Pamätník v Banskej Bystrici už polstoročie pripomína hrdinov a udalosti Povstania

, 15.08.2019 12:00, aktualizované: 20.08.2019 12:52

Povstanie patrí k najdôležitejším udalostiam našej histórie, v srdci Slovenska ho pripomína obrovský pamätník. Postavili ho vo veľkom štýle, pričom socialistickému realizmu sa akoby zázračne vyhol. Použili pritom najmodernejšie stavebné a výstavné prvky, aké v tom čase boli k dispozícii. Architektonicky nezvyčajná budova je jednou z najvýznamnejších, ktoré u nás vyrástli v minulom storočí.

Video: Nové Múzeum SNP otvoril 29. augusta 1969 vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alexander Dubček. Monumentálny pamätník je spoločným architektonicko-sochárskym dielom Dušana Kuzmu a Jozefa Jankoviča. V správe Múzea SNP je aj Pamätník v Nemeckej. Momentálne ho kompletne rekonštruujú, upravujú sa spevnené aj nespevnené plochy.

SNP sa do dejín Slovenska zapísalo veľkými písmenami, preto už krátko po druhej svetovej vojne vznikla myšlienka uchovať si pamiatku na jeho odkaz. Ľudia začali do Banskej Bystrice, ktorá bola centrom Povstania, spontánne prinášať fotografie, dokumenty a rôzne predmety týkajúce sa účastníkov odboja. Nahromadilo sa toho pomerne dosť, takže už pri prvom výročí Povstania sa v Banskej Bystrici je tokonala veľká výstava.

„Tlak ľudí si vtedy vynútil myšlienku, čo s tým ďalej. Začalo sa preto uvažovať, že by mala vzniknúť inštitúcia, ktorá by nahromadené zbierky zastrešila. Na základe toho založili Ústav Slovenského národného povstania, ktorý existoval dva roky,“ hovorí riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. „Po prevrate, vo februári 1948, sa povstalecké myšlienky začali revidovať. Všetko prevzala pod svoju kuratelu komunistická strana a ústav zrušili,“ podotkol šéf múzea. Samozrejme, nadobudnuté zbierky bolo potrebné niekde uchovať, takže zostali vo viacerých banskobystrických priestoroch. Časť uložili na radnici, ďalšiu vo vile pod súčasným Pamätníkom SNP. Dnes by ste ju už však hľadali márne – zbúrali ju práve počas výstavby pamätníka.

Pôvodne múzeum s odkazom na Povstanie otvorili v budove bývalej banskobystrickej radnice pri príležitosti okrúhleho výročia konca vojny – 8. mája 1955. Koncom päťdesiatych rokov však vznikla idea novej účelovej budovy, ktorá by odrážala dôležitosť tejto udalosti v dejinách Slovenska. Prvotne sa to plánovalo urobiť na dnešnej Skuteckého, kedysi Stalinovej ulici. Malo ísť o megalomanskú, typickú socialistickú stavbu s veľkými priestormi a sochami. Nakoniec však kompetentní vybrali miesto, na ktorom sa Múzeum SNP nachádza teraz.

Múzeum SNP v súčasnosti.
Múzeum SNP v súčasnosti. Autor: Eva Štenclová, Pravda

„Do vyhlásenej súťaže sa prihlásilo niekoľko autorov. Vyhrali ju architekt Dušan Kuzma a sochár Jozef Jankovič. Jeho súsošie Obete varujú odtiaľ z politických dôvodov v roku 1974 odstránili. O tridsať rokov nato ho vrátili naspäť. Spoločné architektonicko-sochárske dielo je teda znovu kompletné,“ povedal Mičev s tým, že obrovské súsošie má v návštevníkoch vyvolávať pocit úzkosti a napätia. Je presvedčený, že sa to aj darí. Pamätník podľa Mičeva celkovo nie je v symbióze s dobovým socialistickým realizmom v umení a architektúre, a je zázrak, že stavbe v takej podobe vôbec dovolili vzniknúť.

„V ostatných krajinách má v súčasnosti väčšina takýchto monštruóznych objektov nulové využitie. Nevedia, čo si s nimi počať. Sú to kolosálne betónové stavby, ktoré ťažko zrovnať so zemou,“ myslí si Mičev a pripomína, že inak. „Stále tu funguje múzeum, pričom architektúra je nadčasová. Na túto budovu sa chodia pozerať študenti architektúry z celej Európy. Patrí medzi desať najvýznamnejších budov postavených na Slovensku v 20. storočí,“ konštatuje. Koľko peňazí do stavby v tom čase investovali, si netrúfa odhadnúť. „Cenové relácie nepoznáme. Vieme len toľko, že sa tu použili najmodernejšie stavebné aj výstavné prvky, aké sa vtedy dali zohnať. Celé to vzniklo na špičkovej úrovni. Sklenené výplne napríklad doviezli z Belgicka a v rámci technického vybavenia tu zaviedli prístroje Kodak,“ vysvetlil.

Nové Múzeum SNP otvoril 29. augusta 1969 vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alexander Dubček. Okrem pamätníka s výstavnými priestormi sú v areáli na rozlohe 7 hektárov dve bašty bývalého stredovekého opevnenia. Postupne pribudla vonkajšia expozícia ťažkých zbraní či záhrada Chavivy Reik, ktorá zachováva pamiatku na židovské obete holokaustu. Ďalšie výstavné časti sú aj mimo hlavného sídla múzea. Tie sa pod správu múzea dostávali, pretože ich zriaďovatelia nezvládali náročnú údržbu.

„Takto sme získali Pamätník v Nemeckej, národnú kultúrnu pamiatku Kalište a v obci Tokajík máme expozíciu Fašistické represálie na východnom Slovensku. Pamätník v Nemeckej je momentálne v kompletnej rekonštukcii. Vláda na to vyčlenila 220-tisíc eur. „Upravujú sa spevnené aj nespevnené plochy. Po rokoch to konečne bude vyzerať ako má,“ povedal riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. "Od roku 2002 spravujeme tiež národnú expozíciu Tragédia slovenských Židov v Osvienčime,“ vymenoval Mičev. Okrem toho majú priamo v meste pod Urpínom aj pobočky v podobe vzdelávacieho a digitalizačného centra s konzervátorskými či reštaurátorskými dielňami. Mohli si ich dovoliť, spolu s 36 novými zamestnancami, vďaka eurofondom. Dokopy má však múzeum zhruba deväťdesiat pracovníkov.

Doteraz sa v jeho vedení vystriedalo šesť riaditeľov. Prvý bol Ján Tóth, nasledovali Milan Rybecký, Štefan Pažúr, Ladislav Takáč, Ján Stanislav a od roku 2006 mu šéfuje Stanislav Mičev. V rámci všetkých expozícií prichádza do múzea ročne zhruba 400-tisíc turistov, z toho priamo Pamätník SNP navštívi 30-tisíc ľudí. Počas jeho existencie si ho osobne prišlo pozrieť množstvo významných politikov, medzi nimi Nikita Chruščov či Madeleine Albrightová. Pravidelne tam chodia, okrem vrcholných predstaviteľov Slovenska, tiež prezidenti, predsedovia vlád aj parlamentov z Česka, Poľska a Rumunska. V minulosti prišiel aj ruský minister obrany či predseda Štátnej dumy.

Kedysi sem pravidelne chodievalo množstvo vojnových veteránov – Slováci, Česi, Rusi, Rumuni, Poliaci, Juhoslovania, Francúzi, Ukrajinci. S pribúdajúcimi rokmi ich je už menej, no stále sa nejakí objavujú. K najdojímavejším stretnutiam s pamätníkmi Mičev radí tie, ktoré zažil s Harrym Kleinom, ktorý sa ako šestnásťročný zachránil počas besnenia Nemcov v Kališti. „Stratil tam však milovanú matku. Potom odišiel do Izraela, no pravidelne sa sem vracal a jeho spomienky boli vždy mimoriadne emotívne. Také sú ale aj rozprávania ľudí, ktorí k nám chodia hľadať informácie o príbuzných, ktorí zahynuli v Kremničke či v Nemeckej,“ uzavrel Mičev.

Súsošie Obete varujú obklopené lešením.
Súsošie Obete varujú obklopené lešením. Autor: Archív múzea SNP

Múzeum SNP stojí východne od centra Banskej Bystrice, spája novú a historickú časť mesta. Objekt je v strede symbolicky predelený, autor chcel poukázať na zlom, tragický príbeh a vojnu dvoch strán. V pietnej sieni, pri vstupe do pamätníka, je umiestnené obrovské súsošie vyjadrujúce utrpenie človeka a obete vojny. Celé dielo pôsobí veľmi expresívne, pričom kombinácia odzrkadľuje spoluprácu architekta so sochárom.

Zbierkových predmetov má múzeum viac ako 15-tisíc. Medzi nimi sú okrem zbraní vojenské rovnošaty, prilby, ďalekohľady, ale tiež osobné predmety slovenských generálov Goliana a Viesta, časti ich uniforiem a väčšina vyznamenaní, ktoré dostali. Vo vestibule stojí štábne vozidlo, na akom sa vozieval aj Ján Golian – konkrétne Mercedes 170 C.

Z histórie pamätníka

  • Múzeum s odkazom na Povstanie založili 8. mája 1955 pri príležitosti okrúhleho výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Priestory našlo v budove bývalej banskobystrickej radnice.
  • Nové Múzeum SNP otvorili 29. augusta 1969. Nechýbal pri tom vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR Alexander Dubček.
  • Monumentálny pamätník je spoločným architektonicko-sochárskym dielom Dušana Kuzmu a Jozefa Jankoviča.
  • Ročne múzeum navštívi 30-tisíc turistov, v rámci všetkých jeho expozícií sa ich vystrieda až 400-tisíc.
  • Počas existencie múzea si ho osobne prišlo pozrieť množstvo významných politikov, medzi nimi Nikita Chruščov či Madeleine Albrightová.
  • Múzeu doteraz šéfovalo šesť riaditeľov – Ján Tóth, Milan Rybecký, Štefan Pažúr, Ladislav Takáč, Ján Stanislav a od roku 2006 je to Stanislav Mičev.
  • Medzi topexponátmi sú osobné veci generálov Viesta a Goliana, československý ľahký tank, pancierový vlak Štefánik či puška zarastená v strome.
  • Prvý výstavný tank doviezli do Banskej Bystrice v roku 1959, naposledy získalo múzeum ťažkú techniku v roku 1990.
Pamätník SNP v Banskej Bystrici.
Pamätník
		SNP v Banskej Bystrici.
+9Pamätník SNP v Banskej
		Bystrici.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovenské národné povstanie #pamätník SNP #75. výročie SNP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku