„Nerozumiem,“ povedala som, „ako kúpiť?“ „Ja som mu to navrhol, má isté problémy a veľa peňazí, hoci som upozornil, že to asi neurobíš, ale skúsil som.“ „Čisté meno? Veď keď predáš čisté meno, prestane byť čisté, nie? A prebrali by ste našu agendu aj klientov?“ čudovala som sa. „Ale kdeže, akí klienti, načo, tomu nerozumieš, ale nevadí,“ povedal hlas priateľa z dávnej minulosti.
Už som vedela iba, že si postavil dom a chodieva večerať do Viedne. Niežeby som po krátkom rozmýšľaní podstate špinavého obchodu neporozumela. Lenže slovenčina akoby teraz bola naším druhým jazykom. Vydávali sme síce rovnaké zvuky, ale odrazu sme si boli cudzincami z rôznych kultúr. Alebo naopak? Pamätá si ma ešte, a preto sa neostýchal navrhnúť mi špinavý obchod s vedomím, že ak aj nesúhlasím, nepotopím ho? Alebo sa spoliehal, že rozumiem, že hoci vždy čosi skúša, raz nekalé raz milé, raz statočné, nadovšetko miluje luxus a možnosti. Nie, starý priateľ sa transformoval na cudzinca, ktorý ma už nechce poznať.
Iná dávna priateľka sa tiež zaľúbila do luxusu a možností a tak úporne túžila po zvyšovaní svojej exteriérovej hodnoty osobnou trénerkou, že sa prepracovala na vrchol nekorektnej firmy. Ani vyšetrovanie nekalej činnosti a podvodov už nedokázala vnímať inak než hádzanie polien pod nohy zbožňovaného šéfa. Prestali sme byť príslušníčkami jednej kultúry.
Na Úrade vlády vyložili na stôl ozajstných milión eur ako odmenu za pomoc pri odhalení dvojnásobnej vraždy mladého novinára a jeho snúbenice. Príslušníci inej kultúry, ktorí sa vysmievali a rozčuľovali, nemohli rozumieť. Ten milión tam nebol zmaterializovaný pre nich. Oni, dobrí a slušní, spravodliví a nezaujímaví, predsa nemajú čo ponúknuť.
A pokiaľ viem, nikto z nich nevie obchodovať so ziskom, ani keby chcel. Zviditeľnený milión na stole bol pre obchodníka, ktorý má požadovaný tovar a chce vidieť prachy na drevo. Zviditeľnený milión a dramaturgicky zjemnené hlasy troch podmračených mužov boli pridanou hodnotou pre tých, čo vnímajú svet len v obrázkoch a vo zvukoch. Nech vidia a počujú, aká veľká a cenná je premiérova vôľa. Ó nie, premiér nie je v úzkych, len brilantne odkopáva polená spopod nôh.
Navyše dal svojim v ťažkej chvíli verejne na známosť, že za nimi stojí. Ostatne ako vždy. Inscenácia bola dojímavá a efektívna a vy, spravodliví, pre obchod nezaujímaví kritici a posmeškári, nie ste ani jej adresáti, ani meradlo.