V ostatnom čase možno u nás počuť alebo čítať výzvu „v novom roku do útoku!“ Lekárne v reklamnej kampani nabádajú verejnosť, aby „zaútočila“ proti chrípke, jedna vzdelávacia inštitúcia verbuje s týmto sloganom mladých ľudí do svojich kurzov. Ale najčastejšie sa výzva vyskytuje v rozmanitých novinových titulkoch.
Autori podobných textov zrejme nevedia, že používajú novoročné heslo slovenských ľudákov, predovšetkým radikálov medzi nimi klérofašistov. Prvýkrát ho zverejnil Alexander Mach začiatkom roku 1938 v denníku Slovák. V jubilejnom, 20. roku existencie ČSR volal do útoku za autonómiu Slovenska. O dva týždne si osvojilo toto heslo celé predsedníctvo ľudovej strany.
Čítajte aj Malý sprievodca dejinami slovenského prezidentstva: V znamení studenej vojny dvoch palácov
Ľudáci sa na toto heslo neskôr odvolávali pri každej možnej i nemožnej príležitosti. Na Nový rok 1942 uverejnil denník Gardista báseň Ivana Javora (vlastným menom Viliama Riesa) Do útoku s touto strofou:
V novom roku do útoku!
tak sme na to prisahali
na prápor náš gardistický
sľub sme krvou napísali
Okresný veliteľ Hlinkovej gardy v Humennom Arnold Klinček spomínal v tých istých novinách, ako na nich výzva Macha (vtedy už hlavného veliteľa gardy) zapôsobila hneď po prvom zverejnení v januári 1938: "Bola pre nás rozkazom. Vytvoril sme si štvor- až osemčlenné skupinky a vnášali sme rozklad do všetkého, čo páchlo či už čechoslovakizmom, alebo židoboľševizmom.
O víťazstve našej pravdy sme už boli natoľko presvedčení, že sme sa nebáli z kaviarne Berliner vyhodiť na ulicu portrét prezidenta Beneša."
Len pripomíname, že v tom čase podľa platnej ústavy existovala suverénna Československá republika s prezidentom Edvardom Benešom a ministerským predsedom Slovákom Milanom Hodžom.
Áno, politické heslá môžu mať nesmiernu moc a v priaznivých podmienkach dokážu zmanipulovať davy. Napokon, slovenskí fašisti boli v tomto ohľade učenlivými žiakmi svojich nacistických učiteľov v Nemecku.
Foto: archív
Za nový svetový poriadok
Veľmajstrom v manipulovaní masami a v zastrašovaní politických protivníkov či už doma, alebo v zahraničí bol, samozrejme, Adolf Hitler. V novoročnom prejave 1. januára 1941, ktorý vysielal nemecký rozhlas, povedal:
„Predstavitelia sveta, ktorý kolabuje, sa domnievajú, že v roku 1941 azda predsa len môžu dosiahnuť to, čo sa im nepodarilo v minulosti. Sme pripravení, vyzbrojení ako nikdy, stojíme na prahu nového roku. Ten prinesie najväčšie víťazstvo našich dejín.“
V tom čase už nacistické Nemecko okupovalo Poľsko, Nórsko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko a chystalo sa napadnúť Sovietsky zväz, hoci s ním predtým uzavrelo pakt o neútočení. V novoročnom prejave Hitler vyhlásil, že vojna pokračuje kvôli „demokratickým vojnovým štváčom a ich židovským – demokratickým našepkávačom“.
Bola to vojna, ako mal vo zvyku opakovať, za novú Európu a nový svetový poriadok. "Samostatné“ Slovensko pod kuratelou Nemecka mu v tom ochotne pomáhalo. Ako jediný spojenec sa zúčastnilo vojnového ťaženia nacistických vojsk do Poľska. Pritom Hitler naisto počítal s Mussoliniho pomocou a očakával, že sa pridá aj horthyovské Maďarsko. Aktívne sa však do bojov, ktoré znamenali začiatok druhej svetovej vojny, zapojili po boku wehrmachtu iba jednotky slovenskej armády. Duce do Berlína ospravedlňujúco oznámil, že Taliansko skončí prípravy na vojnu až v roku 1942.
V armádnom rozkaze z 10. októbra 1939 Tiso vyzdvihol, že ťaženie proti Poľsku „upevnilo a zvrúcnilo spojenecké zväzky medzi Veľkonemeckou ríšou a našou republikou v nerozborné priateľstvo krvou posvätené”. Toto "nerozborné“ spojenectvo mala armáda ľudáckeho štátu neskoršie nielen potvrdiť, ale aj prehĺbiť účasťou na útoku nemeckých vojsk proti vtedajšiemu Sovietskemu zväzu.
Ešte aj vo svojom posolstve na Vianoce 1944, keď predsunuté jednotky Červenej armády už stáli na východných hraniciach Slovenska a západní spojenci začali bitku o Ardeny na pomedzí Francúzska a Belgicka, ešte aj vtedy sa Tiso hlásil k Hitlerovmu projektu ovládnutia sveta.
Mocne sa hlásime k systému nového usporiadania sveta, k novej úprave mocenských a sociálnych pomerov ľudstvaJozef Tiso
„Mocne sa hlásime k systému nového usporiadania sveta, k novej úprave mocenských a sociálnych pomerov ľudstva,“ povedal na Štedrý večer v Slovenskom rozhlase. Sedem týždňov predtým vyznamenával Tiso na námestí v Banskej Bystrici nemeckých okupantov, ktorí zahnali povstalcov do hôr.
V novom roku 1945 išli „do útoku“ aj pohotovostné oddiely HG (POHG). Asistovali nacistickým „bratom v zbrani“ pri likvidácii zajatých povstalcov vo vápenke v obci Nemecká. S každým nákladným autom z Bystrice prišlo spravidla päť esesákov a päť gardistov. Tí rozostavili stráže okolo vápenky, aby sa nikto nepovolaný nedostal dnu. Potom pripravili sudy s asfaltom, ktoré podvečer hádzali do vápna, aby prekryli zápach šíriaci sa nad dolinou zo spálených tiel.
„Kapitán SS Deffner stál pri peci s pištoľou v ruke a dvaja esesáci mu vodili obete,“ vypovedal na procese s príslušníkmi POHG v roku 1958 obžalovaný Rudolf Potrok. „Každý človek si musel kľaknúť, Deffner ho strelil do tyla a sotil do plameňov. Keď sa Deffner unavil, podal pištoľ Knapekovi, ten zastrelil zo dvadsať osôb. A toho vystriedal Čudek.“
Foto: archív ČTK
Masaryk sa inšpiroval Američanmi
Je zaujímavé, že prezident vojnového slovenského štátu prevzal tradíciu založenú ešte Tomášom G. Masarykom a rozvinutú jeho nástupcom Edvardom Benešom, ktorého neznášal. Tiso totiž prednášal výročný prejav nie na Nový rok, ale ako oni na Vianoce.
Pritom rakúsko-uhorskí panovníci prichádzali so zdravicami takéhoto druhu, aj keď nepravidelne, na Nový rok. Napríklad 1. januára 1915 malo novoročné posolstvo staručkého rakúskeho cisára a uhorského kráľa v jednej osobe Františka Jozefa I. podobu "armádneho a lodného rozkazu“. Informovali o ňom všetky noviny ríše, medzi nimi aj slovenské.
„Cisár pán“ chcel zrejme pozdraviť v prvom rade svoje už päť mesiacov bojujúce vojská na frontoch prvej svetovej vojny. Zároveň sa však prihováral k všetkým poddaným ríše ako „nositeľ koruny a predstaviteľ najvyššej štátnej suverenity“ Rakúsko-Uhorska.
Snažil sa vnuknúť obyvateľstvu trocha optimizmu, lebo na začiatku tejto vojny sľúbil ženám a matkám vojakov, že do Vianoc sa vrátia domov, že dovtedy sa všetko skončí. V samotných vojakoch sa pokúšal v novoročnom pozdrave povzbudiť bojového ducha, lebo vedel, že vojna bude pokračovať. „Naši chrabrí bojovníci na zemi i na mori čestne obstoja i v najťažších skúškach pre blaho vlasti,“ tvrdil. Ale to, že vojna potrvá ešte takmer štyri roky a že jej konca sa ani on nedožije, František Jozef vtedy nemohol ani tušiť.
Podľa českého historika Jiřího Pernesa sa však Masaryk inšpiroval najmä prejavmi (správami) o stave únie amerických prezidentov. Masaryk obdivoval republikánsky systém Spojených štátov, pochádzala odtiaľ i jeho manželka Charlotte.
S posolstvami o stave únie začal ako prvý prezident USA George Washington ešte 8. januára 1790. Rečnil pred členmi oboch komôr Kongresu, ktorý vtedy sídlil ešte v New Yorku. Bol pomerne stručný. Uplynulému obdobiu sa takmer nevenoval, sústredil sa na budúce úlohy. Aspoň dve malé ukážky z tejto reči:
„Som presvedčený že nejestvuje nič, čo by si zaslúžilo vašu starostlivosť viac, než je podpora vedy a literatúry. Vedomosti sú v každej krajine najspoľahlivejším základom verejného šťastia.“
Vašu zvláštnu pozornosť si zaslúži zabezpečenie spoločnej obrany. Pripravenosť na vojnu je jedným z najúčinnejších prostriedkov na zachovanie mieru.George Washington
Tretí americký prezident Thomas Jefferson opustil ústnu formu posolstva údajne preto, že si nechcel pripadať ako monarcha. V rokoch 1801 až 1912 prezidenti predkladali správu o únii písomne a nechali ju predčítať. K tradícii osobného prednesu sa vrátil v roku 1913 prezident Woodrow Wilson. Rozhlas vysielal prejav šéfa Bieleho domu prvýkrát v roku 1923.
Foto: Archív TASR
Tradíciou novoročných posolstiev amerických prezidentov, ale aj ich politickými dôsledkami sa dôkladne zaoberala historička Bieleho domu Collen Shoganová. Vo svojej štúdii upozorňuje napríklad na prejav Abrahama Lincolna z roku 1862.
„Verím, že občianska vojna povedie k oslobodeniu čiernych otrokov,“ predpovedal 16. prezident USA, čo sa do roka aj stalo. Na Nový rok 1863 totiž prezident Lincoln podpísal proklamáciu, ktorou oslobodil otrokov v siedmich otrokárskych štátoch na juhu krajiny.
Odvtedy už 160 rokov slávia Afroameričania Nový rok ako Deň oslobodenia. Mimochodom, predtým mal Nový rok pre nich celkom opačný význam. V ten deň sa totiž konali dražby otrokov. Majitelia prenajímali otrokov na jeden rok tomu, kto ponúkol najviac. V predvečer 1. januára sa otroci modlili a prosili Boha, aby ich nájomcovia boli humánni a aby ich rodiny mohli zostať spolu.
„Odtiaľ pochádza príslovie, čo robíš na Nový rok, budeš robiť po celý zvyšok roku,“ napísala bývalá otrokyňa, známa ako sestra Harrisonová.
Foto: SNA
Rozhlasové posolstvá prenikli všade
Prezident Masaryk predniesol svoje prvé posolstvo 22. decembra 1918. Na druhý deň po triumfálnom návrate zo štvorročnej emigrácie s ním vystúpil na Pražskom hrade pred poslancami Revolučného (Dočasného) Národného zhromaždenia.
V časti venovanej Slovensku prešiel prvý prezident ČSR voľne z češtiny do slovenčiny. Nie náhodou o sebe raz povedal že je „polovičný Slovák“. Slovákov však nepovažoval za osobitný národ, ale za "vetvu jednotného československého národa“.
Maďari boli dosť krutí, že hovorievali – Slovák nie je človekom. My im to nebudeme oplácať zlýmTomáš G. Masaryk
V posolstve ostro kritizoval maďarizáciu slovanských národov v období Uhorska. „Maďari majú právo na svoj národný štát. Prial by som si, aby náš pomer k nim mohol byť čo najskôr upravený rozumne. Maďarská menšina bude (u nás) požívať všetky občianske práva. Maďari boli dosť krutí, že hovorievali – Slovák nie je človekom. My im to nebudeme oplácať zlým, chcem len, aby Slovensko malo hranice vhodné pre svoj rozkvet.“
Čítajte aj Záhada dejín: Kedy sa narodil Ježiš Kristus?
Pripomíname, že južné hranice Slovenska s Maďarskom definitívne stanovila až Trianonská dohoda v Paríži o pol druha roka neskôr, v júni 1920.
Keďže prvé posolstvo predniesol Masaryk v predvečer Vianoc, dostalo prívlastok vianočné a aj v nasledujúcich rokoch s ním prezident vystupoval vo vianočnom čase. Niekedy pred poslancami, inokedy poskytol rozhovor novinám s týmto obsahom. Svoj ústredný prejav mal však 28. októbra, teda na deň vzniku ČSR.
Prvýkrát a naposledy sa Masaryk priamo obrátil k širokej verejnosti s vianočným posolstvom až v roku 1933, teda na sklonku svojho trojnásobného prezidentovania. Urobil tak prostredníctvom Filmového týždenníka.
„Nenechajme sa rozčuľovať otázkami hospodárskymi a politickými,“ povedal staručký prezident. „Problém dneška je predovšetkým mravný: v celom verejnom živote, hospodárskom i politickom, sa musíme vzdať všetkého násilia.“
Príhovor ukončil biblickým posolstvom „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Tesne pred Vianocami 1935 vystúpil s posolstvom k národu (vtedy „československému“) už nástupca Masaryka v prezidentskom kresle Edvard Beneš. Bol to zároveň jeho inauguračný prejav a prvýkrát ho vysielal rozhlas. Stalo sa tak len tri roky po tom, čo sa dal na rozhlasové vianočné vystúpenie britský kráľ Juraj V.
Ako píše historik Ian C. Bradley, prvú ponuku tohto druhu dostal kráľ Juraj od šéfa Britskej vysielacej spoločnosti (BBC) už v roku1923, ale odmietol ju. „Myslím si, že rozhlas slúži najmä na zábavu,“ dôvodil.
Benešove predvojnové posolstvá boli naplnené obavami z agresivity západného suseda ČSR hitlerovského Nemecka. V dobe neistoty a morálneho rozkladu sa usiloval povzbudiť verejnosť prísľubom lepších čias. V tomto duchu vyznievali aj jeho vianočné príhovory z Londýna v čase vojnového exilu. Optimistické predpovede Benešovi však dlho nevychádzali. Napríklad v rozhlasovom vysielaní z Londýna na Vianoce 1942 tvrdil, že nadchádzajúci rok „nám víťazné rozhodnutie prinesie“. Vojna však potom trvala ešte takmer 30 mesiacov.
Foto: Archív ČTK
Odstránením škodcov k lepším zajtrajškom
Po nástupe komunistov k moci sa vianočné posolstvá československých prezidentov zmenili na novoročné prejavy. Prvý predniesol Klement Gottwald štyri mesiace po Benešovej smrti, 1. januára 1949. Kým posolstvá Masaryka boli z väčšej časti filozoficko-morálnymi úvahami, Gottwaldove prejavy mali vyhranený stranícko-politický obsah a ideologické zameranie. Sústreďoval sa na obhajobu politiky KSČ a kritiku "reakčných živlov“.
„Odstránením všetkých škodcov z nášho hospodárstva čo najrýchlejšie dosiahneme lepšiu budúcnosť.“ Čo to boli za škodcovia? Určite nielen pásavka zemiaková, ale predovšetkým „reakčníci, ktorí zneužívajú ťažkú situáciu vyvolanú katastrofálnou neúrodou“. Alebo „súkromní kapitalisti, ktorí plnenie plánu sabotovali“.
V novoročnom prejave 1. januára 1952 označil štáty Západu za „demokratických vojnových štváčov“ a nezabudol upozorniť aj na ich „židovsko-kapitalistických našepkávačov“. V tom čase sa v Československu rozprúdil boj proti sionistom a vo väzniciach skončili aj mnohí stranícki funkcionári židovského pôvodu.
Aj ďalší prezidenti, či už Antonín Zápotocký, alebo Antonín Novotný (1. 1. 1958 predniesol prvý televízny prejav u nás) používali tie isté klišé o úspechoch socialistickej výstavby, o nerozbornom priateľstve so Sovietskym zväzom o mierovom spolužití a o nedôveryhodnosti „imperialistických mocností“.
Pri opakovaní podobných propagandistických fráz sa obsah prejavu rýchlo vyprázdňoval. Ojedinelou výnimkou bol novoročný prejav prezidenta Ludvíka Svobodu 1. januára 1969. Ojedinelé bolo už to, ako sa poslucháčom rozhlasového prenosu prihovoril.
„Moji drahí spoluobčania. Hovorím k vám a pripadám si, ako keby ste všetci, čo ma počúvate, boli predo mnou. Vo vašich očiach vidím plno zvedavosti, záujmu a nádeje…“ Potom však prišla normalizácia a všetko vrátane novoročných prejavov sa vrátilo do starých koľají.
Foto: Archív ČTK
Rituálne udalosti v živote krajiny
Radikálna zmena nastala až 1. 1. 1990 s prvým novoročným prejavom Václava Havla, ktorý sa začínal skutočne originálne:
„Milí spoluobčania, štyridsať rokov ste v tento deň počúvali z úst mojich predchodcov v rôznych obmenách to isté: ako naša krajina prekvitá. Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohto úradu preto, aby som vám i ja klamal. Naša krajina neprekvitá.“
Ako však upozorňujú odborníci na kvalitatívnu analýzu textov, ani Havel sa v neskorších rokoch nevyhol niektorým klišé a šablónam vo svojich novoročných prejavoch, hoci si ich písal väčšinou sám. Ale predniesol ich trinásť, a to už je problém sa v čomsi neopakovať.
Po zániku federácie a vzniku samostatnej Slovenskej republiky prvý prezidentský novoročný prejav predniesol Michal Kováč 1. januára 1994. Vyzval v ňom parlamentné politické strany, aby vytvorili vládu širokej koalície, lebo ináč sa nepodarí prekonať politickú nestabilitu. Bolo to slovo do bitky, ktorá o tri mesiace viedla k pádu druhej vlády Vladimíra Mečiara.
Čítajte aj Šesť storočí spolužitia s Rómami: Odkiaľ vlastne prišli?
Pre historikov sú vianočné či novoročné prejavy hláv štátov svedectvom ich doby a sú tej-ktorej dobe do značnej miery aj poplatné.
Talianska sociologička Arjuna Tuzzi ich zaraďuje medzi „rituálne udalosti v krajine a v politickom živote“. Majú podľa nej slúžiť na vytvorenie „pocitu spolupatričnosti a národnej pospolitosti“. Zároveň "nepriamo legitimizujú inštitúciu, ktorú hlava štátu reprezentuje“.
Foto: Archív ČTK
Čo všetko sa odohralo s novoročnými prejavmi
Na Nový rok 1986 sa podarilo verejnoprávnej televízii Das Erste v Nemeckej spolkovej republike odvysielať rok starý prejav kancelára Helmuta Khola. Vedenie stanice sa ospravedlnilo za omyl a vzápätí dalo zaradiť do vysielania nový dopredu natočený prejav kancelára.
Britskí králi a kráľovné vystupujú s rozhlasovými posolstvami na Vianoce nepretržite od roku 1932 s výnimkou rokov 1937 a 1938 po korunovácii kráľa Juraja VI., známeho zajakávaním. V ďalších rokoch kráľ po náročnom výcviku vystupoval. Je o tom skvelý film Kráľova reč z roku 2010.
Až do roku 1974 vystupoval s novoročným prejavom v Španielsku diktátor Francisco Franco (oficiálne nazývaný Vodcom španielska z Božej milosti). Po jeho smrti sa tejto úlohy ujal španielsky kráľ.
V Sovietskom zväze nemal nikdy novoročný prejav Josif Stalin. Prvýkrát ho predniesol 31. decembra 1941 predseda najvyššieho sovietu ZSSR Michail Kalinin, nazývaný aj „všezväzovým starostom“. Tradíciu televíznych novoročných prejavov založil Leonid Brežnev vystúpením 31. decembra 1970.
Koncom roku 1987 sa uskutočnila sovietsko-americká „výmena“. Michail Gorbačov sa obrátil s posolstvom prostredníctvom televízneho mosta k občanom Spojených štátov a Ronald Reagan – k občanom ZSSR. Zaželali národom mier a „družbu“.
Nečakané novoročné „posolstvo“ zaznelo z Kremľa v noci 31. decembra 1991. To už Gorbačov nebol prezidentom a Sovietsky zväz sa rozpadal. V televízii namiesto hlavy štátu vystúpil spisovateľ – satirik Michail Zadornov. Ale nedokázal sa zmestiť do predpísaného času – do začiatku odbíjania polnoci na hodinách Spaskej veže. Technici si však s tým poradili a odbíjanie hodín na chvíľu pozdržali.
Netradične sa skončila aj existencia Československa 31. decembra 1993. O polnoci sa z obrazoviek televízorov prihovorili k obom národom dosluhujúci predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR Michal Kováč (budúci slovenský prezident) a dosluhujúci federálny premiér Jan Stráský (v nasledujúcom českom kabinete obsadil kreslo ministra dopravy). Poďakovali všetkým za pokojný rozchod.