký profil Matúša Dulu pripravil komentátor denníka Pravda Martin Krno.
Celé znenie článkov, archívne fotografie, portrét Milana R. Štefánika a mnoho iného nájdete v špeciálnej veľkoformátovej prílohe Pravdy v sobotu 27. októbra.