Jazykový korektor môjho počítačového programu podčiarkol výraz „županku“ červenou a navrhuje mi, aby som ho nahradil výrazom „žufanku“, čo, samozrejme neprijímam, a pri tejto príležitosti si znovu uvedomujem, aká naivná je dôvera v korektnosť tohto korektora. Príchod prvej slovenskej županky do úradu by okrem iných zmien mohol priniesť aj to, že v nasledujúcich voľbách už budú voliči aj oficiálne rozhodovať o nových županoch a župankách.
Budú to však ešte stále „voliči“? Je predsa zrejmé, že právo voliť do orgánov samosprávnych krajov majú práve tak muži, ako ženy. Jazykovedci povedia, že slovo „volič“ je príkladom generického maskulína, t. j. výrazu, v ktorom mužský rod zastupuje obidve pohlavia. Takými sú výrazy „lekári“, „majitelia“, „podnikatelia“. A tiež „učitelia“ – hoci každý vie, že dnes je v tomto povolaní žien oveľa viac ako mužov. Treba s tým niečo urobiť, hovoria feministky (a spolu s nimi feministi). Jeden návrh na riešenie tejto jazykovej nerovnováhy, ktorá sa prenáša do spoločenských postojov, prichádza z Francúzska pod názvom „inkluzívne písanie“.
V mene boja proti sexistickým pravopisným stereotypom sa v tomto projekte, ktorý sa už objavil aj v podobe školskej učebnice, najskôr požaduje, aby sa uvádzali ženské tvary funkcií, remesiel a titulov. Priznajme, že táto požiadavka nijako zásadnejšie nezasahuje do jazykových úzov. Prenesme to do nášho jazyka: naozaj, prečo by sme mali hovoriť o županovi, keď je v tejto pozícii žena? Ďalší princíp projektu však už vyvolal vlnu negatívnych reakcií.
Pochybnosti, odpor, ba i rozhorčenie vyvolal návrh nového tvaru množného čísla, v ktorom by sa v jednom slove mužský rod spájal so ženským. Výraz „les électeurs“ (voliči) by podľa toho vyzeral takto: „les électeur·rice·s“ Prvá bodka oddeľuje mužský rod od ženského a za druhou je označenie množného čísla.
S obvinením zo smrteľného ohrozenia francúzskeho jazyka vo svojom vyhlásení nedávno vystúpili predstavitelia Francúzskej akadémie, inštitúcie, ktorá sa tradične pokladá za strážkyňu čistoty francúzskeho jazyka.
Filozof Raphaël Enthoven v návrhu na zavedenie inkluzívneho pravopisu vidí „egalitársky útok na jazyk“. A politická strana Republikánov sa na ministra školstva listom obrátila so žiadosťou o zákaz zavedenia inkluzívneho písania do školských učebníc. Ten sa vyjadril, že hoci sa pokladá za feministického muža, je k tomuto projektu veľmi rezervovaný, pretože kúskuje slová.
Za seba môžem povedať, že mi je ministrov postoj blízky v obidvoch polohách. Rozumiem feministickému zdôrazňovaniu sociálnej funkcie jazyka, no pri písaní tej bodky (ktorú som na klávesnici musel dlhšie hľadať) a pohľade na rozkúskované slová sa nemôžem zbaviť pocitu, že sa takto jazyk znásilňuje.
A radšej ani nemyslím na to, že o gramatické vyjadrenie svojej osobitosti sa vzápätí môže prihlásiť tretie pohlavie.