Z herca nebol politik, nechcel stratiť víkendy

, 27.05.2020 06:00
Michel Piccoli, Cannes, Liv Ullmannová
Michel Piccoli na snímke z roku 1974 na filmovom festivale v Cannes spolu so švédskou herečkou Liv Ullmannovou.Michel Piccoli na snímke z roku 1974 na filmovom festivale v Cannes spolu so švédskou herečkou Liv Ullmannovou. Autor:

Približne desať rokov sa Michelovi Piccolimu ušli pred kamerou v podstate len vedľajšie postavy. Potom sa blysol najprv ako gangster a následne zažiaril ako filmový manžel vtedajšieho sexsymbolu Brigitte Bardotovej. Uvažoval aj o politickej kariére, ale zostal pri herectve. Piccoli, francúzska legenda strieborného plátna, zomrel vo veku 94 rokov.

Umenie mal v génoch. Matka hrala na klavíri, otec bol huslista. Hudba ho však nezlákala, dal sa na herectvo. Po jeho vyštudovaní sa prvý raz zviditeľnil vo filme, v ktorom hral baníka.

Mladý fešák s prenikavými očami a s hustou hrivou pôsobil aj v divadle. Jeho pódium mu pootvorilo cestu na strieborné plátno, na ktorom sa premietali diela nie bežných, ale slávnych režisérov. Jednoznačne mu k tomu pomohla v istej chvíli zdravá dávka sebavedomia.

Zvyčajne si režiséri vyberajú hercov na konkurzoch alebo keď si ich sami všimnú v nejakej úlohe. V prípade Piccoliho to vyzeralo opačne. Oslovil totiž Luisa Bunuela „Napísal som list tomuto slávnemu režisérovi, aby sa prišiel pozrieť, ako hrám v divadle. Ja, takmer neznámy herec! Bola to opovážlivosť mladého muža. On prišiel a stali sme sa kamaráti," citoval denník Guardian zo spomienok Piccoliho. Mal 30 rokov, keď mu Bunuel dal dôležitú rolu vo filme Smrť v záhrade.

Na tomto veľkom režisérovi si vážil nielen jeho umelecké schopnosti: „Bunuel ma naučil byť skromný a mať zmysel pre humor." Zároveň o ňom dodal, že hercov si nevyberal podľa ich slávy, ale jedine na základe toho, či mu vyhovovali pre konkrétne postavy.

O umeleckej všestrannosti Piccoliho svedčilo to, že dokázal hodnoverne zahrať kohokoľvek. V spomínanom Bunuelovom filme bol kňaz, pred inými kamerami, naopak, či už žiarlivý milenec, alebo zákerný zločinec (gangstra si zahral spolu so známym Jeanom-Paulom Belmondom). „Keď hráte, musíte urobiť od seba krok dozadu a zostať byť nesmierne presvedčený o postave, ktorú stvárňujete," zdôraznil Piccoli pre časopis Télérama, keď sa vekovo blížil už k deväťdesiatke.

Hlavná postava zobrazila režiséra

Na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov už žiarila vo filmoch mladá kráska Brigitte Bardotová. Objaviť sa po jej boku na pľaci znamenalo pre herca veľkú nádej zožať slávu spolu s ňou. Táto príležitosť sa Piccolimu naskytla v roku 1963 vo filme Pohŕdanie, ktorý nakrúcal Jean-Luc Godard, v tých časoch podobne ospevovaný režisér ako Bunuel.

Piccoli však nebol pred začiatkom nakrúcania presvedčený, že keď Pohŕdanie začnú premietať v kine, stane sa z neho kasový trhák. „Producenti, ktorí ho mali radi, mu poskytli neuveriteľný priestor slobody. Netušil som, že ideme nakrútiť majstrovské dielo," povedal Piccoli dávnejšie na adresu Godarda.

Piccoli prízvukoval, že dej síce vychádzal z knihy slávneho spisovateľa Alberta Moraviu, ale film bol inšpirovaný súkromným životom režiséra: „Postava, ktorú som hral, bola na 99 percent samotný Godard," vravel Piccoli. Bardotová hrala v Pohŕdaní jeho manželku, ktorá postupne stráca k nemu ako k filmárovi svoju citovú náklonnosť, až nakoniec skončí v objatí hollywoodskeho producenta.

Noviny New York Times pripomenuli jeden z nezabudnuteľných momentov tohto filmu: „Ľúbim ťa totálne, nežne, tragicky," prihováral sa Piccoli, keď si viazal šnúrky na topánkach pri Bardotovej ležiacej na gauči s odvráteným pohľadom. Filmoví kritici vynášali Pohŕdanie do nebies. Britský producent Colin MacCabe ho dokonca označil za najväčšie umelecké dielo v povojnovej Európe.

Lákala ho politika, zmýšľal ľavicovo

Pokiaľ ide o spoluprácu s Bunuelom, Piccoli sa predstavil aj v jeho úspešnom filme z roku 1972 s názvom Skrytý pôvab buržoázie. Dej grotesky výstižne v stručnosti vystihuje opis na webovej stránke bratislavského Divadla Aréna: „Skupinka priateľov, členov spoločenskej smotánky, sa chce stretnúť na večeri, ale postupne im v tom bránia rôzne bizarné prekážky. Spletitý a hravý príbeh graduje absurdným, snovým finále."

Popri herectve bola ďalšou vášňou Piccoliho politika. Zaujímal sa o ňu od mladosti, zmýšľal silno ľavicovo, myšlienkami sa vtedy prikláňal ku komunistickej strane. „Politický sen sa mu však nikdy nesplnil," poznamenal New York Times. Piccoli uznal, že si to zapríčinil jedine sám. „Ľutujem iba jednu vec – že som nemal energiu vstúpiť do strany. Bol som príliš egoistický, nechcel som sa vzdať voľných sobôt a nedieľ," zdôveril sa pre Télérama.

Piccoli sa trikrát oženil. Prvé aj druhé manželstvo sa skončilo rozvodom. Prvú ženu mal herečku Éleonoru Hirtovú, druhú speváčku Juliette Gréco. Tretie manželstvo mu vydržalo až do smrti, so scenáristkou Ludivinou Clercovou prežil dlhých 40 rokov. A na smrteľnej posteli zomrel v jej objatí, ako oznámili pozostalí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Michel Piccoli
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku