Slovensko môže prísť o tri miliardy eur. Budú chýbať v zdravotníctve i školstve

Najhoršie a najpomalšie zo všetkých rezortov si počína ministerstvo životného prostredia pod taktovkou Tomáša Tarabu (nominant SNS). Viac v rozhovore prezradí ekologicko-ekonomický analytik Juraj Melichár. Vláda by podľa neho mala peniaze rozdávať aj chudobným a malým, nielen bohatým a veľkým.

Ako hodnotíte výkon Tomáša Tarabu ako ministra životného prostredia?

Ochrana slovenskej prírody pod Tarabovým vedením smeruje k rozkladu už po prvých 100 dňoch v úrade. Počúvame rôzne veci, ale nepočujeme riešenia. Vedenie ministerstva vyhadzuje odborníčky a odborníkov, ktorí tam počas niekoľkých vlád tvrdo pracovali, a dosadzuje si svojich straníckych nominantov s rôznymi skúsenosťami. V odpadovom hospodárstve presadzuje druhé najhoršie riešenie – spaľovanie odpadov namiesto recyklácie, opätovného používania a predchádzania vzniku odpadov. Slovensko potrebuje ministra, ktorý nebude riešiť hlavne medvede, ale bude bojovať aj proti dovozu zahraničného odpadu, presadzovať úspory energií pri obnove domov, obnoviteľné zdroje pre mestá a obce, rýchlejšie, ale kvalitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie a podobne. Celkovo nepočujem, že by minister hovoril o riešeniach pre ochranu životného prostredia. Na Slovensku potrebujeme problémy riešiť aj na odbornej úrovni, nielen politickej.

Ako vnímate jeho stupňujúce sa útoky na ochranárov?

Mimovládne organizácie už desaťročia za všetkých demokratických vlád pomáhali ministerstvám, mestám, obciam a ľuďom hľadať riešenia pre čistejšie ovzdušie, vodu, ochranu klímy, prírody a zdravia nás všetkých. Nie vždy to fungovalo dokonale, ale dlhé roky pracujeme na tom, aby sa to tu zlepšovalo. Sú to často veľmi formálne sedenia na rôznych monitorovacích výboroch, pracovných skupinách a procesoch, ktoré nie sú také mediálne atraktívne, ale sú veľmi dôležité pre odborné fungovanie ochrany prírody. Nie je fér, aby boli takíto ľudia hanlivo označovaní od rôznych politikov, ktorí niečo povedia a potom sa prípadne ospravedlnia, ak to nebola pravda. Pokojne nech kritizujú, je to zdravé. Ale najprv by mali mať skutočné dôkazy. Platí prezumpcia neviny. Nás nezaujímajú politické hry, politikárčenie nám vždy komplikovalo prácu. Predvolebná kampaň by sa už mala skončiť. Potrebujeme, aby vláda začala riadne diskutovať o riešeniach s mestami, obcami, komunitami, občianskymi organizáciami a ľuďmi.

Čítajte viac V slovenskej prírode sa bude môcť pytliačiť, ťažiť, kradnúť a ubližovať. Zničíme ju bez hanby a svedkov?

Na akých riešeniach pracujete?

Aktuálne robíme napríklad na tom, aby slovenské ministerstvá a agentúry prerozdelili peniaze z Európskej únie aj medzi mestá, obce, chudobných ľudí, charitatívne organizácie a malé spoločnosti. Peniaze z rôznych fondov EÚ by nemal dostať len veľký priemysel a bohatí ľudia, ktorí si to môžu tak či tak dovoliť. Životne dôležité je tieto prostriedky dostať aj k sociálne zraniteľným.

Ako sa na dianie v rezorte životného prostredia pozerajú vaši kolegovia odborníci zo zahraničia?

Za posledné roky sme Slovensko prezentovali ako dobrý príklad ukončenia spaľovania uhlia na hornej Nitre, pretože tým všetci ľudia na Slovensku ušetria viac ako 388 miliónov eur v cenách elektriny. Zároveň sa usilujeme o to, aby život po uhlí bol zdravší pre všetkých a pracujúci s fosílnymi palivami si našli kvalitnú prácu. Európska únia na to poskytne 440 miliónov eur. Kolegovia a kolegyne nielen v uhoľných regiónoch v Čechách, Poľsku a ďalších krajinách, ktorí si doteraz brali pozitívny príklad zo Slovenska, vidia nastupujúcu izoláciu. Vnímame to nielen na ochrane životného prostredia, ale aj na zahraničnej politike. Držia nám palce, aby sme ubránili súdnictvo, nezávislé médiá a občiansku spoločnosť. Lebo sa veľmi rýchlo začíname radiť do skupiny krajín, ktorých vlády si priškrtili prílev eurofondov rozoberaním právneho štátu, nerešpektovaním demokratických princípov, vysokou korupciou, ale aj zhoršovaním posudzovania vplyvov na prírodu.

Ako je na tom ministerstvo životného prostredia v porovnaní s ostatnými ministerstvami z pohľadu napĺňania úloh potrebných pre plán obnovy?

Samotná vláda, ktorej je Tomáš Taraba súčasťou, si vyhodnocovala, ako ministerstvá plnia ciele plánu obnovy, z ktorého má Slovensku prísť šesť miliárd eur. Ministerstvo životného prostredia je pod Tarabovým vedením aktuálne najpomalším ministerstvom pri plnení plánu obnovy s dvanástimi úlohami v červenej kategórii úloh nesplnených v termíne a s tromi s miernym pokrokom v oranžovej kategórii. Dokončené načas ani splnené úlohy ministerstvo nemá žiadne.

Aký to môže priniesť výsledok?

Ak by všetky ministerstvá pracovali ako Tarabov envirorezort, tak by Slovensko mohlo prísť o viac ako tri miliardy eur z plánu obnovy. Viaceré časti sú vo veľkom sklze, iné sú, pre nás z neznámeho dôvodu, zastavené. Netušíme, prečo stoja relatívne dobre rozbehnuté veci. Niektoré veci idú späť, napríklad vodná politika. Ako som už naznačil, v samotnom vládnom dokumente má ministerstvo životného prostredia suverénne najhoršie miesto s 12 úlohami nesplnenými v stanovenom termíne z celkovo 15 úloh. Ako jediné ministerstvo má nula úloh splnených alebo realizovaných podľa plánu.

Ako sú na tom ďalšie ministerstvá?

Na porovnanie, ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie má päť úloh v červenej kategórii, štyri v oranžovej, ale aj dve splnené a dve podľa plánu, celkovo z 13 úloh. Pravdepodobne najlepšie je na tom zatiaľ ministerstvo školstva, ktoré splnilo päť z 18 úloh a tri idú podľa plánu.

Čítajte aj Obetujeme pre chúťky moci prírodu aj obyvateľov?

Ako môže Slovensko prísť o tri miliardy eur?

Peniaze z plánu obnovy nám Európska únia vypláca na základe žiadostí o platbu, ktoré je možné sledovať aj na vládnej stránke, ktorá sa volá Semafor žiadostí o platbu. Semafor ukazuje, či ministerstvo splnilo svoj cieľ, takzvaný míľnik. Slovensko tak môže získať okolo 6,4 miliardy eur, ak splní svoje dohodnuté ciele, ale čas máme len do roku 2026. Podľa vládnej stránky so semaforom ministerstvá splnili svoje ciele, čiže míľniky pre prvé štyri platby celkovo za tri miliardy eur. Nechajme teraz bokom diskusiu o štvrtej platbe a možnej revízii. Ak nesplníme míľniky pre piatu platbu, tak na Slovensko nepríde 598 miliónov eur, v šiestej žiadosti je jedna miliarda a celkovo tak visia Slovensku vo vzduchu viac ako tri miliardy eur. Potrebujeme, aby ministerstvo životného prostredia zameralo svoje úsilie na získanie tých troch miliárd pre Slovensko. Snažíme sa o diskusiu podloženú hodnovernými údajmi, lebo po roku 2026 už z plánu obnovy pravdepodobne nebudeme môcť čerpať žiadne prostriedky, keďže ide o „rýchly“ fond na prekonanie covidovej a energetickej krízy.

Foto: Andrej Barát

mokrade korea, ovzdusie Zlá kvalita ovzdušia na Slovensku môže približne za 5 000 predčasných úmrtí ročne.

Kto bude zodpovedný?

Hlavne vláda a jednotlivé ministerstvá.

Kde budú tieto peniaze chýbať?

Celkovo sú dve miliardy v časti Zelená ekonomika, potom 1,4 miliardy je určených na zdravotníctvo, miliarda na efektívnu verejnú správu a digitalizáciu, 818 miliónov na kvalitné vzdelávanie a podobne. Veľká časť ide napríklad na obnovu budov, teda zvýšenie energetickej sebestačnosti verejných budov, ale aj rodinných domov. V známej schéme Obnov dom si môže viac ako 25 000 domácností obnoviť rodinný dom a ušetriť aspoň 30 % z účtov za energie.

Ktoré kľúčové časti plánu obnovy sú zastavené?

Podľa vládneho dokumentu svieti červená ministrovi Tarabovi v nesplnených úlohách pri zákone o krajinnom plánovaní, návrhu novely takzvaného zákona EIA (o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), rovnako sa nepodarilo zvýšiť počet vyplatených žiadostí o platbu v schéme Obnov dom, dekarbonizácii priemyslu, hapruje spolupráca ministerstiev na definícii energetickej chudoby a stanovení podmienok na využívanie veternej energie.

Ako je na tom podpora projektu Obnov dom? Možno tento projekt považovať za jedno z najefektívnejších riešení klímy a súčasne aj životnej úrovne v slovenských podmienkach?

Vládna správa konštatuje, že do konca roka je cieľ mať 13 000 obnovených rodinných domov, ktoré šetria priemerne aspoň 30 % energie. Približne do konca februára prijala Slovenská agentúra životného prostredia viac ako 20 000 žiadostí, z toho bolo 6 003 riadne zazmluvnených prijímateľov. Vládna správa ďalej hovorí, že bolo doručených 1 234 žiadostí o platbu, z nich bolo vyplatených 155, čo predstavuje iba 0,99 % naplnenia cieľa – z 13 000 obnovených rodinných domov. A to znamená vysoké riziko nenaplnenia cieľa tohto opatrenia. Pritom práve dobre spravenou dotáciou cez programy Obnov dom alebo Zelená domácnostiam by sme mohli motivovať ľudí v preddôchodkovom veku, aby si znížili náklady na energie na najbližšie desaťročia. Odporúčal by som ľuďom namiesto kúpy nového esuvéčka, ktoré môže mať vyššiu spotrebu ako menšie auto, si radšej pozrieť ako ušetriť energie napríklad výmenou okien, dverí, dostatočným zateplením a výmenou plynového kotla, ideálne za tepelné čerpadlo. Je to hlavne v záujme samotných ľudí a ich peňaženiek, pretože ceny plynu budú v najbližších rokoch rásť. Zvlášť dôležité je to pre ľudí, ktorí prichádzajú do dôchodku, pretože sa im o niekoľko rokov môžu znížiť príjmy aj možnosti na obnovu domu. V Česku je dobre zabehnutý napríklad program Oprav dům po babičce, ktorý nie je určený len pre mladé rodiny.

Foto: Andrej Barát

dom Vláda si stanovila cieľ, aby bolo do konca tohto roka obnovených 13 000 rodinných domov, ktoré šetria aspoň 30 percent energie. Podarilo sa to splniť zatiaľ iba na 0,99 percenta.

Darí sa štátu zadefinovať energetickú chudobu?

Koncom roku 2022 sa podarilo spracovať Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Vláda by mala riešiť energetickú chudobu, ale nepočujeme riešenia, nevidíme pokrok ani komunikáciu, čo s tým chcú robiť. V schéme Obnov dom sa síce ešte aj bez oficiálne schválenej definície energetickej chudoby začalo viac pomáhať ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a rodinám s viacerými deťmi. No mali by sme pomoc adresovať aj jednorodičovským domácnostiam, osamelým seniorom a marginalizovaným rómskym komunitám. A práve oficiálna definícia energetickej chudoby by nám veľmi pomohla.

Prečo je dôležité mať túto definíciu?

Nemali by sme totiž z verejných prostriedkov dotovať firmy a ľudí, ktorí si môžu energetické opatrenia sami dovoliť. Pomôžme tým sociálne zraniteľným, ktorým by lacnejšia teplá voda a elektrina zo solárneho systému pomohla platiť účty každý mesiac. Príklady z Česka a iných krajín ukazujú, že dôchodcovia by si mohli užívať dôstojný život v zateplenom dome s tepelným čerpadlom, ktoré si nevyžaduje toľko fyzickej námahy.

Čítajte viac Klíma uvrhne tisíce Slovákov do energetickej chudoby

Ak necháme bokom chýbajúce financie, aké to bude mať ďalšie dlhodobé dôsledky pre našu krajinu, ak nebudeme postupovať podľa plánu obnovy?

Máme tu klimatickú krízu – extrémy počasia. Množstvo verejných budov bude naďalej ohrozených vysokými cenami energií a horúčavami. Nezlepší sa kvalita zdravotníctva, školstva, verejnej správy. Kvalita ovzdušia sa zlepší len minimálne, lebo naďalej bude množstvo ľudí kúriť nevhodnými palivami z rôznych, najmä sociálnych, dôvodov. Nezlepší sa vlaková ani cyklistická doprava a budeme tak mať viac ochorení dýchacích ciest, srdcovo-cievnych chorôb zo znečistenia ovzdušia kúreniskami, automobilmi a priemyselnými zdrojmi znečistenia.

Foto: Andrej Barát

slatina Ministerstvo životného prostredia prehodnocuje aj vodnú politiku. Plánuje napríklad oživiť výstavbu priehrady na rieke Slatina, čo by zničilo územie európskeho významu.

Je to prehliadaný, a pritom vážny problém?

Na porovnanie, zlá kvalita ovzdušia môže približne za 5 000 predčasných úmrtí ročne, ale zranení medveďom na Slovensku je priemerne menej ako päť ročne, a menej ako jedno úmrtie spôsobené medveďom ročne. Potrebujeme však odborné riešenia a kapacity na všetky problémy. Je normálne, že si noví ministri privedú svoj tím, ale ministerstvo životného prostredia vyhadzuje množstvo dlhoročných odborníkov a odborníčky, ktorí sa už potom nikdy nemusia vrátiť. Schopnosť ministerstva odborne riešiť zložité problémy sa tak výrazne znižuje aj z dlhodobého hľadiska.